~Just Us~ [JUST WE]

10#MY HANDSOME MAN

,,nenávidím vodu" odsekla som Ryeovy hneď ako ma začal zas a znovu presviedčať o tom, aký skvelí nápad to je ísť k moru. ,,Ja som ti to vravela" povedala Zoe ktorá sa usmievala od ucha k uchu. Celá šťastná z toho že vyhrala nad Ryeom. Myslím že by som povedala slovíčko " zlaté " no som celá toxická z toho že by som mala ísť niekde kde sa ísť bojím. Nie je to o tom že by nedokázala prekúsnuť vodu. Predsa len, bola som vo vani so Zoe každý štvrtok, a pred nedávnom sme si to znovu zopakovali, a bol to úžasný oddych.. no vaňa rozhodne nie je tak široká a hlboká ako je more. A rozhodne v nej nepláva niečo čo ťa dokáže zjesť ako predjedlo. Bola som až tak nahnevaná, že som sa začala červenať. Štvalo ma aj to že Sonny na miesto toho aby protestoval spolu so mnou to bez problémov a podotýkam s úsmevom odsúhlasil. Ako plus sa k tomu všetkému na tom náramne zabával. Keď si všimol môj vražedný pohľad na ňom, úsmev sa ku hneď zotrel z tváre. Nahradil ho totiž to strach. Jemne si odkašľal a napravil si malú kučeru vlasov. Ja som ho však stále nepúšťala z očí. ,,Hay. Nemusíš ísť predsa do vody pokiaľ nechceš" povedal znovu Rye dúfajúc že pôjdem s nimi. Ja som svoj nahnevaný pohľad však v tichosti presunula naň. Hneď zmĺkol. Konečne pokoj. ,,Nechaj ju tak Rye. Dobre vieš že to nedokáže" podpichoval ma Brooklyn ktorý len teraz prišiel spokojne do miestnosti vychutnávajúc si jeho obedňajšie raňajky. Sonnyho výraz na tvári ktorý ho upozorňoval aby stíchol nestačil.   Bolo už aj tak neskoro chudáka Brooklyna predo mnou zachrániť. Vedela to aj Zoe. Nahnevane som sa postavila na nohy smerujúc k sebavedomému Brooklynovy ktorý sa opieral o zárubňu dverí. ,,nepodceňuj ma!"ukazovala som naň ukazovákom, ktorý sa takmer dotýkal jeho hrude. On sa veselo usmial a narazil špičkou jeho ukazováka do toho môjho. Seriózne? ,, Prestaň!" Zvýšila som mierne naň hlas. ,, Nedokážeš to"

___

Brooklynové posledné slová skutočne neboli posledné pred smrťou. Mohli to tak byť posledné slová pred našou dohodou, ktorá má donútila súhlasiť s Ryeovym nápadom. Čo v tej dohode bolo. Plyšová Lama.  Ok... presvedčil ma hlúpym medveďom.. skutočne sa idem zabiť kvôli Lame. Nie že by mi jedna Lama nestačila (SONNY). Je však dobré mať v zálohe aj druhú.
  Som "šťastím" úplne bez seba. Až tak že som donútená Zoe vošla do auta, v ktorom ma čaká nudná aj päť hodinová cesta na miesto, ktoré rozhodne nie je cieľ. Som v depkách vážený.

Takto som sa opierala čelom o sklo a pozorovala cestu.  V rádiu hrala nejaká skladba od Ariany Grande. Pardón, ale horšie to už skutočne nemohlo byť. Nie som najväčší fanúšik Ariany Grande.. čo sa o Sonnym povedať nedá. V tomto sme skutočne veľmi odlišný. Keď však začal spievať. Ariana v Sonnyho podaním sa  počúvať dala. Stíšila som teda rádio tak aby som počula viac Sonnyho. Ten jeho spev ma ukľudnil zvláštne rýchlo a dobre. Otočila som sa hlavou k nemu, no stále som si ju opierala o operadlo sedačky. Sledovala som ho pri tom ako  spieval do toho sa sústredil na cestu. Bol vtedy neuveriteľne príťažlivý. Nie skutočne. Nikdy som si nevšimla ako veľmi. Prišlo mi to ako z nejakej rozprávkovej knihy. Jemne som sa usmiala. Som šťastné dievča.

