Utajená

27

K Charlotte zavolali kňaza, ktorý jej dal pomazanie chorých. Mathew dal Bohu sľub, že ak zachráni jeho manželku i deti v nej počaté, jedno z detí si môže vziať za svojho služobníka.

Prešlo pár dní a Charlotte sa naozaj začala preberať. Pomaly sa jej vracal cit do tela a napokon po dlhých dňoch otvorila oči.
Mathew svoju manželku hneď pobozkal a poďakoval Bohu s pripomenutím, že jedno dieťa si môže vziať za služobníka. Charlotte o tejto prosbe nikdy nepovedal.

Napokon sa kráľovná zotavila a mohla sa ujať svojich kráľovských povinností.
Katherine i Melanie odpustila, no Katherine bola poslaná do kláštora s prísnou regulou.
Melanie sa stala dvornou dámou Christine a stala sa z nej milujúca stará mama.

Elizabeth prišla pozrieť svoju švagrinú, ktorá oddychovala na záhradnej lavičke spolu so svojou komornou Jane.
"Ahoj, Lota. Ako sa máš?"
"Dobre. Ty sa pochváľ. Ako sa má Chris a Charlie?"
"Charlie super. Chodí sa hrať s deťmi s dediny. Samozrejme, nedovolila som mu mať panské oblečenie. Chodí v dedinskom."
"Múdro. A Chris?"
"Ten ho chce naučiť bojovať s mečom a jazdiť na koni. A odmieta so mnou spolupracovať vo výchove."
"Mala si ho vyhnať do dediny."
"Aj mne sa zdá. Dám pokyn strážam a cez noc ho odnesú."
"Skvelo." zasmiala sa Charlotte.

"Mama!" zaznel záhradou detský hlas.
"Poď sem, ja ťa chytím!" ozval sa následne mužský a spoza kríkov vybehol Charlie. Za ním Christian ledva lapajúc dych padol do trávy.
"Kráľ alebo nie. Nevládzem. Čo mu dávaš jesť, drahá?"
"To, čo tebe."
"Ale čo, nevládzeš, braček?"
"Sestrička, skús ty behať za niečím, čomu sa nevybijú baterky."
"Budem, Chris. Aj mňa to čaká."
Christian pozrel na svoju sestru a usmial sa. Zdvihol sa z trávnika, oprášil a uklonil sa: "Vaše veličenstvá!"
Následne schmatol malého Charlieho a posadil si ho na kolená.

"Teta, vy budete mať bábätko?" opýtal sa malý Charlie.
"Áno, Charlie. Možno dokonca dve."
"To ste kedy zjedli?"
"Bábätká sa nejedia, drobec. Keď sa majú dvaja ľudia radi, tak ako tvoja mama a tvoj ocko, ľahnú si spolu do postele a mama potom čaká bábätko."
"Aj vy ľúbite stlýka Mathewa?"
"Áno. Aj ty raz budeš ľúbiť niekoho."
"Nie. Dievčatá veľa plačú. Ja budem kláľ."
"Ale kráľ potrebuje kráľovnú," postrapatil Charliemu vlasy prichádzajúci Mathew.
"Tak si vezmem moju kamalátku Sarah. Ona neplače."
"Dobre. Zoznámiš nás s ňou, keď prídeme domov, dobre?"
Charlie horlivo prikývol.

Kto je Sarah? (Ak ste si stihli všimnúť v úvode.)
Už len kapitola a epilóg.