~Just Us~ [JUST WE]

8#I DON'T BELONG TO ANYONE

Bolo niečo pred ôsmou a chalani sa začali obliekať na nejakú akciu. Úprimne, nemala som v plánu ísť v najbližších hodinách spať, a neviem si predstaviť čo by som robila sama v Sonnyho izbe. Pozerať Netflix a jesť nejaké presolené čipsy skutočne nie je niečo, čo by som mala robiť sama. A k tomu všetkému, Zoe šla spať. Úprimne je mi to divné. Zoe poznám dlhú dobu, je to dievča ktoré ide spať aj o siedmej ráno, a zobudí sa tak či tak skôr ako ja. A teraz čo chodí s Ryeom začala chodievať spať o ôsmej? Je to zmena na ktorú si asi nezvyknem tak ľahko.

Zatiaľ čo si Sonny čistil zuby vedľa v kúpeľni, pri čom si hlasne pospevoval, ja som si stihla vybrať  z kufru niečo, čo by som si vonku len tak neobliekla. Ale zdalo sa mi že by som to mohla skúsiť aspoň raz, a možno že si to čierne až príliš priesvitné tričko obľúbim. Nechcem aby bolo navždy v skrini presne tak isto, ako polovica vecí čo mi kedy dala Zoe pod stromček. Môj celý outfit vyzeral celkom zaujímavo. Zvláštne je to že keď som sa pozrela do zrkadla ako vyzerám, takmer som sa štýlovo nespoznala. A nebudem klamať vyzerala som dobre...

Čierna podprsenka ktorá mi presvitala cez čierne priesvitné tričko s dlhými rukávmi. Čisto čierne rifle s dlhým pásom, dlhý kabát.. prekvapenie! Tiež bol čierny..a taktiež "kanady" na miernom podpätku.

Bol to pre mňa celkom zvláštny luk. Pozerala som sa takto do zrkadla do vtedy kým do izby nevošiel Sonny. Pohľad na mne sa mu zastavil. Chvíľu len tak očumoval a neskôr sa zamračil. Ukázal na mňa prstom a spustil. ,,Toto si môžeš obliecť do postele, nič proti tomu nebudem mať. Ale rozhodne ťa nepustím takto vonku medzi nadržaných debilov ktorý ťa budú len očumovať" keď dopovedal svoj verdikt o ktorom si myslel že si ho zoberiem hlboko k srdcu, jeho ruky zašmátrali k šuflíkam kde schovával jeho drahé prstene, zaujala som pozíciu opisujúcu urazenosť. Ruky v bok brada hore, a priamy neprerušený pohľad na jeho postavu. Sonny si toho všimol hneď. Bol zmätený.

,,Rozhodne sa nebudem prezliekať" odsekla som mu. Sonny si ťažko povzdychol a nastokol si tretí prsteň na pravú ruku. ,,Ak sa ti nechce, ja ťa veľmi rád prezlečiem" povedal kľudným hlasom, a elegantne zatvoril šuplík. ,, Nemám v plánu meniť svoj outfit. Páči sa mi" povedala som s jemným úsmevom. ,,Aj mne.." odmlčal sa a spriamene sa vystrel. ,,Len pokiaľ nechceš aby som sa dnes večer s niekým pobil, radšej sa prezleč" povedal presvedčivo a vážne. Ja som jemne pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. ,, Nechápem o čo ti ide" po tejto vete nasledoval skutočne veľmi dlhý a ťažký povzdych. ,, Pretože toto telo je len moje" áno táto veta by lichotila.. lenže mňa to urazilo. Zdvihla som naň obočie. ,,Ja nie som tvoj majetok. Pokiaľ viem toto telo je len a len moje" povedala som. Keď sa mi už na to chystal  niečo povedať, skočila som mu do toho. ,,nejdem sa k tomu už vraciať. Ja som skončila"  odsekla som mu a rozhodla sa ho obísť. To ma však zastavil jeho rukou na mojom zápästí. Tento krát som sa z ničoho nič začala triasť. Moje pery sa začali triasť. Sonny sa mi pevným pohľadom zahľadel do očí. ,, Pokiaľ sa pobijem, budeš mať na svedomí debila ktorý sa opováži na teba čo i len pozrieť" povedal s hrubým a zároveň s jemným hlasom. Sonny ma pustil, no nepohol sa z miesta kde stál. Presne tak ako ja. ,,Nie som tvoja" zopakovala som. ,, Si" ja som pokrútila nesuhlasne hlavou. ,, Pokiaľ je moje meno Lonelly, nepatrím nikomu"

Rye Beaumont

Pôvodne som zo sebou chcel zobrať aj Zoe, ale keďže bola unavená, radšej som to nechal tak.  Viem ako miluje spánok, a myslím si že ak by som ju zobudil s tým či ide so mnou na párty, asi by ma zabila vankúšom, alebo ma pri najlepšom vykopla z vlastnej izby na gauč. Teraz sa tu hrám s pohárom nejakého alkoholu takmer hluchý z toľkého bordelu na okolo, a hlasnej hudby, ktorá aj tak nebola kvalitná. Rozmýšľam o tom že by som sa vrátil domov o niečo skôr ako chalani a Hay.   Ale to by ma pre zmenu zabil Andy, keby že ho nechám samého medzi Hay a Sonnym ktorý nič nerobia okrem toho že sa po sebe lepia.

Momentálne sú na parkete, a tancujú ako splašený. Škoda že som si zabudol mobil doma, bola by to pekná spomienka. ,, Čo sa tak pofidérne usmievaš" drgol do mňa lakťom Andy, ktorý si užíval fajku elektrickej cigarety. Pokrčil som ramenami. ,, Sú chutný" odpovedal som mu. On na mňa neveriacky, a nechutne vyvalil oči. ,,Možno vtedy keď si na vzájom nevynmieňajú sliny.." povedal nechutne pri čom sa nechutne na nich aj pozrel. Ja som nad ním pokrútil hlavou. ,,Ale nie." Odmlčal som sa. ,,Kedy som také niečo zažil ja so Zoe?" Pozrel som sa naň smutne. Je to pravda. Aj keď sme spolu. Ja trčím na mobile a Zoe spí alebo sa venuje písaniu pesničiek. Za ten čas čo sú baby v Londýne sme spolu prakticky nepodnikli niečo dych zaražajúc. Asi by sme mali...a asi viem aj čo.