Markízov syn

22. kapitola

Izabella nevedela, čo tí chlapi od nej chcú, ale keď jej jeden natrhol šaty, tak hneď pochopila. Začala sa vzpierať a chcela sa dostať z ich náručia. Kričala, plakala, ale ich to nezastavilo. Už si myslela, že ich nezastaví, až kým od zúfalstva neskričala.

,,Dajte mi pokoj, čakám dieťa." Skričala a plakala. Nevedela zastaviť slzy.

Vtedy jeden muž od nej odstúpil a ostatných zastavil tiež.

,,Nebudeme ubližovať žene, ktorá nosí pod srdcom ďalší život." Prehovoril ich veliteľ k Elizabeth, ktorá ešte stále neprehovorila, lebo bola v šoku z toho, čo Izabella povedala.

,,Nechajte nás!" Vyhodila mužov vonku. Oni ochotne odišli.

,,Čo si to povedala?" Pristúpila Elizabeth k Izabelle.

,,Pusť ma! Chcem ísť preč!" Vzlykala Izabella.

,,Ako to, že čakáš dieťa?" Elizabeth tomu neverila, lebo jej sa Albert dotknúť nechcel.

,,Neverím ti. Keď ho čakáš, tak nie je Albertovo. On sa ti určite nedotkol." Elizabeth si nechcela dať pripustiť pravdu.

,,Ty nie si v poriadku! Prečo by sa ma nedotkol?"

,,Lebo mňa sa nedotkol!" Skričala Elizabeth. ,,A miloval ma." Elizabeth sa spustila slza po líci, preto sa otočila od Izabelly.

,,Sama vieš, prečo sa ťa nedotkol. No ty si si našla iný spôsob a teraz obviňuješ Alberta?!"

,,Tak dlho sme čakali." hovorila Elizabeth pokojne.

,,Jeho otec stále odkladal našu svadbu a nevedela som aký dôvod na to mal. Už som bola zúfala. Nikdy by som to neurobila. Áno, pozerala som po iných, ale nezašla som až tak ďaleko. No vinný je Albertov otec, to on podplatil toho muža, aby ma zviedol a potom priviedol Alberta. Všetko to naplánoval. Nikdy nechcel, aby si ma vzal." Zranene odvetila Elizabeth.

Izabella ju pozorne počúvala. Všetko si dala do súvislosti. Jej rodičia jej povedali, že celé roky boli zasnúbení s Albertom, už od malička. Takže Albertov otec musel nejako prekaziť jeho svadbu, lebo si Albert musel vziať ju. To ju ranilo. Mohli byť šťastní, keby nebolo jej. Albert musel byť veľmi ranený. Preto jej stále vyčítal nejakého milenca. Ale prečo jej nepovedal pravdu o Elizabeth? Vážne si myslel, že keď zistí pravdu, tak ho podvedie?

,,Prečo si ticho?" opýtala sa Elizabeth.

Izabella nevedela kam povedie tento rozhovor a čo chce s ňou táto žena urobiť, ale už jej to bolo jedno. Tá žena by mala vedieť pravdu. Vedela sa vcítiť do toho ako sa cíti. Oklamane, tak ako ona.

,,Viem prečo odkladali svadbu. Ten dôvod som bola ja. S Albertom sme boli už dávno zasnúbení, ale obidvaja sme o tom nevedeli. Dozvedeli sme sa to pár dní pred svadbou, keď už zomieral Albertov otec. Mrzí ma to, ale mýliš sa. Albert za to nemohol. Na vine sú naši rodičia. Nemôžem za to ani ja. Preto ma pusti! Mysli na moje dieťa. Ono je v tom nevinne." Izabella hovorila pokojne. No na konci už nevládala a triasol sa jej hlas. Bola unavená a vyčerpaná. Už tu sedí celé hodiny a  vonku je už tma.

,,Nikam nepôjdeš! Albert sa vzdal mňa, tak nebude mať ani teba a ani tvoje dieťa!" Bolestne odvetila Elizabeth. Priblížila sa k Izabelle a priložila jej dýku na brucho.

