Prespávačka

Dvadsiata štvrtá kapitola

Cesta ubiehala celkom v pohode. Teda až na to, že sme šli autom bez klimatizácie a rôznych vymožeností, ktoré sú dnes v autách bežné. V zákrutách som sa dosť zapotil. Zlaté moje autíčko! Škoda, že je na totálku! Ale hlavné je, že sme skoro všetci prežili.

„Rebeka, aké ste mali auto?" spýtal som sa jej, keď som na diaľnici pritlačil plyn k podlahe a mal som pocit, že z auta uletia všetky plechy.

„Také, čo má značku 4 kruhy. Tuším Audi sa volá tá značka," odvetila Rebeka.

Jasné, že mi to nenapadlo! Zbohatlík si kúpi Audi. A ja, aby som sa tu nadrapoval so starou škodovkou. Dokonca aj môj Renault by ich Audina určite odrovnala.

„Máš pravdu, je to Audi. Páčilo sa ti vaše auto?"

„Áno, ocko na ňom často jazdil rýchlo a veľmi sa mi to páčilo. Cítila som sa ako pretekárka. Dokážeš aj ty ísť tak rýchlo?"

„Dokážem, ale s týmto autom to radšej nebudem skúšať. Veď vidíš, ako už teraz hučí, a to idem len stovkou. Sľúbil som ocovi, že ho donesiem v poriadku."

„Nevadí, keď opravia tvoje auto, tak mi ukážeš rýchlu jazdu, dobre?"

„Rebeka, to auto už nedá dokopy nik! Vlak ho pekne prevalcoval, až som sa čudoval, že nás nie je viacej mŕtvych."

„A kedy si kúpiš nové auto?"

„Neviem, musím niečo našetriť a aj počkám, koľko peniažkov dostanem z poistky."

„A nemôžeš teraz aspoň pre mňa trošku pridať? Pozri, je prázdna diaľnica a určite na nás zhora dávajú pozor rodičia a aj Karol." požiadala ma Rebeka. Čo človek nespraví pre potešenie, pre malú plastovú sestričku? Dúfajúc, že sa týmto činom neponáhľam ku zoznámeniu s Rebekinými rodičmi a Karolom, som ešte viac pridal. Rebeka zvýskla, keď sa ručička tachometra blížila k stoštyridsiatke. Ja som sa modlil, aby to motor a aj auto vydržali.

„Viac to už nedá," snažil som sa prekričať hluk motora.

„Dobre," odvetila Rebeka. A ja som zložil nohu z plynu.

„Si dobrý brat!"

„Ďakujem. Je aj Lucia dobrá sestra pre Kamilu?"

„Hej. Napríklad ju vždy bola vyzdvihnúť u nás, keď sme sa hrávali. Aj jej trošku pomáhala so školskými úlohami. Prečo?"

„Napadlo mi, že mám s ňou spoločnú vec. Obaja sme starší starostliví súrodenci. A na tej fotke, čo nám vtedy poslala, tam bolo tú súrodeneckú lásku aj cítiť."

„Lucka sa ti páči?"

Začervenal som sa. Tie deti vedia rýchlo prekuknúť človeka.

„No áno. Ale nie, že jej to povieš!" varoval som ju s úsmevom.

„Neboj, nepoviem jej nič! Viem udržať tajomstvo."

„To som rád."

„Možno sa jej aj ty budeš páčiť, keď si slávny youtuber."

„Nechcem, aby ma brala ako slávneho youtubera. Chcem, aby ma brala iba ako Marcela." odvetil som.

„Je v tom rozdiel?" spýtala sa Rebeka.

„Je, dokonca veľký. Napríklad, bola by si radšej, keby máš kamošku, ktorá je s tebou iba preto, že si bohatá alebo preto, že ťa má rada ako osobu? Teda, že či by tá kamoška bola tvojou kamoškou aj vtedy, keď by si bola chudobná, chápeš?"

„Niečo, ako keď sa s tebou niekto kamoší len preto, že mu dávaš cukríky?"

„Niečo také. A nechcem, aby ma frajerka brala iba preto, že som slávny youtuber. Chcem si byť istý, že by so mnou zostala, aj keby som bol obyčajným chalanom."