~Just Us~ [JUST WE]

16#FEELING OF HOME

Keď sme prišli domov, náš spoločný život sa dal zas do starých kolají. Ak mám byť presnejší, každý z nás sa schoval do svojej rýši, súkromia, tajnosti. Jednoducho štyri steny a strop, týchto pár nehnuteľnosti nám robilo spoločnosť niekoľko hodín. Len na chvíľu. Skutočné len na pár sekúnd niekto vyšiel do ďalšej tajuplnej záhrady menom kuchyňa, zo slinami a chuťou si do niečoho zahryznúť. Nebolo to však ohromné dlho. Ten čas čo sme sa každý s každým len zahliadli a popriali si dobrú noc, aj keď bolo len slabých sedem hodín. Ak by to takto pokračovalo ďalej, asi by som sa zbláznil z toho, že nevidím Zoe. A len tak do Ryeovej izby nakráčať nemôžem. Bolo by to až príliš divné. Aj keď, možno že ani nie.

Aj tak som sa nepohol ani len o ten kúsok na zemi. Pred chvíľou som spomenul môjho veľmi dobrého kamaráta. Strop. Aj teraz s ním trávim dosť silnú chvíľu. Pozeráme sa na seba a vymieňame si navzájom najhlbšie myšlienky. Aj keď, strop je niekdy až príliš tichý kamarát. Keď mi hudba môjho telefónu zaplnila celú miestnosť, musel som sa nedobrovoľne postaviť. Niekto mi volal, a ja rozhodne nie som ten typ človeka, ktorý aj keď dobre vie že mu na nočnom stolíku vyzváňa telefón, nezdvihne. Ťažko som sa postavil zo zeme na nohy. Cestou k stolíku som si prešiel unavene rukou cez strapaté vlasy, a taktiež si prešiel jazykom po nepríjemne suchých perách. Musím si kúpiť balzam na pery. Začína ta suchosť byť skutočne veľmi otravná.

Len tak som sa pozrel na obrazovku mobilu. Fotku po prípade názov volajúceho. Boli to však len neuložené čísla, ktoré mi nič nehovorili.  Zo zvedavosti som to však zdvihol. Bol som skutočne zvedavý kto mi to za neuložené číslo volá, a hlavne o ôsmej večer. A aj tak, čo ak by mal niekto problém, a ja by som mohol pomôcť. Priložil som si telefón k uchu. ,,Prosím?" Opýtal som sa, keď sa dlhšiu dobu nik neozýval. Tlmený a zle počuteľný ženský hlas sa však z druhej strany po tejto otázke ozval. ,,Harper Dark?" Opýtala sa ma kontrolne. Ja som sa len uchechtnul, a posadil sa na moju posteľ. ,,Áno?" Po mojej odpovedi som počul výrazný smiech. ,, Konečne" nerozumel som tomu. ,,Kto ste? A prečo voláte na toto číslo?" Pokladal som otázky bez váhania. Bol by veľký prúser keby že zistia fanúšičky moje číslo. Musel by som vymeniť kartu, a prepisovať si všetky kontakty. Úprimne do toho sa mi moc nechce.

,,Volám sa Lýdia Thomson. " Usmial som sa. Hovorila to z takým nadšením. A jej hlas sa skutočne veľmi dobre počúval.  ,,Jeden z tvojích kamarátov mi dal číslo. Chcem ťa spoznať" vysvetlila mi. Bolo mi čudné to, že jeden nemenovaný kamarát rozdáva moje číslo kade komu. No to je zas iba k ňom áno mne. Každopádne mi odľahlo že si nemusím prepisovať všetky tie kontakty. ,, Ahoj Lyd. Myslím že to nebude problém"

Sedel som vo svojej izbe natáčajúc stream na instagram, v ruke s mojou obľúbenou gitarou spievajúc pesničky ktoré má zaujali, a ktoré mi šli v tej dobe po hlave. Práve pre to som možno jednu skladbu zahral aj niekoľko krát. Nudil som sa. Dovoľujem si povedať, že na lodi bola väčšia sranda, ako na súši doma s toľkými ľuďmi v dome. Ako to že nie sme pri sebe. Stream som po tejto myšlienke vypol, gitaru som odložil na posteľ, a vyšiel po dlhej dobe s izby. Nedovolím aby sme leňošili a nič nerobili.

