Prespávačka

Druhá kapitola

Strašidelný dom. Putovné alebo statické atrakcie plné animatronických figúrok, stroboskopov alebo živých hercov. Za peniaze sa môžeš posrať od strachu, ak chceš. Nemám záujem. Ale nechám ho ešte trošku v napätí.

Myslíš taký strašidelný dom, aký mávajú kolotočiari?

Pomaly môžem prípad Dávid69 uzavrieť. Neplánujem prespať v strašidelnom dome. Niežeby som sa bál, ale dávať si pozor na senzory figúr, aby potom svojim škrekom nezobudili majiteľov, nechcem. Navyše nemajú žiadne únikové východy, čiže by som vbehol rovno do rúk majiteľa. Okrem toho je potrebné takéto akcie aj plánovať. A pokiaľ viem, nikde v blízkosti nie je žiaden strašidelný dom.

Píp. Prišla odpoveď:

Nie. Počul si o tomto? Je to celkom obyčajný dom. Žiadna púťová atrakcia. Stalo sa to u nás v meste.

Pričom slovo tomto bol hypertextový odkaz. Keď som naň klikol, vyskočila mi na mobile správa z internetových novín, stará zhruba rok. Bola to dosť smutná správa o vražde mladej rodinky. Rodičia a dievčatko. Keďže správy veľmi nesledujem, tak som o tom nevedel. Stalo sa to asi 200 km od mesta, kde bývam. Vraha stále nenašli. Pozrel som si komentáre k článku. Okrem mnohých kondolencií od čitateľov, boli tam aj rôzne reakcie obyvateľov toho mesta. Údajne sa z toho domu v noci ozýva plač, a ľudia sa tam boja vstúpiť. Keď som to čítal, prebehol mi mráz po chrbte. Taká mladá rodina, a tak smutne skončila. Zrazu mi napadla myšlienka, čo tým chcel Dávid povedať. Strašidelný dom. Stala sa v ňom vražda. Počuť v ňom detský plač, hoci je teraz neobývaný.

To mám prespať v tom dome? Nie je to trochu neetické voči jeho bývalým obyvateľom?

Bol som zvedavý, čo na to odpovie.

Veď si povedal, že neveríš na duchov, tak by to pre teba nemal byť problém. Navyše, je to teraz voľne prístupný dom, nikto tam nebýva. Je to technicky to isté, ako si robil doteraz, len s tým rozdielom, že je to rodinný dom, a nie nejaký komplex alebo cirkusový stan. Alebo sa bojíš?

Chlapec do mňa začal rýpať. Ale vlastne má pravdu. To, čo robím, je skoro to isté, čo navrhuje on. Tiež vstupujem a zdržiavam sa na cudzom pozemku bez vedomia jeho majiteľov. No dobre, ale tu tí majitelia už nežijú. Zle je však to, že odišli zo sveta tým zavrhnutia hodným spôsobom. Najradšej by som to hneď zavrhol, ale jeho posledná veta ma dráždila. Báť sa? Bude sa mi potom posmievať, že som nepristal na jeho blbú výzvu. Ono to aj riadne blbá výzva je!

Na duchov neverím, lenže majitelia tohto domu už nežijú. Zabili ich. Tebe by sa páčilo, keby ťa niekto odkrágľoval, a ešte navyše by sa nejakí týpci túlali po tvojom dome a robili si zo všetkého srandu? Báť sa, o to nejde, ja sa nebojím, len mi to príde neetické a nemorálne.

Hneď ako som danú správu odoslal, v podvedomí sa mi začal vynárať obraz, ako ráno šťastný vychádzam z toho domu s kvalitným materiálom a zaujímavým obsahom pre môj kanál. Veď, aj keď tam nestraší, môžem skúsiť niečo dorobiť počítačovo alebo pomocou nitiek, a trošku afektovane zahrať strach. Nerobím to s radosťou, nemám rád podvodníkov, ale snáď by to dotyčnému objasnilo, že nič také ako duchovia neexistuje. Ak sa mi podarí dohodnúť s kamošmi, môže to byť ešte celkom zaujímavé video. Jediné, čo ma od toho odrádza je fakt, že je to klasický rodinný dom, hlavne však to, že jeho obyvatelia sú mŕtvi a zomreli veľmi mladí. Zrejme to tušil aj Dávid69, lebo jeho nasledujúcou odpoveďou ma vyhecoval k rozhodnutiu.

Vravím ti, je to to isté, čo robíš doteraz, ibaže je to rodinný dom. A keďže podľa teba duchovia neexistujú, tak hádam jednu noc v tom dome zvládneš. Myslím si, že jeho vlastníkom je po smrti už aj tak jedno, kto tam chodí. Nemyslíš? Však za jednu prespávačku v dome nič nedáš.

Dosiahol čo chcel. Môj zdravý úsudok sa búril proti môjmu egu, ale ego ho prevalcovalo. Nakoniec z toho vyšla táto odpoveď.

Výzvu prijímam. Prosím, pošli mi súradnice toho domu, aby som ho mohol omrkúť. Skúsim v ňom prespať jednu noc, aby som ti dokázal, že duchovia neexistujú. Čau.