~Just Us~ [JUST WE]

5#LAZY DAY

Rozvalovala som sa pohodlne na Sonnyho posteli. V tú chvíľu som skutočne nemala v pláne robiť niečo čo zahrňuje pohyb. Ležať, pozerať sa na zem a na bordel okolo. To bolo to čo som dnes potrebovala. Pripadala som si uvoľnene a nevnímala to ako vyzerám, či ležím vtipne a či príliš trápne, či som strapatá a či dobre upravená; jednoducho keď vošiel dnu Sonny, ktorého bolo počuť už len na schodisku vďaka jeho prenikavej chôdzi,ani len som sa  nenamáhala  posadiť ako človek.

Počula som to vtipné zafunenie čo vyšlo z jeho úst. Naznačil mi tým že to čo "leží" na posteli vyzerá vtipne. Jeden vtip v tomto dni hore dolu. Predsa ich bude ako vždy plnú kopu. Pohľadom som prezerala jeho košeľu a ponožky na zemi. Vo chvíli kedy ten smrad- asi aj z dvoj dňových ponožiek dorazil ku mne, váhala som či sa nakoniec predsa len nepresunúť na druhú stranu postele.  Dýchala som teda ťažko. Cítila som sa ako keby mám upchatý nos, no on nebol. . Ležanie na bruchu do toho sa tlačiť prsiami o drevenú dosku postele. V skutku to nebolo moc príjemné . .

Sonny otvoril dvierka skrine. Jeho skriňa vidáva totiž to dosť nepríjemný zvuk vŕzgania. Zobudil by aj samotného Gibsona Wyatta. Jednoducho Nepríjemne. A tento krát tomu nebolo inak. Keď ju zatvoril, nedbal na jemnosť. Proste do toho udrel. Uchechtla som sa, no nepohla sa ani len o centimeter. . Sonny do mňa váhavo hodil oblečenie. Konkrétne sivú mikinu ktorá bola nasiaknutá jeho vôňou až tak, že prebíjala aj zmieňované ponožky na zemi. Mikina mi však zakrila hlavu, a zabránila mi tým výhľad na zem. Nie, ani len toto otravné gesto ma nedonútilo sa pohnúť.

Sonnyho to očividne prestávalo baviť, keď sa z ničoho nič  dostal na posteľ, a po kolenách prešiel pomaly až k môjmu nehybnému telu. Chvíľu sa tam opieral o svoje ruky ktoré mal zaborené v matraci vedľa môjho tela, no nakoniec sa jeho hrudník šikmo natlačil na môj chrbát. Mikinu ktorú mi pred malou chvíľou hodil na hlavu zhodil z mojej hlavy na zem. Následne  sa hlavou nahol k môjmu uchu a chraplavím tichým hlasom povedal. ,,Čo keby si sa na miesto toho tvojho ležania postavila, a šla by si sa jednoducho prejsť?" Ani neviem prečo, no prišlo mi to z ničoho nič ľúto. Otočila som sa na jeho tvár ktorú som si poriadne zmerala. Na tvári mal ten jeho klasicky výraz v tvári. Pokrčila som sa ramenami, a rukami sa zaprela o dosku tak, aby som svoje telo mohla zdvihnúť aj s tým Sonnyho, ktorý však keď zbadal že som sa rozhodla zdvihnúť, posunul sa, a ťažko sa postavil na nohy. Ja som pomedzi jeho jemnom sledovaní sa taktiež postavila na nohy, a pomalými krokmi šla k dverám s tým, že sa pôjdem teda prejsť. Sonny má však jeho telom zastavil. Zobral do ruky bielu mikinu, ktorú mi na silu starostlivo obliekol. Strapaté krátke vlasy som mala všade možne. On sa usmial a položil mi jeho ruky na moje líca, a pomaly sa priblížil po bozk.  Ja som podržaním jeho zápästia na ruke uhla tvárou, a telom sa silou natlačila do predu, čím som ho donútila aby ma pustil. Nechápavo tam stál zatiaľ čo ja som zycházdala schody dolu.