~Just Us~ [JUST WE]

20#TALL BOY

Sedela som na parapete okna. Nahé nohy sa mi hojdali zo strany na stranu. Studený vietor mi do nich narážal, a vytváral mi ním náznak husej koži. Svetlá v ulici zhasínali postupne jedny po druhom, čo mi pripomínalo že je už skoro ráno. Ťažko som si povzdychla, a zahľadela sa na hodiny vysiace v mojej izbe na stene hneď vedľa rámu dverí. Boli štyri hodiny ráno. Bolo takto skoro a Hayley ešte nie je doma. Nedokážem zaspávať s pocitom, že sa niekde takto skoro ráno túla po meste, a že sa jej môže kedykoľvek niečo zlé stať. Nad mojou  predstavou som sa zhrozila. Hádam nie...

S menším pocitom viny som opatrne zišla z parapetnej dosky. Otvorené okno som zatvorila, a napravila biele záclony. Nabitá energiou som vošla do kúpeľne a pustila prúd studenej vody vo hlbokej vani. Viem že som sa včera ráno čvachtala. No nezabije ma ďalšia kúpeľ ktorú som skutočne potrebovala. Moje myšlienky bojovali s myšlienkami. Bol to jednoducho boj v ktorom tretí vyhráva. A ten tretí bola jednoducho voda.

Oblečenie ktoré vyselo na mojom tele som z neho ľahko zhodila. Bolo to len pár látok na mojom tele. Niečo nepodstatné. Nahá a originál. Špičkou chodidla som skúsila vodu. Bola síce až príliš horúca, no môjmu telu to nevadilo. Vkĺzla som do vody a pocítila pozitívnu energiu. Áno.

___

Niekedy o siedmej ráno som sa zobudila na veľký hluk vedľa v Hayley izbe. Boli to len obyčajné zvliky.  Počula som jej prenikavý hlas, ale aj iný mužský hlas. V ten moment mi vôbec nedopínalo, to že sa Hayley vrátila. Bolo mi to, úprimne po Slúchadlá som si dala do uší, a pustila si moju obľúbenú hudbu, ktorá ten všetok hluk potlačila. Hlboko som sa nadýchla a na späť zatvorila svoje unavené viečka. Zaspala som takmer okamžite.

___

O tri hodiny neskôr som vstala, vykonala rannú potrebu. Umytie suchej tváre, prečesanie vlasov a podobne. Obliekla si obyčajne čierne tričko a pohodlné tepláky, a zišla schody dolu do kuchyne kde sa mi pohľad naskytolnul na päť osôb.  Harper, Rye, Andy, Brook a ešte jednen vysoký pekne vyzerajúci chlapec, ktorého som do dnešného dňa nepoznala. Prekvapene som tam stála a hľadela na ich tváre ktoré prežúvali raňajky. Nerozumela som tomu kedy stihli prísť k nám domov. Myslím že mi Hayley bude mať čo vysvetliť.  Rye sa s úsmevom postavil a pomalým krokom podišiel ku mne. ,,prekvapenie" povedal a objal ma. Ešte stále, presne tak ako povedal Rye "prekvapená" som tam stála, a pokúšala sa o úsmev.

Bola som zmätená. Nerozumela som tomu prečo prišli. Aký mali dôvod. Nie sme preč predsa  ani len dva dni.  Nestačilo že som od nich tak trochu utiekla...oni sa museli dotáckať na späť tento krát oni k nám. Vysoký chlapec sa postavil a naťahoval ku mne ruku. ,,Ahoj ja som Jack" predstavil sa mi, a zároveň sa odmlčal. Bola som v stave kedy som nevnímala asi nič pozemské. ,,Som bývali člen a kamarát chlapcov" vysvetlil mi do podrobna. Nikdy som nevedela o tom, že chlapci vo svojej skupine majú aj bývalého člena. Ja som však len prikývla. slušnosť ma vtedy ako keby preskočila. Zabudla som sa mu predstaviť taktiež.  Až keď som si prisadla za stôl, uvedomila som si to. ,,Ja som Zoe..len tak mimochodom"

Včera hneď  po návšteve kaviarni som  zavítala na späť do Londýna. Nedalo mi to. Som síce preč ani len jeden celý deň, a potrebujem ho mať zas pri sebe.  Som na Sonnyho  až príliš naviazaná. Jednoducho som potrebovala  vidieť ten jeho očarujúci úsmev. Keď som k ním dorazila, mohlo byť asi tak deväť hodín. Keďže boli vchodové dvere, ako zvyčajne odomknuté neváhala som a vošla dnu. 

Hneď ako som prekročila prah dverí, očarila ma úžasná vôňa večere, mužská ale aj luxusná ženská. Stála som tam v chodbe ukladajúc si svoje topánky, práve vo chvíli kedy do miestnosti vošiel vysoký chlapec. Zo začiatku, kedy som videla len nohy mi prišlo, že hneď oproti mne stojí Sonny, no keď som zdvihla pohľad zistila som že som sa pekne mílila. ,, Ahoj?" Pozdravila som ho. On sa na mňa usmial, a keď si ma konečne prehliadol slušne mi podal ruku,,som Jack" predstavil sa. Ja som sa usmiala.  Úplne som zabudla na to, že dnes mal prísť Jack. ,,Ja som Hayley" potriasla som si s ním rukou  on prikývnul. ,,áno viem. Sonny mi o tebe rozprával" odmlčal sa. ,,moc" ja som sa nad tou predstavou zasmiala. Čudujem sa že to chudák s ním vydržal. ,,Aj mne o tebe" priznala som mu. Jeho to očividne prekvapilo viac ako mňa samú. Znovu si ma však bez hanby obzrel.

Jack ma však nezaujímal tak ako Sonny, ktorého som šla hneď aj hľadať.   Sedel v obývačke popíjajúc nejakú lacnú kávu, a pozerajúc nový program, ktorý som Brooklyna donútila kúpiť.

Zaklopala som na zárubňu dverí aby si ma všimnul. On unavene zdvihol svoj pohľad nič netušiac že to budem práve ja. Jeho prekvapený decký výraz má zahrial hlboko pri srdiečku. Usmiala som sa naň a jemne mu zamávala. On sa postavil a rýchlim krokom mi vošiel do objatia. Toto mi úprimne veľmi chýbalo. Hlavne jeho vôňa nasiaknutá v tričku ktoré mal práve na sebe, a ktorej som sa nedokázala tak nabažiť.  Z objatia sa vystrel ale nepúšťal ma z rúk. Ruky z môjho pása položil vyššie na moju tvár. Pomaly a s citom mi vankúšikmi prstoch prešiel po zohybe líca a čeľuste. Potom mi už len venoval malý bozk na čelo. Keď sa odtiahol prišlo mi toho ľúto, ale raz sa tak či tak odtiahnuť musel.

Po tom ako som sa hladná najedla chutnej večere, ktorú ako inak varil Harper, mi chlapci povedali plán ktorý sa mi skutočne veľmi páčil. Šlo o to, že by sme si posadali do auta, a šli k nám. Verím že Zoe bude rada z takej príjemnej návštevy. A spozná Jacka, ktorý sa zdá že je milý a roztomilý chlapec.