Utajená

12

"Charlotte, dnes prídu krajčírky a vezmú ti miery na svadobné šaty a nám tiež."
"Na svadobné, mama?" opýtala sa so smiechom princezná.
"Vydávala som sa raz a z lásky. Myslím, že to mi plne stačí."
"Viem, mama. A už teraz ti hovorím, že korunu nechcem. Mne stačí aj titul grófky alebo sa zaobídem bez akéhokoľvek titulu, pokiaľ budem mať lásku manžela a detí."
"Charlotte, uniká ti jeden detail. Svojou pokorou, zásadami a správaním náš ľud nemôže mať lepšiu kráľovnú. A neboj sa. Christian sa podľa mňa nebude hnevať. On bude mať korunu po Elizabeth."
"A keby vládne dvom kráľovstvám?"
"Dcérka, nesnaž sa z toho vyvliecť. V Elizabethinom domove môže najstaršia dcéra zasadnúť na trón len po boku manžela z kráľovskej krvi. Kdežto u nás môže najstarší potomok kraľovať bez ohľadu na pohlavie alebo manželstvo."
"Byť kráľovnou znamená naučiť sa pohybovať vo svete faloše a peňazí. Každý deň striehnuť v obave o svoj život. Rozoznať faloš od pravdy. Mala som ťa posluchnúť a nikdy neísť za komornú."
"Ach, dievčatko moje," objala Christine dcéru, "panovať znamená slúžiť. Tak ako si sa naučila rozoznávať ľudí v našej dedine a čítať z ich kamennej tváre, naučíš sa i toto. Si bystrá a odhad na ľudí si dostala do vienka."
"Ďakujem, mama. Som rada, že ťa mám."
"Nezabúdaj. Nebeský Otec vie, čo robí."
"On vie najlepšie, čo je pre nás najlepšie. Ja viem. Idem za grófom, nech nemusí dlho čakať. Dosť, čo som sa u Elizabeth zdržala."
"Utekaj. A nezabudni, že ťa mám rada."
"Aj ja teba, mama."
Naposledy Charlotte objala svoju mamu a takmer bežala, čo sa nevedela dočkať stretnutia so svojím milovaným.

Hneď si padli do náručia a Mathew si privinul princeznú čo najbližšie k sebe. Nasával vôňu jej vlasov a v duchu uvažoval, či niekedy cítil väčšie šťastie a lásku ako v tejto chvíli. Odtiahol sa a pobozkal ju. Tak jemne, ako to má rada.

Blíži sa svadba. Ako na vás zatiaľ vplýva Charlotte a jej matka? Aký máte na ne názor?