~Just Us~ [JUST WE]

12# RYE BEAUMONT

Rye Beaumont

/Štvrtok 22:19/

Sedel som na barovej stoličke za barovým pultom nechávajúc whisky stúpať do mojej hlavy. Znovu som si do krku nalial celý pohár, a podráždene silou ho položil na pult. ,,myslím že by sme už mali ísť" vyšlo z Andyho zas a znovu tá istá veta volajúc má domov. Ja som pokrčil ramenami a hlboko sa nadýchol. Otočil som svoju hlavu na blond chlapca, ktorého v toľkej tme takmer nebolo vidno. Osvetľovali ho len jemné záblesky tancujúcich svetiel na parkete. ,, Ešte fľašku" povedal som batmanovi, ktorý prešiel predo mnou.  Andy si na do mnou povzdychol. Čo som mal iné čakať. Jeho kamarát sa tu mieni opiť do nemoty, a on s tým nespraví nič. ,,Naozaj Rye, poďme domov" ja som prikývol na jeho ustráchanú tvrdohlavosť. ,,Len nech mi dá fľašku" dodal som a vyťahoval si z vrecka peňaženku. Otvoril som ju aby som batmanovi mohol zaplatiť. No naraz tu bol sek. Takmer všetky peniaze som dnes utratil na malé poháre whisky.. otočil som sa previnilo na Andyho. Nemal som v pláne nič čo hneď po tom pohľade následovalo.,, Keď ti tu fľašku kúpim, pôjdeš konečne domov?" Opýtal sa ma zo založenými rukami na hrudi. Ja som horko ťažko prikývol. Keď jeho peniaze padli na barovú dosku. Do ruky vzal fľašku, a mňa chytil za ruku. A už má ťahal preč z baru. ,,Drobné si nechajte!"

Keď sme vyšli z baru. Andy ma nepúšťal a pokračoval v ceste k autu. Podľa zovierania mojej ruky, a nahnevaného výrazu v tvári som usúdil, že je pekne nahnevaný. Cítil som sa ako malé šesť ročne dieťa, ktoré jeho mama ťahá domov z pieskoviska. Andymu som sa vytrhol z ruky so slovami ,,Nesprávaj sa ku mne ako k malému decku!" Vykríkol som po ňom. Andyho tvár sa zmenila na atómovú bombu, ktorú keď ešte viac nahmevám vybuchne. ,,To ty sa správaš ako dieťa!" Narazil do mňa tým jeho pohľadom. Kvôli alkoholu som sa cítil oveľa mužnejšie. Pripadal som si tvrdo. Nič som však nepovedal. Len som sa zamračil, a natiahol sa k fľaši. Andy sa však rukou uhol. ,,Daj mi ju!" Znovu som po ňom vykríkol. ,,Nebudeš už piť" odvetil a hodil celou silou fľašu o chodník. Fľaša sa rozletela na všetky strany. ,,Prečo si to spravil!? "

,, Pretože alkoholom nič nevyriešiš. "

/Piatok 23:56/

Potuľujem sa po Londýcksých cestách celú noc. Vlastne od vtedy ako som sa len tak vyparil z baru. Neviem čo má to zas popadlo, no potreboval som chvíľu pre seba. Len ja a moje myšlienky. Ruky som mal schované vo vreckách mojej bundy. Dnes bola v skutku chladná noc. Pouličné lampy svietili, a ľudia sa vracali na späť domov po divadelnom predstavení. Všetky tie rodiny a ich úsmevy. Šťastné páry. Ťažko som si povzdychol práve vo chvíli, kedy mi do hlavy udrela spomienka na to, čo sa pred nedávnom stalo. Najväčšia irónia bola tá, že som svoj hnev dokázal krotiť len alkoholom. A ten mám zakázaný od Andyho. Blbosť. V žilách mi znovu prúdil hnev. Ako to mám krotiť. To že mám zo sekundy chuť niekoho udrieť.

Prešiel som si jazykom po suchých perách, a vytiahol si z vrecka bundy telefón, ktorý mi neustále zvonil. Bola to Zoe. Mobil som nechával zvoniť do vtedy kým to nevzdala. Cítil som sa za to zle. Viem si predstaviť ako sa musí o mňa báť. No neviem si predstaviť čo by sa mohlo stáť keby že prídem domov takto nahnevaný. Nie som si istý či by som dokázal Zoe ublížiť. Ale nechcem to zbytočne zisťovať. Čo by som spravil keby že sa to stane...
Nechcem udrieť niekoho koho milujem. Mohol by som ju stratiť.

/Sobota 10:09/

Nad nápadom že by sme zašli k moru, som rozmýšľal už dávnejšie. Preč od problémov. Len s ľuďmi na ktorých mi skutočne záleží. Prežiť krásne chvíle.  To som v tieto dni potreboval. Som rád že všetci súhlasili. Keby že Brooklyn nepresvedčí Hay aby šla, viem si predstaviť kto všetko by kvôli nej ostal. Sonny a určite aj Zoe. A keby že ostane Zoe ostal by aj Harper, a bez Harpera by Brook nešiel nikde. Ostal by som teda ja a Andy..

Práve pre to som robil všetko pre to aby som ju presvedčil o opaku. Už by mi bolo aj jedno keby že ma to malé dievča udrie. Ak by to jej názor zmenilo, prečo nie.

To že som všetkých presvedčil aj o tom, že by bolo dobré vyraziť ešte dnes aby sme tam boli dlhšie, bol len bonus ktorý má urobil šťastnejším. Priznávam, cesta tam bola nudná. Sledovať to ako Hayley obdivuje Sonnyho krásu, a moja krása si spokojne chrápe na Brooklynovom ramene. Nie je to niečo čo by som si chcel zopakovať znovu.