Prespávačka

Štvrtá kapitola

„Klasicky, ako každú inú prespávačku. Prídeme tam tak okolo šiestej, obzrieme terén, a potom už začneme natáčať. Berieme aj spacáky, alebo chcete to strašidelnejšie a budeme spať priamo v ich posteliach?" spýtal som sa. Všetci pozreli na mňa divným pohľadom. Asi tá posledná otázka bola už na nich moc.

„To chceš vážne spať v ich posteliach?" spýtal sa Karol krútiac neveriacky hlavou nad mojou otázkou.

„Uvidím na mieste. To ma len tak napadlo, keďže tam tá možnosť je. Nie je to také, ako v obchodoch, kde musíš spať na tvrdom regáli," odvetil som.

„Radšej spacáky, ako spať v ich posteliach," zhodnotil Karol a ostatní prikývli.

„Dobre a potom klasické veci ako nejaké jedlo, pitie...."

„A nejakú chemickú toaletu," povedal Andrej.

„Veď majú v dome záchod, či ani ten nechceš použiť? Aj keď neviem, aké to tam bude, keďže už uplynul rok. Elektrina tam nebude, tak asi ani voda. Takže asi máš pravdu, zoberieme aj chemické WC. Ale ako dobre, že je leto, nebude nám tam zima," odvetil som optimisticky.

„A samozrejme musíme zobrať aj kamery," dodal Filip.

„To nezabudneme. Bude to naše prelomové video," vyhlásil som s nádejou.

„Ak sa nám niečo nestane," povedal Karol.

„Nestane. Klasická prespávačka, len na zaujímavom mieste," upokojoval som ho.

„Snáď máš pravdu. Skús niečo ešte od toho Dávida zistiť. Na čo sa máme pripraviť," povedal Andrej.

„Dobre. Tak teda v sobotu o tretej vyrážame. Aby sme mali nejakú rezervu," povedal som.

„V pohode, a teraz sa ideme baviť!" vyhlásil Filip a šli sme do baru. V bare bola uvoľnená zábava, a aj keď sa to moji kamoši nesnažili dať najavo, všimol som si, že ich plánovaný výlet nenecháva chladných. Najviac ich myslím trápilo, že budeme prespávať v dome, kde niekto umrel. Priznávam, ani mne to nebolo jedno, ale keď som sa už raz na niečo dal, tak to dokončím. Nič sa nám tam nemôže stať. Pre istotu som ešte vo WC napísal Dávidovi odkaz.

Ahoj Dávid, rozhodol som sa s kamošmi, že to pôjdeme do toho domu skúsiť túto sobotu. Ukázal by si nám jeho okolie? Mohol by si napríklad potom do videa povedať pár informácií o ňom ako starousadlík. Mám ešte otázky ohľadne toho domu: „Naozaj tam nikto okrem polície odvtedy nebol? Nechodia tam ani bezdomovci prespať? A ako je to s tým detským plačom? Počul si ho aj ty? Som veľmi zvedavý na sobotu. Marcel.

A s pocitom, že dostanem odpovede na otázky, a tiež s vidinou kvalitného videa, som išiel za kamošmi a zabávali sme sa celý večer.

Dávid odpísal hneď ráno:

Som rád, že to chceš skúsiť, si odvážny. U nás to niektorí skúšali, ale nevydržali tam dlho. Ako som písal, vošli do predsiene a ináč nič. Bezdomovci tam tiež nechodia. Snáď to zvládneš s kamošmi v pohode. A myslím si, že ten dom je od vraždy v nezmenenom stave, ale asi tam bude poznať zub času (pavučiny, prach). V sobotu neviem, mám niečo na práci, ale pokúsim sa nájsť si na vás čas. Môžem vám aj niečo povedať vo videu, aspoň budem slávny 😊. A čo sa týka toho plaču, tak ja som ho osobne nepočul, ale kamarát hej. Na fóre našiel ešte ďalších ľudí, čo ho tiež počuli. Možno sa aj sami v sobotu presvedčíte. Potom mi napíš tesne pred príchodom. Teší sa na vás váš fanúšik Dávid69.

Tento email ma povzbudil v tom, že robím dobre. Stále mi to vychádzalo tak, že reči o strašidelnosti, duchoch a neviem ešte o čom, sú len výmysly. Preposlal som ten email kamošom.. Filipa a Andreja to trošku upokojilo, ale Karol bol stále dosť skeptický. Asi sa na ňom podpísala telka a tie jeho duchárske dokumenty. Schválne som si pozrel nejaký horor o duchoch v dome, aby som zistil, ako sa Karol pred tou akciou cíti. Dejovo bol horor zaujímavý, ale momenty na vyľakanie so mnou nič neurobili. Malé posuvy vecami a nechutne vypracované masky, to by ma malo vyľakať? Nevyzeralo to strašidelne, skôr odporne. Aj tak je to len film, čo slúži na pobavenie a vystrašenie diváka. Ja nemávam strach. Prespávačky ma už celkom zocelili. Myslím si, že ľudia majú strach iba z niečoho neznámeho, čo si nevedia vysvetliť. Podľa mňa sa ale všetko, skôr či neskôr, vysvetliť dá. Nemávam strach ani pri natáčaní videí. Občas ale zažívam stres, najmä keď ide do tuhého. Vtedy pod stresom dokážem niekedy vymyslieť aj najlepšiu taktiku na útek, keby nás odhalili. Bol som trošku zvedavý, či sa aj tu dostanem do stresu. Ak je pravda, čo písal Dávid, tak ľudí by sme tam nemali stretnúť, ak si vo vnútri dáme pozor, nepríde to ani nikto vyšetrovať. Ešte raz som sa pozrel na fotky domu, ako to má vyzerať. Dvojposchodový dom, zrejme ho pred smrťou zrekonštruovali, plastové okná, zelená farba. Skúsil som si o tej vražde vyhľadať niečo na internete. Všetky správy zneli viac menej rovnako, aj fotky boli podobné. Hľadal som na nich nejaký oporný bod, aby som mohol ten dom nájsť aj na Google street view. Nič. Buď som to prehliadal, alebo tadiaľ to auto s kopou snímačov nešlo. Na dôkladný prieskum budem čakať až do soboty.