Vyšiel som zo svojej izby von a rovno si to namieril k prvým dverám. Boli to Brooklynové dvere. Otvoril som ich bez klopania. Pohľad sa mi naskytol na Brooka ktorý sa vyvaľoval na posteli pozerajúc nejaký film. Na sebe mal len spodné prádlo. Bol by horor keby že mu do izby v takomto stave vojdu dievčatá ,, Choď do obývačky" oznámil som mu a zabuchol dvere. Keď som sa už chystal ísť k Harperovi, došlo mi, že  Wyattovy sa musí povedať dva krát. ,,Padaj!" Zatvoril som no v zápätí zas otvoril. ,,A obleč sa!"

___

Sedeli sme všetci na zemi v obývačke. Bolo príliš neskoro na natáčanie nejakého videa, ktorého nápad sa zrodil len pre to, aby sme boli po kope. No boli sme tu spolu. A to bol cieľ. Nakoniec sme sa zhodli že kameru predsa len vyťahovať nebudeme. Spravíme menší zážitok fanúšikom cez life stream.

Fan view

Ležala som spoločne s pár dievčatami na mojej posteli. Všetky sme si dnešnú prespávačku predstavovali inak. Napríklad víno, čipsy, film, alebo zábavné videá našej obľúbenej skupiny. Namiesto toho sme sa  však nudili. Nemali sme chuť na film. Alebo sme mali len sme nevedeli aký film si na stránke pustiť. V izbe nám teda hrala hlasná hudba ktorá to ticho zožierala. Niekdy sme si spoločne zaspievali. No, počúvateľné to však nebolo.

Práve keď som si prezerala Instagram, prišlo mi upozornenie na stream. Zrušila som to, už len ten stream som nemala chuť pozerať. ,,Baby!" Vykríkla prekvapene Natasha. Jedná z mojich kamaratiek. Všetky tri sme spozorneli. ,, Naši sexsoši vysielajú na živo!" Usmiala som sa. Dobre teda. Tento stream si pozrieť môžem. Všetky štyri sme si ho teda pustili na vlastný mobil , a čakali kedy nám to otvorí.

Pohľad sa mi naskytol rovno na pekného modrookého chlapca pred kamerou, ktorý s vyplazeným jazykom sa snažil udržať telefón na svojom mieste. Bol skutočne veľmi krásny. Presne tak ako všetci z ich skupiny. ,,On je tak roztomilý" roztápala sa Cara nad Andym. Ja som sa usmiala a prikývla. ,, Škoda že nie som tak o päť rokov staršia"

Keď sa Andy odtiahol od kamery, odhalil tým aj ostatných členov, ktorý sa rozvalovali všade v miestnosti. Stream síce len pred malou chvíľou začal, práve pre to tu bolo málo ľudí. Myslím že čakali len na to kedy sa tu objavy aspoň nad päťsto ľudí. V miestnosti som videla menší obrys gitary na zemi. ,,Myslím si že budú spievať" ohodnotila som. Dievčatá prikývli. ,, Ten Sonny je k zožraniu" roztápala sa Dalia. Priznávam. Príde mi ako dokonalý chlapec. ,,No ale máš smolu, je môj" povedala Natasha s menším úškrnom. Prevrátila som nad ňou očami. ,,Má priateľku" pripomenula som jej posledný jeho príspevok. Teraz však pokrčila ramenami. ,, Podľa mňa im to dlho nevydrží" ja som nad ňou však pokrútila hlavou. Som prvý krát vďačná, že Natasha nevie, kto je Sonnyho priateľka.  Moje oči som zapichla na späť na obrazovku telefónu.

Do miestnosti vošiel ešte Brooklyn. Všetci si posadali na zem do polokruhu.  Vyzeralo to, že sú skutočne znudený k smrti. A po niektorý unavený. Sonny mal v ruke mobil do ktorého hľadel, akoby čakal na to, kedy mu niekto konečne odpíše. Andy mal v ruke gitaru. ,,Ako sa máte? Dúfam že ste všetci vysmiatý a pozitívny" začal s tými jeho povzbudivými slovami. Slovami ktoré mu robia charakter.

Do miestnosti vošli ďalšie dve osoby. Boli to dievčatá ktoré sme my štyri veľmi dobre poznali. Nebolo to pre to, lebo sa v ich videách nachádzali často. Bolo to pre to, lebo ich songy sú skutočne veľmi dobré. Boli to songy na zamyslenie sa. Hayley, tá najnižšia si s úsmevom sadla k Sonnymu, ktorému sa v zápätí taktiež vyčaril na tvári veľký úsmev. Dokonca odložil aj telefón. ,,To je mrcha" povedala Natasha. Nereagovala som. Natasha dobre vedela že Sonny si raz nájde niekoho, koho bude milovať. Mala by mu držať palce. Však je štátny, a to je úžasné. Zoe si sadla na gauč úplne neriešiac to, že sa niečo deje. Toto dievča je mojím veľkým vzorom.