~Just Us~ [JUST WE]

19#A MOMENT JUST FOR MYSELF

Sedela som v neďalekej kaviarni popíjajúc si chutnú kávu v ruke s obyčajne modrým perom. Potrebovala som prísť na iné myšlienky. A byť so Zoe v jednom dome pre mňa bolo dnes absurdné. Každopádne vôňa kávy a kľud mi prispel so super nápadmi na nový song, ktorý som už skutočne potrebovala napísať. Môj stôl teda vyzeral ako pracovný stôl doma. Laptop, pár čistých a pár plných papierov, a neskutočne veľa pier na písanie.  Dokonca som sa za ten krátky čas stihla spriateliť s čašníčkou s ktorou hodím pár slov vždy keď prechádza okolo môjho stolu. Skutočne veľmi milá slečna.

Keď som už len tupo premýšľala nad slovami, prišlo mi upozornenie na novú správu v telefóne. Slová ktoré som mala práve v hlave som si rýchlo zapísala, aby som náhodou na ne za ten čas nezabudla, a otvorila správu.

Ako inak mi písal Sonny. Písal mi o tom ako mu chybám, a že je preňho divné keď tu nie som. A ževraj som si zabudla moje avokádo pyžamo. Nad správou som sa usmiala. To pyžamo som tam nechala schválne. Bola to výhovorka pre Zoe. Upozornenie že bez neho ľahko nezaspím, a že jej budem robiť celú tu dobu nervy.

Odpila som si zo svojej kávy a zapísala ďalšie slová vytvárajúce verše.

Premýšľala som nad mojou hlúposťou.  Správam sa ako dieťa ktoré sa snaží utiecť od vlastných problémov. Mohla som to v kľude vyriešiť. Porozprávať sa po prípade s Harperom, alebo zabudnúť na všetko čo sa vlastne nestalo. Teraz len zbytočne ubližujem Ryeovy ktorý nechápe prečo som odišla, a Sonnymu, o ktorom viem že pripravoval prekvapenie pre Hayley. A ja som zničila všetko behom jedného blbého rozhodnutia. Prešla som si unavene rukou po mojej tvári.

Momentálne som bola vo vani. Vo vode sa mi dobre premýšľa. Cítim sa uvoľnene a prirodzene. Bol to proste pocit ktorý zo mňa odsával všetku tu negativitu.  A to bolo niečo čo som celú tu dobu potrebovala. Neviem ako prežijem písanie albumu v takomto stave.

___

Skutočnosť že som si len pred malou chvíľou všimla, že som v dome sama bola zarážajúca. Hayley mi nechala v kuchyni mali ružový papierik. Keby že nie je položený vedľa môjho obľúbeného pohára, nevšimla by som si ho. Na papieriku bolo napísané, že si potrebuje prečistiť hlavu presne tak ako aj ja. Že nevie kedy sa vráti, a že telefonát zdvíhať nebude. Papierik som skrčila v malú guličku ktorá skončila v koši. Už som si len skočila do gauču v ruke so zošitom a nejakým perom ktoré mi padlo do ruky. Pustila som v televízore náhodný program a už len začala písať.

Brooklyn Wyatt

To že má dnes prísť na návštevu Jack, som zistil až keď jeho postava prekročila prach vchodových dverí. Práve preto som prežil oveľa väčšie prekvapenie ako ostatný. ,, Zdá sa mi to, alebo si oveľa vyšší ako si ťa pamätám?" Usmial som sa na jeho tvár a otvoril svoju náruč. ,,Nie. To si sa len ty scvrkol" povedal s úsmevom a prijal moje kamarátke objatie. Tento chlapec mi v tomto dome chýbal príšerne moc. Keď sme sa od seba odtiahli, naskytnul sa mi pohľad na jeho sesternicu Ayden. Bola to krásna mladá slečna s ktorou si rozumiem niekdy oveľa viac ako s Jackom. Chvíľu som mal aj pocit že toto mladé slečna po mne ide ako po hovädzom, bol to však len omyl. Teda podľa nej. Ale však, ja ju raz očarím.

Milo som sa na ňu usmial, a flirtovne si prešiel rukou cez vlasy. Ayden sa na mňa len zamračila a ironický sa na mňa usmiala. No čo. Medzi nami sa toho stalo barzsčo, no nie je to spomienka na ktorú sa mi dobre spomína. Bol by som rád kebyže na to zabudnem ja, ale aj Ayden.

,,Ahoj Ayden" pozdravil som ju a usmial sa nad jej krásou. ,,Brooklyn" ťažko si nad vyslovením môjho mena povzdychla a zavesila si svoju riflovú bundu na vešiak v chodbe. ,,ako sa máš princezná?" usmial som sa na ňu oveľa viac. Ona na do mnou však prevrátila očami a obišla ma do ďalšej miestnosti. Jack sa nad mojou naivnosťou náramne zabával. To mi je ale kamarát. Nie že by mi držal palce a poradil mi ako na jeho krásnu sesternicu. Nie on sa radšej oprie o zárubňu dverí, a mlčky pozoruje moje nepodarené balenie.