Utajená

20

Kostolom sa ozvala slávnostná hudba. Kľačiac pred oltárom, dvaja mladí ľudia sľubovali vernosť zemi, v ktorej budú žiť. Vernosť ľudu, ktorému budu panovať a slúžiť. Vernosť sebe navzájom. Sľubovali mier.

Kňaz vzal koruny a položil ich na ich hlavy. Tu povstali a otočili sa na veriacich.
"Z milosti Božej kráľ Christian a kráľovná Elizabeth!"
Ľud jasal a pokľakol. Vtedy Elizabeth prehovorila do ticha: "Ľud môj, nikdy pred nami nekľačte dlho. Kľaknúť sa má pred Bohom a klaňať sa má len Jemu. Pred nami sa môžte ukloniť a vstať."
"Moja manželka má pravdu. Pokľaknúť treba len pred Bohom. Nuž poďte, pokľaknime pred nášho Boha a pomodlite sa za nás, aby sme vládli spravodlivo, múdro, s láskou a pokorou."
Obaja sa otočili späť k oltáru a pokľakli. Šľachta i ľud prekvapení ich konaním urobili to isté.

Kňaz prekvapený rozhodnutím sa rýchlo spamätal a pokynul ostatným kňazom vystrieť ruky nad vladárov.
"Všemohúci Bože, na príhovor Matky Tvojho Syna, svätých, patrónov tohto ľudu i všetkých tu prítomných, zošli svojho Ducha na kráľa, kráľovnú i celý ich dvor. Aby prinášali hojné ovocie lásky a spravodlivosti a ich srdce nespyšnelo. Daruj im svoj pokoj a múdrosť svojho srdca. Aby ti boli podobní v láske, spravodlivosti a pokore, skrze Krista, nášho Pána."
"Amen."

Až teraz začali ovácie radosti a všetok poddaný ľud bol pozvaní na hostinu. Hrala hudba, ženy vytiahli najlepšie šaty, muži svoje hudobné nástroje a všetci sa bavili do skorého rána. Šľachta sa najskôr nezapájala, ale keď videla svojich vladárov baviť sa s prostým ľudom, poniektorí odhodili zábrany a zapojili sa. Tá hŕstka starších ohŕňali nosom a držali sa stranou. Nechápali, ako sa môžu králi i kráľovné tejto i susednej zemi ponížiť a tancovať s tou zberbou.

Naopak, princezná Charlotte sa smiala, keď jej jej brat rozprával, ako pracoval s chudobnými ľuďmi. Chválil sa jazvami od sekery či modrinami od kladiva.
"Vidíš, braček. Každá robota je dôležitá."
"Mala si ma vidieť, keď som pomáhal gazdovi u mlynára. Taký biely som nikdy nebol. Viem. O to viac sa pokúsim vážiť si môj ľud."
"Ako vidím, dospel si. Keď ti poviem, že som na teba hrdá ja, čo som od narodenia vyrastala ako chudobné dievča..."
"Cením si to. Nech mi Pán Boh pomáha, aby moje srdce nepodľahlo pýche a moci."
"Amen."

Už nosia na hlave korunu a vládnu. Chudinka Charlotte. Ostane sama v paláci svojho otca, kde striehnu na ňu ako supy.