~Just Us~ [JUST WE]

22# A WALK

Po tom ako som zničila náladu Ryeovy, a začínala byť zas a znovu mimo z Harpera, rozhodla som sa jednoducho vypadnúť z domu, do prírody. Bola to veľká chyba keď Hayley šla za nimi a priviedla ich k nám domov. Za iných okolností by mi to úprimne nevadilo. Asi by som sa s nimi aj zabavila. Ale je ťažké sa zabávať keď mi všetko pripadá tak divne. Odišla som pretože som si všetko muselo poskladať. Urobiť si v tom poriadok. A teraz mám z toho ešte väčší bordel ako na začiatku.

V obyčajných nepohodlných šľapkách som sa prechádzala zatiaľ po chodníku vedľa cesty. Bola to cesta na ktorej onedlho zabočim do menšieho lesa na kraji cesty a rieky. Prechádzam sa tam takmer pravidelne. V dňoch kedy je vo všetkom bordel. Je to vlastne druhá vec hneď po vani, čo ma dokáže priviesť na iné myšlienky. Miesto kvôli ktorému budem uvoľnená a dokážem si dať všetko ľahko dokopy.

Poobzerala som sa na ceste zo strany na stranu pre kontrolu, či náhodou nejde nejaké auto. Keď som si bola istá že môžem prejsť bezpečne, vykročila som na cestu a rýchlim krokom prešla na druhú stranu, odkiaľ som šla rovnou cestičkou do lesa.

Chvíľu som len tak prekračovala vetvičky po zemi a počúvala šuchot lístia koruny stromov. Už len tento príjemný zvuk ma dokázal ukľudniť. Keď som prešla k malému jazierku takmer v strede lesa, posadila som sa na jeden z kameňou vo vode, a sledovala hladinu jazera, a jemný pohybe rýb vo vode. Rukami som si prešla po stehnách a vydýchla studený dych. Nebolo síce chladno no moc som nepremýšľala nad tým čo mám na sebe. Práve pre to som mala na nohách šľapky, ktoré neviem ani komu patrili.

Keď z ničoho nič studený vietor zosilnel a narazil do mojej nahej pokožky, mráz po chrbte mi prešiel takmer okamžite. Začínala som ľutovať toho, že na sebe nemám ďalšiu vrstvu oblečenia. Keď som do toho potichu ešte aj zakašľala, na ramenách sa mi objavila prevesená teplá chlapčenská bunda, ktorá voňala skutočne nádherne. Obrátila som sa k postave ktorá mi ju dala. Začínala som sa báť. Pohľad sa mi zastavil v krásnych modrých očiach, a starostlivom pohľade Jacka. Obrátila som pohľad z neho na späť k rybníku. ,,Nemala by si byť vonku. Ešte nachladneš" upozorňoval ma. Ja som súhlasné prikývla. Jack mi hovoril len to čo som ja už dávno vedela. Povedala by som že sa Jack začína správať ako moja mama, no problém bol ten že moja mama sa o mňa nikdy moc nezaujímala, čiže Jack sa správa ako Hayley.

Jack ktorý stál za mnou a pozoroval ma si svoju ruku nebezpečne položil na moje rameno. ,, Poď domov" prikázal mi. Ja som sa z jeho dotyku vytiahla, postavila sa na kameň na ktorom som ešte pred chvíľou v kľude sedela, podala mu jeho bundu a nesúhlase pokrútila hlavou. ,,Potrebujem si vyčistiť hlavu" povedala som a zoskočila z kameňa, čo sa mi stalo takmer osudným. Noha sa mi pošmykla a ja som stratila rovnováhu. Jack ma na šťastie stihol udržať za ruku, a šikovne potiahnuť k sebe na pevnú zem. Náraz do Jackovej hrude a jeho pevného zovretia mi pomohol sa udržať na nohách. Bez rozmýšľania som sa zahanbene od neho odtiahla, a napravila si vlasy za ucho. ,, Ďakujem" povedala som po chvíli trpenia jeho pozorovania ma, a pohľadom zapichnutým na zemi sa vydala na späť smer domov.

Jack ktorý pri jazierku ešte chvíľu len stál, za mnou rýchlo dobehol. Nehovoril nič, a práve pre tento malý detail som mu bola vďačná oveľa viac.

Keď som prišla na späť domov spolu s Jackom, šľapky som vyzula a odložila ich na svoje miesto. Presne tam kde som ich našla. Bez toho aby som sa čo i len obzrela za chalanmi a Hay v obývačke hrajúc nejakú hru, som vyšla rýchlo schody hore, a vošla do svojej izby. Dvere som zabuchla a aj ich pre istotu za sebou zamkla. Nechcem riskovať nejakú nechcenú náhodnú návštevu a nával otázok typu čo mi je.. odtiahnuté závesy som na späť zastrela. Zapla som televízor na ňom náhodný program s pozerateľným filmom. Zababušila sa v mojej veľkej a teplej perine, a snažila sa nemyslieť.