26

48 6 4
                                    

Dvorná dáma Melanie zaklopala na dvere kráľovnej Christine. Musela ostať na tróne, keďže Charlotte i Mathew nemohli vládnuť.

"Ďalej."
Melanie otvorila dvere a vošla. Pohľad na Christine ju prekvapil. Kojila.
"Nebuď prekvapená. Aj Charlotte som kojila sama. Vytvára sa tak puto medzi matkou a dieťaťom. A je to niečo zázračné."
"Ja som Thomasa nekojila. Najala som si na to inú ženu. Prišlo mi to nehodné kráľovnej. Ale nie o tom som chcela. Ja... chcem sa ti priznať. Spolupracovala som s Katherine."
Christine nepovedala nič. V pokoji nakŕmila Susan a dala ju spať. Až potom posadila do kresla oproti sebe Melanie.
"Závidela som ti. To, že máš lásku ľudu i manžela. S Katherine som sa poznala dlho. Má prsty aj v smrti svojho manžela. Chcela moc. A ty si jej prekážala. Vyhnanie prišlo žiaľ odo mňa. Ona potom sadla na trón a hrala svoju hru. Vedela, že si Vlk a preto ťa nenávidela. Keď si sa vrátila, to bola len jej falošná hra. A ja som ju hrala s ňou. Ten jazdec v záhrade. Mala som dať pripraviť koňa. No a ona zohnala nejakého muža z dediny. Vedel jazdiť, to jej stačilo. Uniformu ukradla. A tie lieky, tiež bol cieľ zbaviť sa mojej vnučky. No ja som postupne začala meniť názor na Charlotte i na teba vďaka vašej pokore a dobrote. A myšlienka prestať bola reálna po vyhlásení, že Charlotte čaká dieťa. Povedala som to Katherine a ona mi vynadala do zbabelých Orlov a sama išla zabiť Charlotte. Mathew išiel za ňou vďaka mne. Mňa... mrzí ma, čo som urobila."

Melanie pokorne sklonila hlavu a čakala na svoj ortieľ. Preto bola veľmi prekvapená, keď ju Christine objala.
"Odpustila som ti už dávno. Katherine ma odmalička nechcela, no nemôžem uveriť, aká je naozaj. Hlavné je, že krivda je za nami. Teraz sa treba sústrediť na modlitbu, aby sa Charlotte uzdravila."
"Ona je Vlk. Uzdraví sa. Potrebujem ju totiž požiadať o odpustenie."
"Myslím, že Charlotte odpustí i Katherine, no trest ju neobíde. Jedno však viem. Líšky nikdy nevyhrajú." zasmiala sa Christine.
"Nie nadarmo rod Vlka prežil. Lebo jeho ochrancom je Boh."

Christine sa usmiala na Melanie a spolu kľakli pred obraz Ježiša. Melanie zacítila jemný dotyk. V jej srdci nastal pokoj a na tvári sa zjavil úsmev. Boh jej odpustil.

Túto kapitolu som mala raz napísanú, ale wattpad ju zmazal, nuž som to musela napísať ešte raz.
Melanie sa priznala. Bolo jej odpustené. Preberie sa Charlotte? A čo dvojičky? Aké pohlavie tipujete?
PS: Ten dotyk Boha je inšpirovaný mojím životom, tiež som zažila toto.

UtajenáWhere stories live. Discover now