Utajená

4

Stála v tieni Elizabeth, ktorú princ objímal pravou rukou. Mala na sebe sýtomodré korzetové šaty, sukňa pokrytá čipkou. Účes bol jednoduchý, no keď sa videla v zrkadle, vyrazilo jej to dych. Bola krásna. Elizabeth jej povedala: "Vyzeráš ako skutočná princezná."
Menovaná na sebe mala šaty so sukňou farby kráľovskej červenej a vrch šiat bol pokrytý zlatou čipkou. Nemala korzet, v jej stave jej to lekár zakázal.

Kráľovský pár vystúpil z koča a prešiel pred nastúpených. Všetci sa poklonili.
Kráľ objal svojho syna a kráľovná privítala nevestu. Bolo vidieť, že sa mali radi. No niečo tam komornej chýbalo. To, o čom vždy rozprávala jej matka. Ten jediný druh lásky, ktorý bol medzi ňou a otcom. No potom sa vraj narodila ona a otec sa zmenil. Chcel syna. Vyhnal ich. Obe.

Elizabeth predstavila kráľovnej svoju komornú. Tá sa poklonila a potom pohliadla svojimi očami na ňu.
"Drahý, pozri. Táto komorná sa podobá na teba."
Kráľ pristúpil k manželke a prehliadol si Charlotte. V očiach sa mu mihol tieň i niekoľko emócií.
"To bude náhoda. Teší ma, Charlotte." Pri dotyku dlaní jej po tele prebehla husia koža.

Presunuli sa do jedálne na obed a prediskutovanie detailov ohľadom plesu na privítanie. Charlotte zaúpela. No keď kráľ povedal, že každý si môže pozvať jednu osobu, spozornela. Dostali pozvánku, na ktorej bol podpis kráľa i pečiatka. Mala sa tam podpísať i ona. Po obede bežala do svojej izby, aby pozvánku spolu s listom pre mamu pripravila na odoslanie.

Poobedie strávila s princeznou i kráľovnou v salóniku vyšívaním.
"Charlotte, nemyslím si, že by bola náhodná tvoja podobnosť s kráľom." ozvala sa Elizabeth a vyslúžila si pohľad oboch dám. Oslovená si vzdychla.
"Mama mi vždy hovorila, že sa podobám na otca a zdedila som i jeho tvrdohlavosť. Len oči mám jej. Keď som sa jej pýtala na neho, oči sa jej zastreli a rozprávala o ňom. Aký bol milý a pozorný, ako sa milovali a tak. O ich láske. No keď som sa narodila, otec sa vraj zmenil a obe nás vyhnal. No nepovedal dôvod. No matka na neho nikdy nemala krivé slovo. Miluje ho i po tom všetkom."
Kráľovná sa zamyslela. "Zaujímavý príbeh. Pozvala si svoju matku na ples?"
"Áno. Nikoho iného by som nie. Pokojne môže spať v mojej posteli. Len, bojím sa, že nebude mať peniaze na šaty hodné tak veľkolepého plesu."
"Neboj sa. O to sa postarám, Lota. Dlžím ti to." usmiala sa Elizabeth. Komorná ju objala, etiketa alebo nie.

Kráľovná sa usmiala. No sama vedela, že jej manžel jej klamal, hoci ona poznala pravdu. Charlotte sa však neobávala. Veď je len komorná.