~Just Us~ [JUST WE]

4#THURSDAY LEAVE

Sedím na ňom rozkročmo, zatiaľ čo on sedí na gauči, a pozerá pre mňa nie moc zaujímavú reláciu. Hlavu som mala zaritú pri jeho krku na ramene. Jemne som mu dýchala na krk, pri čom som sa zopár krát neudržala, a opatrne mu zanechala jeden malý bozk na zmieňovanom perfektne voňajúcom krku. Ruky som mala položené pri jeho trupu, čím som ho nemotorne objímala. Takéto chvíle mi chýbali. Len tak mlčky pri sebe a užívajúc si prítomnosť toho druhého so všetkým všade. Keď som sa znovu zadkom posúvala niekde mimo jeho nôh, posunula som si vyššie, pri čom má Sonny chytil za jedno z chodidiel. Vedela som o tom, že som mu práve prešla po partií, ale moc ma to v tú chvíľu netrápilo. V tú chvíľu som bola zaujatá len jeho vôňou a krkom. Ruky z trupu zdvihla okolo jeho krku. Bradou som sa oprela o jednu z mojich rúk, a pokračovala v tom čo som do teraz aj robila. Myslela som, že na ňom zaspím. Keď sa hlavou jemne otočil smerom ku mne, a ja som zbadala jeho nádherné oči ktoré začali blúdiť v tých mojich. Jeho pramienky kučeravých vlasov sa mi obtreli o pokožku ruky. Automatický som troma prstami s dlhými nechtami prešla po jeho vlasoch. Bola to ako droga. Usmiala som sa. On mi pohľadom skĺzol po zvlnených perách, a opatrne ich spojil.

Do miestnosti vošiel Alex. Sonny sa automaticky pohľadom otočil smerom k nemu. Obzrel si ho.Spravila som presne to isté. Alex tam stál vo dverách s úsmevom na tvári. Usmiala som sa tak isto. ,,No?" Povedal otrávene Sonny. Nerozumiem prečo, ale nie som si istá či to zisťovať skutočne  chcem. ,, Ideme točiť volog" povedal sekavo. Sonny si ťažko povzdychol. Ja som sa ako na príkaz postavila z jeho nôh vedľa na gauč. Sonny sa  postavil. Bolo vidno že sa mu nechce, ale nemal si z čoho moc vyberať. Pohľadom prešiel po mne, roztomilo sa usmial  a   prešiel okolo Alexa do ďalšej miestnosti. Alex za ním však nešiel. Oprel sa o zárubňu dverí, a upreto na mňa hľadel. Mal založené ruky na hrudi. Bez hanby si ma obzeral. Cítila som sa divné. Pohľadom som neisto cúvla, váhavo sa postavila na nohy. Prehĺtla som sliny v ústach, a tak isto ako Sonny pred chvíľou, som okolo Alexa prešla vchádzajúc do ďalšej miestnosti. Pomalým krokom som vošla do obývačky, kde na gauči už nahrávajúc sedela celá skupina. Zoe, ktorá stála za kamerou usmievajúc sa na mňa pozrela. Pomalým krokom som k nej podišla, a posadila sa na mini schodík hneď vedľa Zoe. Jemne som sa usmiala. Keď som započula skutočne vtipný a úprimný smiech Sonnyho, zdvihla som pohľad naň a ešte s väčším úsmevom sa naň zasekla.

Sonny sa ukľudnil, a upravil si pramienky vlasov z jeho očí na bok. Stále sa usmieval. Nerozumela som tomu ako môže byť tak dokonalo dokonalý v každej situácii. Neposlušne som si uhryzla do spodnej pery kvôli čomu mi venoval všetku pozornosť aspoň na tých pár sekúnd. Aj keď to príliš vidno nebolo. Harper do Sonnyho jemne lakťom drgnul. Týmto malým gestom ho chcel "zobudiť". Je pravda že od kedy som vstúpila do miestnosti, Sonny znervóznel?  Práve preto som sa postavila s tým, že im tu nebudem oxidovať a kaziť nahrávanie. Zoe na mňa zdvihla pohľad, a keď videla moju postavu opúšťať miestnosť, postavila sa tak isto, a rýchlim krokom šla rovno za mnou. ,,Hayley?"

Zavolala som za ňou práve vo chvíli kedy vyšla na dva schody.  Zastavila sa a z otázkou v očiach sa otočila smerom ku mne. Opierajúc sa dlaňou o bielu stenu čakala, kedy zo mňa konečne niečo zmysluplné výjde. ,,si v poriadku?" nemala som v pláne sa jej práve túto otázku opýtať. A však moje plány sa zmenili hneď, keď som spatrila jej smutnú tvár. V ten istý moment som začala premýšľať čo sa znova stalo. Ona nechápavo pokrčila ramenami a súhlasné prikývla. Vyzeralo to tak čisto, akoby neskrývala nič čo by som vedieť mala. Ja som sa však neveriacky usmiala a natiahla k nej ruku. Moje svedomie mi hovorilo aby som ju objala najpevnejšie ako som len mohla, a týmto malým gestom jej ukázala, že som tu pripravená na hocijakú prekážku. Ona mi úsmev opätovala a prijala moje objatie. Pomaly som pohladila jej krátke vyžehlené a voňavé vlasy.  Nerozumiem ako môže byť tak nízka. Ťažko som si povzdychla práve vtedy kedy sa Hay odo mňa odtiahla. Jej pery boli zvlnené do jemného úsmevu. Bola som za ten úsmev šťastná. Odstúpila odo mňa dva kroky do zadu, tým pádom na späť na druhý schod. ,,Ideme do vane?" Položila mi návrch.

Tento malý návrch mi pripomenul naše štvrtkové kúpele v našej veľkej vani v dome. Oblečené  v plážových plavkách, maskami na tváry a alkoholickým drinkom sme v tichosti ležali, a užívali si ticho a bublinky. Dokázali sme sa tak ukľudniť a vyčistiť si hlavu. Pre nás to bola veľká meditácia. A práve pre to som neváhala a prikývla na jej návrh.