Prespávačka

Dvadsiata tretia kapitola

Konečne nastal deň D. Dnes je utorok a čaká nás cesta za Rebekinou kamoškou a jej sestrou. Síce to asi bude skok z extrému do extrému (včera veľký smútok a dnes možno veľká radosť), ale na toto stretnutie sa teším aj ja. Ani nie tak kvôli tomu, že sa Rebeka stretne s Kamilou, ale u mňa je to spôsobené tým, že sa stretnem s Luciou. Včera večer som sa aj preto starostlivo vykúpal a išiel som aj trošku skôr spať, aby som nemal kruhy pod očami, a ako kamoši vraveli, nepripomínal som mátohu.

Ráno sa Rebeke podarilo predbehnúť budík, zobudila ma skôr.

„Vstávaj Marcel!" volala veselo.

„Ešte je čas. Spi!" zašomral som ospalo z postele.

„Nemôžem spať. Celú noc som nespala. Teda nespím vôbec, ale určite vieš, ako to myslím. Dnes sa stretnem s Kamilkou!" štebotala veselo.

„Hej, ale veď tam pôjdeme až po obede. A ešte je len osem hodín." odvetil som ospalo.

„No a? Kamilka s Luckou sú už určite v škole," odpovedala Rebeka.

„To sú. Lenže ja nemusím do školy. Mňa živí youtube. Môžem spať dokedy chcem," vysvetlil som Rebeke.

„Tak dobre, ešte ti dám pol hodinku. Ale potom už pôjdeš hore. Veď musíš všetko nachystať," vravela bábika.

„Čo nachystať? Stačí len teba, a tie koláče, čo prinesie mama," zamrmlal som.

„Nebudeš to nahrávať? Mohol by si z toho urobiť video, ako sa stretnem s kamoškou."

„Neviem, možno môžem niečo skúsiť nahrať, ale či to dovolia aj jej rodičia. Vieš, nemôžeš nahrávať hocičo bez opýtania."

„A vaše videá tak náhodou nevznikli? Tiež ste vlastne u nás boli a nahrávali to bez opýtania,"

„Dostala si ma! Niečo teda vymyslíme. Ale teraz ešte spi," zamrmlal som.

Deti vedia byť prešibané. Lenže, ako to vymyslieť! Nemôžem tam hneď napochodovať s kamerou pri privítaní. To by ma určite vykopli. A tak trošku nahrávania, ako sa Kamila s Rebekou hrá, hádam nezaškodí. Aspoň to potom môžem ukázať chalanom, aké to bolo. Fakt som na to zvedavý. Skúšal som ešte na chvíľu zaspať, ale veľmi sa mi to nedarilo. Tak som len ležal na posteli a predstavoval si dnešný deň.

Ktovie aká je tá Lucia? Na fotke vyzerala byť pekná, lenže je rozdiel, keď je niekto pekný a zlý, či škaredý a dobrý. Dúfam, že keď má mladšiu sestru, nebude to mrcha, ale starostlivá staršia sestrička. Tak ako som ja teraz starostlivý brat pre Rebeku. To nás spája. Sme veľkí súrodenci, aj keď ja v trochu inom chápaní.

O pol hodinku ma už moja malá sestrička opäť budila. A pridal sa k nej aj budík.

„Vstávame, polhodinka prešla! Vonku svieti slnko, bude pekný deň!"

„To sa budete hrať vonku?" opýtal som sa.

„Neviem. Uvidíme na mieste."

„Dobre," odvetil som a vstal z postele. Dal som si osviežujúci kúpeľ a išiel som sa najesť.

„Chceš tam ísť v tomto, alebo v tom, čo si mala na sebe v tvojom dome?" spýtal som sa Rebeky.

„V tomto," odvetila.

„Nemáš ale na rifliach krvavé vrecko? Od toho včerajšieho listu," spýtal som sa jej.

„Neviem, pozri sa!" tak som sa teda pozrel. Vyzeralo byť v poriadku.

„Dobre, môžeš ísť v tomto," odvetil som, keď som si natieral chlieb s džemom.

„Super. Kamila bude pozerať, aké mám pekné veci," potešila sa Rebeka.