~Just Us~ [JUST WE]

6#I CAN'T LOVE THIS GIRL

    Keď ku mne hlasný krik prišiel, vytrhlo ma z pohodlného ležania, o ktorom som si pred malou chvíľou myslela, že takto budem ležať aj pól dňa. Keď Sonny zistil od koho a prečo ten krik ide, neváhal ani len sekundu a už sa ponáhľal za Harperom ktorému sa chytili sivé teplákove kraťasy. Nečudovala som sa že v tú chvíľu nedával ohľad na mňa, a ako silno sa postavil z hojdacej siete. Kvôli tomu tlaku sa sieť prevrátila spolu so mnou. Náraz na zem bol nepríjemne tvrdí. Padla som na chrbát čo vyvolalo zarazenie dychu. Chvíľu som sa zvierala na zemi. No keď som si taktiež na plno uvedomila o čo ide, postavila som tak ako keby sa nič pred malou chvíľou nestalo, a utekala za nimi.

Okrem toho že sa Harper môže na dobro rozlúčiť s jeho obľúbenými kraťasmi, sa v podstate nič vážne nestalo. Môže za to Zoe ktorá naň liala všetko možné, čo jej v ten moment vošlo do ruky. Panikárila, a keď bolo po všetkom nechala slzám voľný priechod. Bála sa presne tak isto ako všetci ostatný.

Momentálne sedíme v obývačke čakajúc na Harpera a Brooklyna. Prečo? Všetci sme uznali za vhodné, že by Haprer aj na priek tomu že žiadne povrchové zranenia nemá, a údajne ho nič nebolí, mal ísť k odborníkovi ktorý to usúdi zaň, a my budeme pokojnejší. Harper bol nakoniec nútene dotlačený do auta spolu s Brooklynom. Sú už peknú hodinu preč. Predsa len. Londýnske nemocnice sú v piatok tak zaplnené ako cesty každý deň.

Čas ktorý sme venovali čakaniu sme minuli na jednej z telenovel, ktorá nás po chvíli začala baviť. Andy ten čas investoval do prezerania instagramu a podobných sociálnych sieťach. Priznám sa. Robila som mu napriek. Bola som rozvalená na sedačke. Hlavu som mala položenú na vankúši pri Sonnyho nohách, a svoje nohy položené na Andyho bruchu. Niekedy keď bola reklama, som mu svojimi chodidlami narazila do telefónu ktorý sa mu po nárazu vyšmykol z rúk. Ja som sa vždy škodoradostne zasmiala a on praskal od nervou.

Od Andyho nahnevanej tvári som sa pozrela ešte stále rozvalujúc sa na Sonnyho, ktorý bol zahľadení do obrazovky mobilu. Ťažko som si povzdychla a prehodila sa na druhý bok tak, aby som videla lepšie na televízor, ktorí mi momentálne príde že pozerám z nás všetkých v miestnosti len ja. Zoe ktorá sedela na kraji sedačky, bola nezvyčajne ticho. Žeby bola ešte stále v malom šoku?

Opatrne som sa kvôli nej posadila, a šmykla sa po sedačke na zem. Následne som pomaly deckou chôdzou po kolenách dotiahla až k nej. Ani len nezaregistrovala že som k nej vôbec prišla, až tak moc bola zaborena v myšlienkach. Chytila som jej koleno a potiahla sa na miesto na zemi hneď vedľa nej. Usmiala som sa s tým že by sa usmiala aj ona, no ona pokračovala v hypnotizovaní nohy dreveného stola. Ťažko som si nad ňou povzdychla , a presne tak ako aj ona sa potiahla po zemi k stene, o ktorú som sa oprela. Kolená som si dala bližšie hlavy a následne na ne položia ruky s ktorými som sa začala hrať. V takých to situáciách je niekdy dobre mlčať. Počkať kedy to pominie aj bez toho aby sa k tomu niekto vyjadroval. Priznám sa, bolo ťažké nevedieť o čo ide, a tváriť sa že sa vlastne vôbec nič nestalo.

Prešlo niekoľko minút a Zoe sa konečne pohla. Bolo to kvôli Harperovi a Brookovy, ktorý unavene vošli do miestnosti. ,,tak čo?" Opýtala sa hneď Zoe, ktorá už stála oproti nemu.  Harper sa usmial a pokrčil ramenami. ,,Tak ako som hovoril na začiatku, nič mi nie je" povedal pobavene. Všetci sme si vydýchli. Ja som sa usmiala a postavila sa. Prešla som si po unavenej tvári, a pomalým krokom šla k dverám obývačky zároveň k chlapcom. Neváhajúc som Harpera pevne objala. Blondiak mi objatie opätoval a taktiež mi venoval veľký úsmev. Po tomto geste som sa otočila k chlapcom na sedačke, a založila si ruky v bok. ,,Od teraz máte zákaz sa hrať s ohňom!" Upozornila som ich pripomínajúc si svoju vlastnú mamu v deň, keď som omylom podpálila obrus na návšteve u tety. Chalani to však nebrali vážne. Pobavene sa s prikývnuťím hlavy usmiali. Ja som nad nimi len pokrútila hlavou. ,,Som rada že si v poriadku"  povedala po tichy Zoe.

.-.Štvrtok 15:02.-.

   Sedel som na gauči s hracou konzolou v ruke, hneď vedľa mňa sedel aj Rye čakajúc na to, kedy konečne prehrám zápas. Takto sa teda vyvaľoval na gauči pchajúc do seba ďalšiu hrsť slaných zemiakových čipsov. Z pootvorených dverí sa ozýval hlasný smiech a dupod. Nebyť tej hry pri ktorej momentálne trávim všetok čas, určite by som utekal na chodbu zistiť čo sa deje. Ale nemusel by som. Zoe a Hay vošli do izby ako veľká voda, a spoločne sa ešte stále zo smiechom vyvalili na posteľ. Rye si znovu dal do úst čipsy, a zapozeral sa na šťastnú Zoe, kvôli ktorej som prehral môj zápas. Potichu som si zanadával, a unavene položil konzolu vedľa mňa na gauč. Tak isto ako Rye pred chvíľou som sa zapozeral na Hay a Zoe. Teda v  skutočnosti môj pohľad padol len čisto na Zoe. Jej krásny smiech bol pre mňa príjemnou melódiou. Usmial som sa, a keď som si uvedomil komu toto krásne dievča patrí, úsmev mi skĺzol z pier, a znovu sa tvrdo zapozeral na obrazovku televízora.

Ako sa môžem zamilovať do dievčaťa, ktoré je šťastne zadané s mojím dobrím kamarátom?...