Izabelle sa zastavil dych, lebo vedela, že táto žena jej ublíži.

~~~

Albert so Sebastiánom, Ernestom a s ostatnými vojakmi prehľadávali okolie a les. Snažili sa nájsť, kde odviedli Izabellu. Hľadali celé hodiny.

Každým ďalším metrom sa v Albertovi zbieralo čoraz väčšie zúfalstvo a strach, čo všetko sa mohlo stať Izabelle a či sa im podarí ju nájsť. Vojaci prehľadávali domčeky neďaleko lesa. Albert zosadol z koňa a preskúmaval okolie. Pristúpil k nemu Sebastián a snažil sa ho upokojiť.

,,Albert neboj sa, nájdeme ju. Izabelle je silná žena. Nenechá, aby jej ublížili a keď ju nepustia, tak sa jej podarí utiecť. No verím, že dovtedy ju nájdeme. Nemohli ju skryť ďaleko."

,,Ani si nevieš predstaviť ako sa bojím, že sa jej niečo stane. Každou minútou je to horšie. To zúfalstvo, ktoré ma obklopuje je neznesiteľné." Úprimne sa so svojimi pocitmi zveril Sebastiánovi.

Pristúpil k nim jeden z vojakov.
,,Môj pane," uklonil sa vojak. ,,Prepáčte, že vyrušujem, ale jedna žena nám povedala, že videla skupinu mužov ako vkročili do jednej chatrče, ktorá je ukrytá hlboko v lese. Bola pri nich aj urodzená dáma."

Albert sa trocha upokojil, lebo prišla nádej, ktorú už strácal. Spolu s tou ženou vkročili do lesa. Problém im robila tma, ale Albert odmietal čakať do rána.

Pred chatrčou postávali muži. Albert nečakal a jeho vojaci ich hneď obkľúčili, lebo boli v presile.

Albert spolu so Sebastiánom a Ernestom vkročili dovnútra. Pred nimi sedela zviazaná Izabella. Mala roztrhané šaty a oči plné sĺz. Mala previazané ústa a na krku jej Elizabeth držala dýku.
Albert sa rozbehol za Izabellu, ale Elizabeth ho zastavila, lebo pritlačila dýku bližšie na Izabellin krk.

,,Ani sa bližšie nepribližuj!" Zvolala Elizabeth.

Albert konečne uvidel Izabellu. Ona sa sústredila len na dýku, ktorú držala Elizabeth. Nevidel na nej žiadne zranenia, len pár kvapiek krvi mala na hrudi.

,,Elizabeth upokoj sa a daj preč tú dýku." Hovoril pokojne Albert a hľadel na Elizabeth.

,,Prečo by som ju mala dať preč? Mne sa to páči. Budeš trpieť tak ako som trpela ja! Prišla som o milovanú osobu, o teba, a teraz prídeš ty o Izabellu."

,,Nemiešaj do toho Izabellu. Všetko je len medzi nami. Odlož tú dýku a pozhovárame sa." Albert pomalým krokom pristupoval k nim, tak pomaly, aby si to Elizabeth nevšimla.

,,Mal si šancu. Nevyužil si ju. Ja som ťa milovala Albert! A vy ste mi ublížili! Tvoj otec je všetkému na vine. Nikdy som ti nechcela ublížiť. Tvoj otec podplatil toho muža, aby ma zviedol. Prečo myslíš, že ťa tam zavolal? Nikdy nechcel, aby si si ma vzal, lebo si bol sľúbený tejto žene." Elizabeth plakala a presúvala svoj pohľad všade len nie na Alberta. Albert využil tú chvíľku,  chytil dýku a dal ju preč od Izabellinho krku. Elizabeth uvoľnila zovretie ruky a dýka padla na zem. Vtedy sa na zem zrútila aj Elizabeth. Priskočili k nej Sebastián s Ernestom a chytili ju. Albert odviazal Izabellu a vzal ju do náručia. Mala neustále privreté oči. Celá sa triasla. Ovinula svoje ruky okolo jeho krku. Albertovi konečne spadol kameň zo srdca. Čo najskôr ju chcel odviesť do bezpečia.

Elizabeth vzali vojaci. Albert dal Izabellu do náručia Sebastiánovi, aby mohol nasadnúť na koňa. Pomaly ju vyzdvihol do svojej náruče. Bola taká krehká. Objal ju svojimi rukami a privinul na svoju hruď. Položila hlavu na jeho plece a spolu s ostatnými sa pobrali domov.

Neviem, či sa vám táto časť bude páčiť, ale mne sa veľmi páčila Izabella. Som zvedavá, čo príde teraz, keď už Izabella vie pravdu, ktorú chcel Albert pred ňou zatajiť. Som smutná, lebo tento príbeh sa nám blíži ku konci a ja sa s ním nechcem rozlúčiť, lebo tieto postavy a celý príbeh mi prirástol k srdci.