Utajená

5

Komorná zvýskla a utekala do princezniných komnát. "Matka príde. Príde na ples." Tešila sa ako malé dievčatko.
Elizabeth sa usmiala. "Aj môj hosť prijal pozvanie."
"Koho ste pozvali, princezná?"
"Medzi nami ma volaj len Beth a tykaj mi, Lota."
"Dobre, prin... Beth."
"Pozvala som môjho bratranca. Je mi skvelým kamarátom od detstva. Rodičia mu chcú nájsť nevestu, ale on im povedal, že si ju nájde sám. Súhlasili. Zatiaľ."
Charlotte sa usmiala.

Večer ju opäť navštívil princ.
"Moja matka príde na ples, Tian."
Ten sa usmial. Páčila sa mu tá prezývka. Pri Charlotte mal pocit ju neustále ochraňovať. Nie tak, ako svoju Elizabeth, ale inak. Bola mu ako malé dievčatko. Sestrička, ktorú nikdy nemal. Je od neho o cca 3 roky staršia, no berie ju ako mladšiu sestru. Vždy chcel mať sestru. Aj mal, ale umrela. Jeho otec mal ešte jednu manželku. No vraj umrela pri pôrode a dievčatko sa tiež nepodarilo zachrániť.
Na povale našiel jej portrét. Bola nádherná. A tie oči. Ako búrkové mračno. Nečuduje sa, že otcovi učarovala.
"Tian, čo si taký zamyslený a smutný?"
"Na povale som našiel jeden obraz. Je na ňom nádherná žena. Bola to otcova prvá manželka, no umrela pri pôrode spolu s mojou sestričkou."
"To mi je tak veľmi ľúto. Miloval ju?"
"Áno. Veľmi ju miloval. Keď som videl obraz, ani sa mu nečudujem. Bola dokonalá."
"Moja matka zastáva názor, že ak sa chcem vydať, jedine z lásky. Ináč mi nedá požehnanie."
"Máš veľmi múdru matku. Prvé manželstvo môjho otca bolo tiež z lásky."
Lota sa len usmiala a podišla ku mne ma objať.
"Neboj sa. Naučíš sa Elizabeth milovať. Aj ona teba."
"Poď, ukážem ti daný obraz. Ale potichu."

Charlotte si jemný župan pritiahla bližšie k telu a uviazala. Po špičkách prešli k schodisku, k ďalšiemu a ďalšiemu, až sa dostali na povalu. Tam už Christian sebavedomo kráčal k obrazu, ktorý zakrývala plachta.
Stiahol ju a všade sa rozvíril prach. Komorná sa rozkašľala a až keď vo vzduchu prestali poletovať čiastočky prachu, pozrela sa na obraz a skamenela. 

Kto bol na obraze?