~Just Us~ [JUST WE]

28#

----Zoe Strong----

Pomalými neochotným krokom som šla rovno za Sonnyho chrbtom. Sonnymu síce plno dôverujem, a viem - teda dúfam , že mi povedal pravdu keď trvdil, že Hay nie je nahnevaná na mňa ale na niekoho úplne iného. Aj tak sa pre istotu budem zbabelo schovávať. Vošli sme do záhrady.

Prv som počula smiech ktorý sa ozýval ešte aj pred domom, teraz počujem však aj hudbu hrajúcu v pozadí. Opatrne som vykukla, len aby som mohla prezrieť teritórium. Hayley zhrbene sedela na hojdačke dušou úplne mimo planéty. Desilo ma to. Vyzerala podráždene zároveň tak zraniteľne. Niečo ju muselo poriadne nahnevať. Pozitívne dievča ktoré rozdáva úsmev všade na okolo. To je Hay, nie toto čudo.

Sonny si z ničoho nič sadol na zem  presne tam kde som momentálne stála. Inštinktívne som sa jedným krokom posunula do zadu, len aby som mu mohla zanechať priestor. To som však narazila do postavy držajúc misu ovocia, ktoré po náraze skončilo na zelenej tráve. Od prekvapenia som hýkla, a začala sa nezmyselne ospravedlňovať bez toho aby som si všimla do koho som vôbec narazila. Všetci v záhrade stíchli, a zamerali sa na mňa a Jacka. Cítila som sa za to zle. Cítila som sa ako nemehlo..

----Jack Duff----
Ráno...

Dnes ráno sme sa dozvedeli o štipľavých novinkách v show ktorej sme pred niekoľkými dňami vystupovali. Sledovali sme ju spoločne v obývačke rozvalený na sedadlách a zemi. Boli sme tu všetci až na Zoe ktorá sa dnes ráno záhadné vyparila. Očividne to robí často keď si z toho nikto nič nerobil. Momentálne bol rad na interview mňa a dievčat. Hay nebola moc nadšená, dokonca chcela z miestnosti  odísť blbými výhovorkami ktoré neúnavne hádzala z úst na nás. Musela tu hrôzu však pozerať s nami. Nemala na výber.

,, Prečo si na tie primitívne otázky neodpovedala?" Ozval sa z ničoho nič jej manažér ktorý toto všetko sledoval spoločne s nami. ,,Mám odpovedať na tak hlúpe otázky ktoré sa vôbec neviažu k Hudbe? K mojej práci?" Opýtala sa podráždene a rýchlo sa postavila na nohy, na ktorých takmer neudržala rovnováhu. ,,Presne tak!" Povedal ,,to bola tvoja jediná práca ktorú si  mala spraviť, a aj tak si to pokašlala!" Kričal na ňu.

Pohľadom som prešiel po Sonnym ktorý zvieral sánku hypnotizujúc manažéra. Na jeho tvári som spoznal to že by ju chcel vraziť a obrániť si svoje dievča.  Chápal som to. Chápal som aj to prečo to nespraví aj keď veľmi chce, a verte mi on by to spravil kebyže môže.  Aké právo má na ňu takto kričať, je to predsa jej súkromie. Ona rozhoduje o tom či niekomu povie o svojom vzťahu, či bude odpovedať, nie nejaký manažér. Síce je pravda že Hay so Zoe nepoznám dlhú dobu, ale na toto som skutočne alergický. Je to predsa dobrá kamarátka a priateľka môjho kamaráta. Pohľadom som ho začal prepaľovať. ,,Je to moje súkromie" povedala bez zbytočného kriku, a pomaly sa posadila vedľa Sonnyho ktorému stlačila silno ruku v tej jej. Očividne videla že je napätý.,,Máš síce podpísané papiere. Ale v žiadnych z nich nie je spomenuté vlastníctvo na moje súkromie" obraňovala sa.

,, Pokiaľ nebudeš robiť veci ako poviem ja, hľadaj si nového manažéra" odfrkol jej namislenú odpoveď, a už sa blížil k vchodovým dverám ktorými bez zastavenia prešiel. Už sme len slepo počuli motor auta ako sa zdialuje od domu. ,, Čo si on o sebe sakra myslí?" Opýtal sa Sonny hľadiac na dvere. Nedostal však odpoveď. Hayley bola mimo z jeho odpovedi. Videl by to na nej každý. Bola zamyslená, a nikto z nás sa jej nečuduje.

Obed..

Vedel som že sa narazíme ale neuhol som. Jej vystrašená tvár počas toho ako sleduje padanie ovocia na zem. Tento fakt ako keby som si nevšimnul. Videl som len ju. ,, Prepáčte mi to" hlúpo sa ospravedlňovala. Ja som sa na pár sekúnd usmial, a však hneď aj ustúpil pohľadom. Hayley si ťažko povzdychla, postavila sa zo stoličky, a odišla do vnútra domu. Dnes má nervy na úplnom krajíčku, myslím že sa jej ani moc nechce rozoberať ovocie na zemi ktoré sa umyť ovšem dá.  Sonny ako inak utekal hneď za ňou.  Ja som si príjemne poškriabal obočie a čupnul si k miske a ovociu. Ťažko som si povzdychol a začal ho zbierať. Zoe mi ochotne pomohla. Vôňa jej voňavky ku mne prišla okamžite. Tejto vôni som sa nedokázal nabažiť ani v aute s ňou.

,, Čo jej vlastne je?" Opýtala sa ma keď som oplachoval špinavé ovocie. Ja som sa zhlboka nadýchol a vypol prúd vody, ktorá sa valila z kohútika von. ,,Váš manažér " povedal som a uhryzol si zamyslene spodnú peru, následne sa pozrel na jej tvár. Zoe na mňa vyvalila oči a oprela sa chrbtom o kuchynskú linku za ňou. ,,Čo s ním?"

Ja som pokrčil ramenami a uložil ovocie pre tento krát do hlbokej misky. ,,keď vychladne, povie ti to sama" povedal som. Nechcel som za niekoho hovoriť. Nie som človek ktorý by zasahoval do niekoho problémov. Hľadím si svojho.  Aj keď sa to vlastne týka Zoe.

Zobral som do ruky misku, a bez slov som obišiel kuchynskú linku. Smeroval som na späť do záhrady. Zoe  však za mnou nešla. Pokrčil som ramenami bez toho aby som sa obzrel za ňou a vyšiel nakoniec von. ,,Ejj. Jacky Jack sa vrátil" povedal nadšene Rye streamujúc s chlapcami na gauči. Bez nálady som kývnul do kamery a položil ovocie na stôl za mobil.