Prespávačka

Šiesta kapitola

Pred obchodný dom som dorazil päť minút pred druhou. Batoh som nechal v aute. Na prespávačky sa vždy jazdí mojim autom. Nie je to len preto, že mám vodičák, ale moje auto je najpriestrannejšie, čiže sa doňho vojde celá technika. Len ja som bral notebook, kameru, foťák a statív. Keď k tomu prirátame batohy a ďalšie veci bude toho plný kufor.

Ako prvý ku mne došiel Filip.

„Čau, tak už si tu?" spýtal sa ma veselo.

„Veď ma vidíš. Už sa neviem dočkať večera. Vieš, že si myslím, že toto bude najľahšia akcia, na akej sme boli?" spýtal som sa ho, zvedavý čo odpovie.

„Ja si to tiež myslím, že by to malo byť v pohode, ale človek nikdy nevie. Niekedy tie najľahšie veci bývajú najťažšie," povedal Filip.

„Najťažšie to bude mať asi Karol, ten je z duchov celý mimo. Ale o to radšej budem, keď mu dokážem, že sú to len výmysly," odvetil som.

„Len si zo mňa robte srandu. Idem s vami len preto, lebo ste moji kamoši. Inak sa tam vôbec neteším," zjavil sa pri nás Karol.

„Ale no tak, nekaz zábavu. Uvidíš, bude to v pohode," upokojoval som ho.

„Len aby. Stále si myslím, že to čo ideme robiť je divné a zvrátené. Popravde bojím sa toho viac ako klasickej akcie," zhodnotil Karol.

„Neboj sa, vážne to nič nebude. Áno, je to trošku divné ale tak keď už sme sa na to dali tak necúvneme," povedal som.

„Keď si sa na to dal ty. My ideme do toho viac menej nedobrovoľne." odvetil Karol.

„Vážne?" spýtal som sa kamarátov, „Vážne idete do toho so mnou nedobrovoľne?"

„Nie. Karol nestresuj. Snáď jednu noc vydržíš. Bude to v pohode neboj," Odvetil Filip.

„No... Mne sa tam fakt nechce ísť ale tak keď ma presviedčate tak idem. Ale vážne iba preto, že ste moji kamoši. A keby to bolo niečo iné by mi to vadilo menej ako toto," Zahundral Karol. O chvíľku došiel aj Andrej.

„Zmeškal som niečo?" spýtal sa Andrej keď zacítil trošku napätú atmosféru.

„Nič. Je to v pohode, len Karol opäť má duchárske reči," Odvetil Filip.

„Ale no tak, Karolko, prežiješ predsa túto noc. Čo by sme si my bez teba počali, ak tam budú duchovia, tak si naša jediná záchrana, keďže vieš o nich všetko." Povedal Andrej, pričom sa snažil zamaskovať sarkazmus.

„Vidím, že ste tu traja na jedného tak mi nič iné nezostáva len sa podvoliť," porazene zhodnotil Karol.

„To by sme mali, a teraz hor sa nakupovať," vyhlásil som. A tak sa naša skupinka dobrodruhov vybrala na nákup. Najskôr sme ale všetku batožinu naložili do auta a poriadne zamkli. Potom sme išli nakupovať proviant na večer a drobnosti. Pre istotu sme kúpili aj rezervné baterky do elektroniky a aj do svietidiel. Pobavili sme sa, keď Andrej navrhol aby sme kúpili Karolovi plienky, keď ho naplaší duch ale Karolovi sa to ale nezdalo vôbec vtipné. Celkovo sme si z Tesca odniesli celkom veľký nákup.

„To aj všetko zjeme?" spýtal sa Filip, keď pokladníčka blokovala nákup.

„Hej, a ak nie, tak si to potom rozdelíme," odvetil som a vytiahol kreditku. Po zaplatení sme to všetko naložili do auta.

„Tak a vyrážame do strašidelného zámku," vyhlásil som so smiechom a pozrel na Karola. Ten len pokrútil hlavou.

„Vidím, že si to veľmi užívaš. Ale nemusíš si robiť so mňa srandu," zamrmlal.

„Dobre, dobre," upokojil som ho.

„Vieš presne, kam máš ísť?" spýtal sa ma Andrej.

„Jasné," povedal som a naťukal adresu do GPS. Ženská v aplikácií zahlásila, že sme tam o trištvrte na šesť. Ešte som to rýchlo napísal Dávidovi a vyrazili sme.

Cesta bola v pohode, bezproblémová, bavili sme sa o tom, čo nás čaká a odhadovali, čo je zač, ten Dávid. Okrem toho sme aj natočili úvod do nášho videa. Postupne, ako sme sa blížili k cieľu, tak bolo cítiť v aute akúsi narastajúcu nervozitu. Najmä na Karolovi bolo vidieť, ako premýšľa, či nevystúpi a nepôjde domov radšej autobusom. Preto, keď sme vošli do mesta, kde sa ten dom nachádza, navrhol som, nech si pospomína na zábavné momenty zo spoločných akcií, a že určite niečo zábavné zažijeme aj tu. Trošku to pomohlo, keď som zabočil na Dlhú ulicu, mal o trochu lepšiu náladu. Ja už som celý natešený pozeral po domoch, či nájdem hneď ten pravý. Podľa čísel by mal byť na mojej strane. 48....50...52....54..., a už som ho videl. Keby nemal neupravenú predzáhradku, tak ho prehliadnem. Zastavil som pri jeho bráne.

„Tak sme tu," vydýchol som.