Prvá Kapitola

1.1K 35 6
                                    

„Ahoj, tu je Marcel a vitajte pri ďalšej prespávačke," touto frázou začínajú všetky moje videá. Áno, milý čitateľ, som youtuber. Jeden z tých bláznov, ktorí točia rôzne tipy videí a vešajú to na net. Ja sa s mojimi kamošmi špecializujem na typ prespatia na hocijakom mieste. Od klasických prespatí na autobusovej či vlakovej stanici, až po také miesta ako sú obchody, alebo cirkus. „Blázon," poviete si, ale mňa to baví. Mám rád, keď mi telom prúdi adrenalín a strach z toho, že ma odhalia. Dnešná prespávačka bude ale iná. Trochu strašidelná. Vyhecoval ma k tomu jeden fanúšik.

Pred dvoma týždňami, som si ako každý deň, čítal komentáre k videám. Konkrétne k môjmu najnovšiemu videu, kde sme s kamošmi prespali v aquaparku. Bol to napínavé, skoro nás aj odhalili, ale nakoniec sme to úspešne zvládli. A navyše voda osvetlená mesiacom cez strešné okno občas vrhala na stenu strašidelné odrazy. Vďaka tomu sme si niekedy neboli istí, či tam niekto je alebo nie. Ale späť k téme. Medzi väčšinou pochvalnými komentármi som zbadal jeden, ktorý ma zaujal. Napísal ho užívateľ Dávid69 a obsahoval toto:

Chceš zažiť pri prespávačke skutočný strach? Napíš mi, ak si trúfaš.

Skutočný strach. Skutočný. To slovo sa do mňa zahrabalo. Skutočný. Ako keby môj strach vo videách nebol skutočný. No dobre dosť to tam preháňam, ale to asi každý youtuber, aby video vyznelo zaujímavejšie. Strach pri takýchto akciách je vždy, najmä z toho, že nás chytia. Ešte raz som sa pozrel na ten komentár. Znel záhadne a vyzývavo. Ak si trúfaš. Je to žart? Je to len ďalší internetový troll, ktorý sa snaží byť zaujímavý? Klikol som na jeho profil. Bol vytvorený dávno, ale nemal na ňom žiadne nahraté videá. A z profilovky sa nedalo zistiť, ako vyzerá. Vrátil som sa naspäť k tomu komentáru. Mal niekoľko lajkov, ale aj palcov dole. Mal aj nejaké reakcie. Rozklikol som si ich. V nich ho tak, ako v duchu aj ja, obviňovali fanúšikovia, že len rýpe. Ale on trval na svojom. Zvláštna bola jeho posledná reakcia:

Viem, čo píšem. Marcel, napíš mi a dozvieš sa viac. Sem to písať nebudem.

A pod ním boli už len ďalšie reakcie fanúšikov na jeho príspevok. Väčšina bola negatívna, aj keď pár ľudí napísalo, že nech mu odpíšem, aby sa vyfarbil.

„Je to troll," uzavrel som to pre seba a vypol som prehliadač. Potreboval som ešte trošku dospať posledný nočný výlet. Lenže ten spánok nebol pokojný. Snívalo sa mi o neznámom, ktorý stále opakoval: „Trúfaš si zažiť skutočný strach?" Aj vďaka tejto „nočnej more" som sa rozhodol, že neznámemu Dávidovi69 napíšem a utvrdím sa v tom, čo si myslím ja aj väčšina komentujúcich. Otvoril som teda prehliadač a pod jeho komentár som napísal:

Ahoj Dávid69. Čo konkrétne máš na mysli? Napíš mi mail.

Tak, a je to. Odpovedal som mu. Bol som zvedavý čo odpíše.

Prešiel týždeň. Postupne som na Dávida zabudol. Odpoveď od neho nechodila a ja som sa začal venovať ďalšej prespávačke, tentoraz v trampolínovom parku. Práve som bol na malej obhliadke terénu, keď mi pípol mobil. Bol to email od Dávida. Obsahoval jednu otázku.

Veríš na duchov?

A vzápätí mi prišla od neho žiadosť na chat. Pozerám na tú vetu. Duchovia. Už som tušil kam mieri. Aj tak som mu potvrdil žiadosť a odpísal:

Nie.

Nie, neverím na duchov. Neexistuje nič také ako nadprirodzeno, duchovia, Krvavá Mary. Sú to len výmysly a legendy, aby rodičia mohli strašiť neposlušné deti. Aj keď musím povedať, že horory mám rád. Ale nevyvolávajú vo mne strach. Videl som na youtube už dosť videí údajných duchov, kde to boli buď bábky, niekto prezlečený, alebo len hra svetla. Teda fejk alebo šikovná práca kamery. Jeho ďalšia otázka len potvrdila moje domnienky.

Chcel by si skúsiť prespávačku v strašidelnom dome?

PrespávačkaWhere stories live. Discover now