Prespávačka

Piata kapitola

Konečne prišla sobota. Deň nášho veľkého dobrodružstva. Deň, ktorý časť kamošov čakala ťažko, a časť sa naň tešila. Ja som patril do tej druhej polovice. Od vzrušenia som nemohol ani dlho spať. Od šiestej som bol hore a predstavoval som si, aké to bude v noci v cudzom dome s partiou. Prekvapilo ma ale, že sa mi o plánovanej akcii nič nesnívalo. Zo začiatku sa mi to zdalo zvláštne, ale povedal som si, že je môj mozog už natoľko adaptovaný na takéto akcie, že ich už ani nevníma. Pamätám si, aké to bolo pri prvej prespávačke, keď sme spali v Tescu. V ten deň som bol tiež skoro ráno hore. Ale ani nie tak zo vzrušenia, ako zo stresu. Priznávam sa mal som aj trochu strach. Ako to bude, kde nájdem skrýšu a podobne. Najhoršie bolo zo začiatku tváriť sa nenápadne a nepriťahovať na seba pozornosť. A keď už sa našla skrýša, bolo ťažké vytvoriť si v nej priestor na pozorovanie a zistiť, kedy bude čistý vzduch. Menšie srdcové poruchy, keď okolo mňa prešiel nejaký tieň, boli po prvý krát bežné. V tú noc som aj párkrát ľutoval, že som sa na to dal. Ale o to lepší bol pocit, keď som mohol v pokoji opustiť predajňu s pocitom, že som akciu úspešne zvládol. Každou podobnou skúsenosťou môj strach redol a dokonca ma z toho chytá profesionálna deformita, lebo keď idem po obchode a vidím, ako je za tovarom v regáli prázdno, tak si hneď myslím, to je dobrá skrýša.

Ale dnes to bude iné, žiadne regály alebo ľudia. Len dom a kamoši. Celkovo to ja pokladám, na rozdiel od mojich kamarátov, za najľahšiu možnosť. Jedine, čo je na tom iné, je to, že ideme do opusteného domu, ktorý bude pôsobiť pochmúrne, aj vzhľadom na to, čo sa tam stalo. Vedel som si predstaviť, čo nás tam môže čakať. Okrem prachu, hlodavce, pavúky a iná drobná háveď. To mi až tak nevadí. Po raňajkách som zavolal Andrejovi:

„Čau, ako si na tom? Tešíš sa na večer?" spýtal som sa ho veselo.

„Strašne. Ale vidím, že ty prežívaš druhé Vianoce," odvetil s iróniou v hlase.

„To hej, ako pred každou šancou na zaujímavé video. A toto by mohla byť tá šanca. Je to niečo ako Mythbusters. Ideme tam búrať mýtus, že je ten dom strašidelný," povedal som.

„Chceš nakrúcať nové verzie videí? Marcel a spol. Ničitelia mýtov?" zasmial sa Andrej.

„Ak to vyjde, môžeme to skúsiť," odpovedal som so smiechom.

„Skôr Ghostbusters, nie?" Pokračoval v zábavke kamarát.

„Presne. Len nemáme tie ich zbrane," dodal som.

„Zoženieme z Aliexpressu," odvetil Andrej.

„Dobre. Ale pred tým musíme pokoriť tento strašidelný dom bez pomôcok," ukončil som tému novej možností videí.

„Zvládneme to. Veď je to len obyčajný rodinný dom. Aj keď sa v ňom stalo to, čo sa stalo," povedal Andrej.

„A čo Karol? Veríš mu? Alebo si myslíš, že je len premotivovaný z tých dokumentov?" spýtal som sa ho na názor.

„Myslím že je to tak pol na pol. Možno má pravdu, ale aj nemusí mať. To sa asi dozvieme až priamo na mieste," zhodnotil Andrej.

„Asi. Ale môj názor poznáš. Podľa mňa nám tam nič nehrozí, okrem potkanov a inej hávede, čo tam bude za ten rok nahromadená. Pochopil som z toho, čo mi Dávid písal, že tam ľudská noha od tej vraždy nevkročila. Verím, že tam už nenájdeme telá, ale myslím si, že všetko ostatné, bude nedotknuté. Len prach a pavučiny," povedal som mu svoje domnienky.

„Hej. Ja si to tiež myslím. Len ešte dúfam, že ten Dávid nás tam nebude chodiť v noci strašiť, lebo za seba neručím," povedal Andrej.

„To si nemyslím. Som naňho aj trochu zvedavý. Predstavujem si ho ako nejakého týpka v okuliaroch, čo najväčší strach zažil, keď mu nešiel internet."

„Ja zas ako nejaké decko, čo nevie čo so sebou, a ty si mu na to skočil," zasmial sa Andrej.

„Mne neprišiel ako decko. Aj keď na profilovke to nie je dobre vidieť, vyzerá byť vyšší. A písal zaujímavo, teda neprišlo mi tam nič také moc detské," namietal som.

„Keď myslíš... Zásoby kúpime tu alebo až tam?" spýtal sa Andrej.

„Môžeme tu. O druhej sa môžeme stretnúť pri Tescu."

„Dobre, oznámim to aj Karolovi a Filipovi. Zatiaľ sa drž, ty Ghostbuster." Podpichol ma Andrej a položil. Rozosmial som sa. Marcel, ničiteľ mýtov o duchoch. Fakt zaujímavý nápad na nové videá na youtube. Asi si po dnešnej noci o tom niečo naštudujem, a zaradím to do portfólia. Tak, či tak, toto bude podľa mňa úplne ľahká prespávačka. Je síce niečím špecifická, ale až tak hrozné, ako si to predstavuje Karol, to nemôže byť.

Pomaly som si začal na dnešnú noc chystať veci. Tričko, rifle, možno mikina, ak bude v noci chladnejšie. Pozrel som si pre istotu počasie. Aj keď spíme v dome, toto bude iné. Tu nebude fungovať kúrenie, ani klimatizácia ako v doterajších akciách. Dom je neobývaný, určite majú už vypnutú elektrinu aj vodu. Meteorológovia hlásia v noci búrky. Inak má byť teplo a aj noc má byť vraj tropická, len po búrkach môže prísť k ochladeniu. Potešil som sa. Búrok sa nebojím a navyše, ak by nás tam nejaká zastihla, nič sa nestane, keďže sme pod strechou. Okrem toho to pridá na atmosfére. Karol sa tomu určite nepoteší. Pozrel som si mail. Bola tam nová správa od Dávida:

Ahoj Marcel, dnes vás tam budem čakať o šiestej. Mesto už poznáš a konkrétne je to na Dlhej ulici 56. Snáď teda nezablúdite. Teší sa na vás fanúšik Dávid.

Dlhá ulica 56. Rýchlo som to hodil do Googla. Nešlo tade auto street view. Škoda. Takže zblízka si ten dom môžem naštudovať až na mieste. Stále ma ale láka myšlienka, nebrať spací vak a spať v tých posteliach. Spať v posteli po mŕtvom. Viem, občas ma takéto kraviny napadnú. Je to aj tým, že rád skúšam extrémy. Preto vlastne vznikol aj môj youtube kanál. Lenže po roku budú tie postele plné všelijakej hávede. Asi lepšie je teda naozaj zobrať spacák.

Po výdatnom obede môžem povedať že som pripravený. Batoh s potrebnými vecami mám zbalený, plus ešte nejakú vodu na cestu. Zvyšok sa kúpi v Tescu. Vyrážam.