~Just Us~ [JUST WE]

25#

----Zoe Strong----

Interview bolo príšerné. Nečakala som že budú mať pripravené až tak intímne otázky. Mne by to úplne ani moc neprekážalo. Dalo by sa to zniesť s kúskom trpezlivosti. Šlo však o Hayley ktorá je na toto alergická. Nemá rada keď musí odpovedať na otázky takého to štýlu. Súkromného štýlu. Bola som nadšená keď o pár minút toto peklo skončilo, a my sme mohli ísť do ďalšej natáčacej miestnosti.

Obydve sme sa posadili na barové stoličky, na ktoré sa dostať bolo hlavne pre Hayley veľkou skúškou. Skutočne nás prekvapila prítomnosť Jacka, ktorý v zelenej károvanej košele, ktorá  mu mimochodom dosť sekla, sa blížil k nám. Prekvapené výrazy v tvári nás neminuli. Bolo by nemožné si ich nevšimnúť. Príde mi že práve kvôli tomuto malému faktu sa na Jackovej tvári objavila pokrivená vlnka pripomínajúca úsmev. Zahanbene som pohľadom z jeho postavy cúvla na obyčajnú kachličkovanú zem pod nami. Jack sa posadil hneď vedľa nás čakajúc už čisto len na štart vysielania. Keď sa kamery spustili a my sme mohli začať. Zdvihla som pohľad do jednej z nich a nahodila úsmev.

___

,,Si strašný klamár" fľusla som naň slová ktoré ma v tú chvíľu štípali na jazyku, a podpichujúc ho jemne drgla do ramena. On z jeho jemným úsmevom a nechápajúcim výrazom  v tvári sa na mňa zahľadel. Elektrický šok mnou prešiel momentálne ale nedávala som to na sebe poznať. ,,ako to?" Opýtal sa ma s úškrnom na tvári. ,, Tvrdil si nám predsa že toho máš na dnes veľa" vysvetlila som mu a pozrela sa na cestu predo mnou. On pokrčil ramenami a strčil si končeky prstov do vrecka jeho riflí. ,,Vravel som predsa pravdu" povedal svoj argument. Vravel pravdu, ale predsa sa pochváliť mohol.  Neodpovedala som mu na to už nič. Nemala som predsa ani len čo dodať. Proste som len vyšla z budovy von zrazu obklopená davom ľudí. Nebolo to ani tak kvôli tomu že nás spoznali. Pre väčšinu ľudí v Londýne sme len obyčajný ľudia ktorý majú svoju vlastnú prácu, svoj vlastný svet. Málo kto nás pozná. Ten dav bol len Londýnsky ruch na cestách. Deň sa totiž to blížil ku koncu presne tak, ako ostatným šichta v práci. Vracali sa unavený naspäť domov. Presne tak ako my. