~Just Us~ [JUST WE]

18#WHEN THE GIRLS LEAVE

Pravdaže že som nepovedala Hayley absolútneho nič. Čo by si o mne myslela. Nepochopila by to. Nepochopila by mňa. Sedela som rozvalená v mojej izbe pozorujúc strop. Potrebovala som odísť. Musela som odísť. Pokiaľ nie, neviem čo by som dokázala spraviť. Možno že by som sa nepatrne zamilovala do Harpera, a to Ryeovy nesmiem spraviť. Ruky som si položila na tvár. Konkrétne na oči ktoré som si pretrela. V akej situácii som sa to ocitla...

Vošla som do Zoe izby. Keď sme prišli, no aj keď sme sa vracali domov, sa mi zdala skutočne veľmi divná. Bola tichá. Aj keď išla v rádiu jej obľúbená pieseň, ani len nezareagovala.  Akoby sa jej niečo stalo s čím sa nevie vysporiadať. Nerozumiem prečo mi to nechce povedať. Navzájom si pomáhame vždy keď príde takáto chvíľach, nech už je to čokoľvek a kedykoľvek, no dnes sa mi zdá však všetko inak. Práve pre to som chcela zistiť čo sa deje, práve pre to som prišla za ňou do izby. Aby mi všetko vysvetlila. ,,Zoe..?" Zavolala som na ňu vo chvíli kedy som opatrne otvorila dvere. Ona mi však neodpovedala. Keď som sa však lepšie pozrela na jej nehybné telo na posteli, došlo mi že Zoe od únavy zaspala. Možno že to úplne kvôli únave nebolo.

Ťažko som si povzdychla a opatrne sa posadila vedľa nej na posteľ. Prešla som si ju celú. Od ňou až po hlavu. Lámalo mi to srdce. Vedieť že ju niečo trápy, a moc..a ja jej nepomôžem. Čo mám sakra robiť..

Opatrene som si ľahla hneď vedľa nej. Zapozerana na jej tvár som taktiež ako aj ona zaspala. A myšlienkami a špekulovaním toho, ako všeličo z nej ľahko a dobrovoľné vytiahnuť.

Keď dievčatá odišli v dome začalo byť ohromné ticho. Bolo to zvláštne. Oni dve nám tu smiechom zaplnili takmer každú jednu izbu, a teraz tu je prázdne nudné ticho. Viem že som nad tým nadával. Nad tým ako hlasné boli. Ale teraz? Teraz mi to úprimne chýba. Sonny a Rye nevyzerali moc nadšene. Boli obydvaja smutný. Ale skleslý od smútku bol však aj Harper. Nechápal som prečo. Pokrčil som nad ním obočím. Keď si toho všimol, nezaregistroval ani len trošku. Na miesto toho prerušil náš očný kontakt,  a zapozeral sa do obrazovky mobilu, do ktorej sa poslednou dobou pozeral príliš často. Koho si ten chlapec sakra masiel. Ťažko som si nad ním povzdychol. Radšej som si šiel o svojom do svojej izby. Gitara je môj najlepší kamarát. Je to niečo čo ma urobí šťastným behom pár sekúnd. A to na nej len náladovo búcham-hrám.

Každopádne ma to zabavilo na dosť dlhú dobu..

S dievčaťom ktoré sa mi pred jedným dňom ozvalo si píšem dosť často. Zistil som že sa venuje hudbe a nejakému športu, do ktorého ju donútili rodičia. A teraz sa z neho stalo niečo čo jej dáva zmysel. Bolo to zvláštne písať si s niekým novým, s niekým koho vôbec nepoznám. Taktiež som si všimol že je celkom dosť dobrá vo fotení. Má zaujímavé fotky seba ale aj iných ľudí. Kamarátov možno rodinu. Toto dievča má len sladkých osemnásť rokov. Má krásne hnedozelené oči, a fascinujúco plné pery, do ktorej by sa každý chcel raz zahryznúť.

Nadýchol som sa a keď som si uvedomil fakt, že moja princezná menom Zoe už viac u nás v dome nie je, prišlo mi smutno. Možno že sa onedlho kvôli tomu zbláznim. Vidieť ju bola moja energia na celý deň. A teraz nie je počuť ani len jej hlasný smiech. Prešiel som si rukou cez vlasy.   Dúfam že príde čoskoro zas.

Mám pocit že som sa z nej zbláznil už dávno..

To že Hayley odišla ma sklamalo. Chcel som ju predstaviť Jackovy ktorý má čo nevidieť prísť. Verím v to že by si ty dvaja spolu náramne rozumeli. A Jack by si ju určite veľmi obľúbil. To nebola však jediná vec ktorá ma dnes tak trápila. Už som niekoľko dní nespal v posteli sám. Za ten krátky čas som si na Hayley kopanie a nebezpečné prevrácanie sa zvykol. Bude mi to v posteli chýbať. Aj jej vôňa mi bude moc chýbať. Posadil som sa ťažko na posteľ a pozrel sa pred seba na skriňu. Hay si tu nechala pár vecí, ktoré sú rozhodne ešte stále nasiaknuté jej krásnou vôňou. Postavil som sa z postele rovno k skrini ktorí som bez rozmýšľania otvoril. Obzrel som sa teda za Hay batožinou ktorú si sem nechala. Vybral som ju zo skrine von a položil ju na posteľ. Pomaly som ju otvoril.

Hayley si tu nechala pár  oblečenia, a jej milované avokádo pyžamo v podobe pyžamových kraťas, ktoré boli biele na sebe s veľa avokádo, a biele na ramienka tričko v strede s tlačou taktiež avokáda. Usmial som sa nad jej  avokádmy a pyžamo vytiahol von z tašky. Položil som ho na posteľ a nehybne sa naň pozeral. Chýba mi Lonelly.