Markízov syn

21. kapitola

Izabella mala strach celú cestu. No neľutovala, že šla dobrovoľne a nebojovala. Oni by boli schopní zabiť kočiša a aj Sophie, nebude riskovať život ich dvoch. Aj keď sa bála o ten svoj život.

Cesta netrvala až tak dlho ako čakala. Zastali niekde v lese pri chatrči. Odviedli ju dovnútra, priviazali ju o stoličku a vyšli von. Izabella nekričala, nevzpierala sa. Nechcela, aby jej ublížili, aby ju udreli alebo prinajhoršom zmlátili.

Čakala tam pridlho a premýšľala, čo všetko sa jej môže stať, až kým do chatrče nevošla dáma, ktorá mala na sebe plášť s kapucňou prehodenou na hlave. Nevidela jej do tváre. Začalo jej splašene biť srdce.

Dáma pred ňou si odhalila tvár a Izabella ostala prekvapená.

,,Vy?" Opýtala sa Izabella neveriacky.

Elizabeth sa na ňu usmiala. Bola nadšená z toho, čo dokázala. Len sa zasmiala nad naivitou Izabelly.

,,Si taká naivná Izabella. Naletela si Albertovi tak ako ja." Vysmiala sa jej Elizabeth.

Izabella ničomu nechápala.
,,Čo odo mňa chcete? Prečo ste ma tu dali zatvoriť a teraz sa mi vysmievate?"

,,Myslela som, že si bystrá, ale asi som sa mýlila. Albert ti určite nepovedal pravdu. To je pre neho typické. Je až priveľmi hrdý, aby priznal niečo také. Chceš vedieť pravdu Izabella?"

Izabella ju chcela vedieť, ale keď pred pravdou stála takto blízko, tak už sa začala obávať.

,,Nebudem vám veriť. Viem už o vás dosť, aby som vedela, že mi budete klamať." Vzpierala sa Izabella.

,,Mýliš sa. Teraz ti poviem celú pravdu. Budeš prekvapená. Ja a Albert sme boli zasnúbení. Nebola to žiadna dohoda Izabella, ale čistá láska a náklonnosť nás oboch."

Elizabeth sa nemohla prestať zabávať nad výrazom tváre Izabelly. No nesmiala sa.

Izabellu zabolelo celé vnútro. Nemôže to byť pravda. Takto jej nemohli všetci klamať!

,,Klameš mi! Prečo takto nenávidíš Alberta? Prečo si takto vymýšľaš?" Skričala Izabella.

Elizabeth sa nahnevala, že jej neverí. Priblížila sa k nej.

,,Počúvaj ma!" Skričala Elizabeth a  Izabella odvrátila tvár.

,,Prečo ho nenávidím? Nie je to pravda. Ja ho mám rada a mal byť môj, ale ty si mi ho ukradla!"

,,Nikoho som ti neukradla! Keď ste boli zasnúbení, tak sa niečo muselo stať, že už nie ste. Povedz mi to!" Teraz skričala Izabella a pozrela sa na Elizabeth.

Za toto zaplatíš ty Izabella. Za všetko, čo mi urobili. Pomyslela si Elizabeth. Na tvári sa jej vytvoril nahnevaný výraz.

,,Jeho otec na mňa nastražil pascu a ja som naletela jednému mužovi. Videli ma s ním v mileneckom objatí na jednom plese. Videl ma Albert a urobil pred všetkými scénu. Ponížil ma! Zrušil naše zasnúbenie. Rozchýrili to všade. Dostalo sa to ku každému a všetci ma odcudzovali a odcudzujú. Nikto si ma už nechce vziať a to všetko pre Alberta a jeho otca! A ty mi za to zaplatíš!"

Izabella nemala kedy premýšľať nad tým, čo počula.

,,Môžeš si za to sama! Nie Albert alebo jeho otec! Nemala si ho podviesť." Obhajovala ich Izabella.

Elizabeth sa k nej naklonila a dala jej facku.

,,Nebudeš ma osočovať! Nič o mne nevieš. Sama si si podpísala rozsudok nad svojim životom, keď si si vzala Alberta."