~Just Us~ [JUST WE]

2#ACTION: INVISIBLE

Sedela som na Zoeinej posteli pozorujúc ju ako svoje veci bez rozmýšľania hádže do tašky. Skutočne tam hodila aj riflové kraťasy. Netuším na čo jej budú. Pochybujem že vonku bude vhodné počasie na kraťasy, no u Zoe je všetko možné. Ešte ma prekvapí. Včera sme takmer dve hodiny strávili v Louisovej kancelárií presviedčajúc ho, aby nás aspoň na tie tri dni pustil do Londýna. Zoe mu musela sľúbiť, že za ten čas čo tam bude napíše aspoň jednu skladbu. Práve tento argument bol ten ktorý ho odmekčil. A teraz ja už dávno zbalená sedím na posteli pozorujúc Zoe, ktorá práve teraz zdrhla do kúpeľne vyberajúc si z nej veci, hazdajúc ich do kozmetickej taštičky. Skutočne netuším na čo jej je toľko vecí, ale nenecháva nič na náhodu. Ja som do ruky vzala svoj mobil položený na posteli takmer pri mne. Odomkla ho a pozrela sa na čas. Boli tri hodiny. Už by sme mohli aj vyraziť. Zoeine šoférovanie v tme je skutočne veľmi nebezpečné pre smrteľný život. Je síce pravda, že by som celú cestu mohla odšoférovať aj ja, no ja sa pred sa len nevyznám do tých ciest tak, ako Zoe. Koniec koncov, tými cestami už jazdila niekoľko krát.
Keď Zoe konečne zipsovala kufor. Ktorý sa normálne čudujem že zapla, neváhavo som sa postavila z postele na nohy. Nadýchla som sa, a rýchlo brala Zoein kufor pred tým, než si spomenie na niečo na čo omylom zabudla. Schody prejsť s tým ťažkým kufrom bez toho aby som sa zabila, bolo oveľa náročnejšie ako som si myslela. Nabudúce budem nad tým uvažovať o trochu dlhšie. Zoe zatvorila po medzi to svoju izbu, a zišla za mnou schody nebezpečne rýchlo. Ešte utekala na balkón kontrolujúc či je všetko poriadne zatvorené. Ja som už čakala v aute len čisto na Zoe a na to kedy vyrazíme.

HayLonelly_
..

3012 Like it

HayLonelly_: A long way ahead of me🙈💕
HannyRoberston: Where you are traveling? ♥️
Harperthebagel: I hope you're traveling to London to see us. We miss you😔❤️
Sonnydroberston: @harperthebagel
You read my thoughts Bro😂💪🏼
familyroadies; Who is driving the car?

Takto čítajúc a odpovedajúc na správy pod príspevkom ktorý som nedávno zverejnila, som strávila takmer celú cestu do hlavného mesta. Pravdaže sa do toho počíta aj neaúnavné prezeranie si instagramu. Mala som vyložené nohy na palubnej doske do čoho som počúvala náhodnú hudbu v rádií. Zoe bola až príliš sústredená na cestu, a tak som ju nemala v plánu otravovať nejakou komunikáciou. Ešte by sme kvôli tomu nabúrali. Keď Zoe zaparkovala už v Londýne na parkovisku oproti Tesca, narovnal som sa a čakala, kedy mi vysvetlí čo tu robíme. Zoe vypla hudbu ktorá hrala, vytiahla kľúče od auta ktoré si nasledne schovala do vrecka bundy. Keď už otvárala dvere, vyletela som na ňu s otázkou. ,,Ty ideš do Tesca bezo mňa?" Opýtala som sa jej zamračene. Ona sa ku mne otočila a obzrela si ma. ,,To ťa musím volať?" Odpovedala mi otázkou a vyšla z auta. Otvorené dvere zabuchla, ani len nečakala na to kedy videm. Už bola pri dvojdverach vchádzajúc dnu. Pridala som do kroku len aby sa mi tam nestratila. Hneď ako som dnu vošla, očarila ma úžasná vôňa pečiva, ktoré sa predávalo hneď oproti dverám. Moja slabina.

___

Zaparkované auto na kraji ich ulice, pozorujúc z diaľky ich dom, sme rozmýšľali ako sa dnu dostaneme bez toho, aby si nás niekto vôbec všimol. Kúpili sme dokonca aj dve parochne, len úprimne pochybujem o tom, že ich nejako využijeme. Spoznať by nás spoznali. Nervózne som si klepkala o obrazovku telefónu mojimi dlhými nechtami, a hľadela prázdno do Sonnyho okna. Tak blízko a predsa tak ďaleko.
Otočila som sa smerom k Zoe, ktorá silno zvierala volant auta. Bola taktiež pod stresom ako aj ja.Hľadajúc nejaký nápad som po nej zazerala. ,,Čo keby zavoláme Alexovy?" Vyšiel zo mňa prvý normálný nápad, čo má mohol v tú chvíľu napadnúť. Prekvapivo nad tým Zoe začala uvažovať. Nemala síce nad čím vyberať, ale nakoniec aj tak prikývla. Zoe si vybrala mobil presne tak isto ako aj ja, a začali sme prezerať kontakty. Keď som ho našla pod prezývkou Díler fotiek, nadýchla som sa, a bez toho aby som tomu dala vedieť Zoe ma číslo klikla.
Dala som ho na hlas tak, aby ho počula aj Zoe. Chvíľu to len tak vizváňalo, no nakoniec to zdvihnul. ,,Prosím?" Mohlo ma napadnúť že má uloženú nemá. Ja som si odkašľala. ,,Ahoj Alex" pozdravila som ho plná energie. ,,Pri telefóne Hayley" pripomenula som mu.,,Ow, ahoj Hay" pozdravil má s úsmevom opätujúc mi energiu. ,,Kde práve si?" Skočila som rovno na vec. Už chcem byť pri Sonnym. ,,Vo svojej izbe, prečo?" Zarazene som sa pozrela na Zoe. Ktorá len kývla hlavou aby som pokračovala. ,, Vieš Alex. Ja a Zoe sme niekoľko metrov od vášho domu." Začala som na čo prekvapene vidal neindifikovatelný zvuk. Ja som sa usmiala. ,,Chceme spraviť menšie prekvapenie pre chalanov, a nenápadne sa dostať do vnútra, pomôžeš nám?" .