Day 6

111 16 0
                                    

Začínal som počuť ozvenu.

Do tmy sa zrazu ozývali nezrozumiteľné hlasy a zvuky.

Už viem, o čo ide.

Bolo mi to jasné, kedže to trvalo tak dlho.

Mark a Karen.

Zatvorené a nie zamknuté dvere na kúpeľni. Museli ma nájsť.

Museli ma zas dotiahnuť do tohto odporného sveta. Do tejto odpornej budovy menom nemocnica.

Pomaly som začal vnímať pípanie. Skúsil som pohnúť prstom. Vedel som to. Tma sa pominula a ostalo iba slabé šero pri mojich zatvorených viečkach.

Pomaly som otvoril oči, no hneď som ich aj zatvoril. Ovalilo ma silné biele svetlo, ktoré mi priam bodalo do očí.

Ostrá a prenikavá bolesť sa rozniesla po celej mojej hlave. Skúsil som ich znovu a tentoraz pomalšie otvoriť. Podarilo sa.

Pohľad mi padol na bielu stenu predomnou. Pozrel som sa na svoje ruky. Boli celé obviazané a trčali z nich hadičky.

"Ah, už si sa prebral? Dobré ráno spachtoš! Spal si tu dobreženie dva dni"

povedal nejaký mne neznámy hlas.

Pozrel som sa na miesto, alebo skôr vlastníka hlasu. Bol to mladý chalan, možno v mojom veku. Ležal na lôžku vedľa mňa.

Hah, mysleli ste si, že mám izbu sám? Smola. Pri takých úrazoch ako napríklad porezanie sú izby spoločné. V tejto sme konkrétne boli traja.

Premerial som si ho pozorne. Svetlé blond vlasy a biela pokožka. Vyzeral, ako keby nikdy nevidel slnko. Že to hovoríš práve ty Jimin.

"Hovoríš na mňa?"

Spýtal som sa nechápavo

"A na koho iného? Tento-"

pohľad presmeroval na tretie lôžko vedľa neho

"- tu ešte spí no a ty si sa konečne zobudil. Cítil som sa, ako psychopat medzi dvoma mŕtvolami"

zasmial sa.

Ja som iba zodvihol jedno obočie a znechutene sa na neho pozrel. Ha ha. O čo mu ide?

"Ah iste, som nezdvorilý... som Min Yoongi"

"A k čomu mi to akože bude?"

Povedal som a prekrútil nad ním oči

"Ehm no aby sme sa zoznámili?"

Povedal ironicky. Okej, aspoň sa konečne prestal vtierať

"Ale ja nemám záujem sa s tebou zoznamovať"

"A prečo nie? To sa tu chceš celú dobu potichu nudiť? Alebo kukať doblba?"

"Existuje spánok ty mudrlant"

"No ale stále sa spať nedá... a kedže mi stále odpovedáš, znamená to, že ti nerobí problém so mnou rozprávať"

Ostal som ticho.

Sviniar má dobré argumenty. Normálne vždy viem, čo mám povedať, no teraz som stratil slová.

Pozrel som sa na jeho veselú tvár. Bola plná škodoradosti z toho, že ma umlčal od výhovoriek.

"Ach tak fajn, Min Yoongi"
povedal som porazene

"Stačí Yoongi. A ty meno nemáš?"

"Mám"

50 Days of lifeWhere stories live. Discover now