Sonny sa na mňa s úsmevom otočil, pravdaže jeho pohľad na mne trval chvíľu keďže šoféruje. Ale cenila som si to, a aj za tú malú chvíľu som si ho dokázala zapamätať. ,,Čo ti je?" Opýtal sa ma s úsmevom. ,, Nič" odpovedala som až príliš pohodlne a s úsmevom. ,,Ozaj?" Nevzdával sa. ,,Som len štátná" áno. Idem niekde kde je voda. Kde bude všade voda..ale tento človek ma robí jendoducho šťastnou.

Celú cestu som prespala. Neviem ako to je možné, pretože som bola v jednom aute spolu s Brooklynom, Ryeom a Sonnym. Jendoducho cirkus v každom prípade.  Plus najväčšie volúme,. normálne reprák z nej- Hayley..ale ja som dokázala prespať, bez liekov na spanie, päť hodinovú cestu.. neviem čo ma tak skolalo. Ráno som si myslela že som sa vyspala dobre. Ráno...

Z nejakého dôvodu mi prišlo nevoľno. Nemala by som spomínať na dnešné ráno, musím na to čo najskôr zabudnúť. Takto som rozmýšľala v tme moment kedy som mala vyberať tašky s kufru. Cítim sa nezodpovedne. Neviem ktorý džentlmen mi zobral tú ťažkú tašku na loď, ale som mu hlboko vďačná za takú pomoc. Opatrne som vyška z auta. Slnečné lúče do mojich očí  vbyli momente. Oslepilo ma to, a ja som sa cítila zas divne. Rukou som si zakrila oči a otočila sa slnku chrbtom. Keď si moje oči na to svetlo   zvykli, dala som si menšiu rozcvičku. Myslím že by mi tie odumreté ruky a nohy za to ďakovali. Neskôr som sa pozerala okolo. Zarazilo ma že tu nik okrem nás siedmich nie je. Pohľad sa mi ocitol na Ryeovy ktorý na mne nechával pohľad už dlhšiu dobu . Keď si všimol že som mu pohľad opätovala, pohol sa. Rye ku mne v bielom tričku a v slnečných okuliaroch podišiel, a natiahol sa ku mne s rukou, ktorú som mu neváhavo prijala. Spoločne sme si zamotali prsty a vykročili od auta k lodi. Bolo tu pekne. Čajky všade na okolo lietali, a bol tu aj svieži vzduch ktorý som dosť dlhú dobu necítila. Bola to krásna zmena prostredia. Do jemného vánku som sa usmiala. Krásny pocit voľnosti. Nie že by som do teraz voľná nebola, ale toto bolo oveľa intenzívnejšie.

Pomaly som nastúpila na loď, ktorú vlny hojdali. Tak dávno som na lodi nebola. Možno že som mala  šesť rokov. Pamätám si ako som kričala o pomoc, keď môj strýko chytil rybu. Bála som sa veľkých rýb. Nikdy som ich nemala rada. A hlavne rybaciu nátierku. Keď tak nad tým rozmýšľam, moc sa toho za tú dobu nezmenilo.

,, Pekné?" Opýtal sa ma Rye ktorý ma akoby vytiahol z krásneho sna. Ja som na jeho otázku s úsmevom prikývla. Pokiaľ Hay prežije, bude to perfektný výlet na ktorý nezabudnem. A keď sme pri tej Hay. Ona momentálne žobre pri Sonnym o kľúče od kajuty, ktorá je pre jej nešťastie zamknutá. Myslim že pokiaľ včas nevyplávame, svoje rozhodnutie zmení a vráti sa na jej sladkú zem ..