~Just Us~ [JUST WE]

29#I'll come up with something

~Sonny Robertson~

Trápilo ma to. Vidieť ju tak bezbrannú  a zraniteľnú. Najviac ma však trápilo to že je smutná. Ona. Dôvod toho že sa usmievam. Dôvod toho že sa usmieva asi každý. Sledoval som ju ako sedí schúlená v kĺbku a nevynne hľadí na pokrčenú bielu plachtu na posteli. Objal by som ju, mám však pocit že sa nič nezmení. Možno že by sa len viac nahnevala, a možno že by ani nedovolila to aby som sa k nej čo i len priblížil. Vytiahol som zo skrine deku a nevyrušujúc ju  vyšiel von z izby. Pomaly som za sebou zatvoril dvere. Kebyže mi v túto chvíľu vojde do cesty niečo nadprirodzené, pravdepodobne by som si to ani nevšimol. V tomto okamihu rozhodne nie. Totiž to hneď ako som za sebou zabuchol dvere, som začal hlboko rozmýšľať nad tým ako ju donútim k tomu aby jednoducho vypla. Prestala rozmýšľať nad tou samou vecou. Kľudne aj zaspala. Nemám rád keď ju musím vidieť takúto.

Ani neviem ako ale dostal som sa až do záhrady.  Bol som ako telo bez duše- duša bez tela či ako sa hovorí. Prehodil som deku cez operadlo drevenej sedačky ,a pár metrov od stolu za Ryeom chrbtom  sa usadil na čerstvo pokosenú zelenkastú trávu. Hľadel som na drevenú nožičku stoličky. Mlčal som a nevnímal ten hluk okolo mňa.  Po čase som svoje telo neudržal a predsa len si ľahol na chrbát. Tenro krát som hľadel na modré nebo na ktorom nebolo ani mráčika. Bolo krásne počasie. Počasie ako stvorené na malú prechádzku. Presne tak prechádzka!

,,Hey! Sonny!?" Zavolal moje meno Rye tento raz  otočený nosom ku mne obzerajúc si ma ako nehybne ležím, a sledujem oblohu. Zdvihol som svoju hlavu tak aby som naň dobre videl, a bez slova- len očami- sa ho opýtal čo chce. ,,Je ti niečo?" Ako keby bola táto otázka tou poslednou kvapkou k tomu aby som vybuchol. Ironicky som sa usmial a zahryznul si do jazyka pred tým než zo mňa vôbec niečo vypadlo. Tie nadávky by boli jednoducho až príliš. ,, Mňa sa pýtaš či mi niečo je?" Zopakoval som jeho otázku ešte raz tónom už teraz dosť vyčítavým. Rye na mňa zvláštne pozeral no nevšímal som si jeho reakciu dosť dlho. ,,Mne nie Rye" -,, Hay je myšlienkami úplne inde. Celý deň je bez nálady. Ani úsmevu a ani slova" odmlčal som sa pre to aby som sa nadýchol a znovu začal rozprávať skôr ako Rye. ,,A ty sa ma pýtaš čo mi kurva je?"

,,Hlavne sa ukľudni" dával mi radu ktorú som však prepočul. Nesúhlasne som pokrútil hlavou a ľahol si na späť na trávu. ,,Staraj sa o seba" povedal som si po pod nos a na späť sa zahľadel na obluhu. Netrvalo však dlho kým som sa nepostavil na nohy a nešiel na späť smerom dnu do obývačky.,,My na niečo prídeme. Kto by predsa nechcel manažérovať tak talentované dievčatá."   Pozeral som sa na trávu a svoje nohy. Bol by som schopný naraziť do skla ak by tu bolo. Vošiel som dnu. Nezdvíhal som svoju hlavu zo zeme. Len som si vyhľadal končekmi prstov gauč, a bez váhania sa hodil  doň. Viem o tom že by Hay so mnou nešla na malú prechádzku. A ak by áno, asi by bola celou cestou zaborená do myšlienok. Nepovedala by ani slovo a mňa by to hnevalo.

Keď som o nej takto rozmýšľaľ- naraz vyšla z dverí smerujúc do kuchyne. Zatiaľ som ju len pozoroval. Jej chôdzu, výraz tváre. Potom však zmizla v ďalších dverách a ja som už len sedel. Prišla na mňa chuť ju objať. Cítil som sa zrazu tak sám. Postavil som sa, a hneď aj vošiel do kuchyne. Vyhľadával som ju pohľadom. Obzrel som celú kuchyňu. Stála pri umývadle opierajúc sa lakťami o kuchynskú linku podopierajú si hlavu, tvár v dlaniach. Vedľa jej pravej ruky bol položený prázdny pohár po vypití čistej vody, ktorý pravdepodobne vypila ona. Ťažko som si povzdychol a opatrne zatvoril za sebou dvere. Pohľadom som si ju prišiel od pät k jej sklopenej hlave. Následne som sa pomaly posúval až k nej až kým som nezamotal ruky okolo jej drieku a nepritlačil si ju k sebe.

Už som si myslel že moje "objatie" nebude opätovane na to sa však otočila tvárou ku mne a položila si únavné hlavu na moju hruď. Konečne som sa cítil o niečo lepšie. Celý deň si ma nepúšťala k telu. Položil som si hlavu na tú jej a zatvoril si oči. Akoby to bolo po prvý krát čo ma objala. Presne tak sa cítim. Perami som vykúzlil malý spokojný úsmev a užíval si túto chvíľu.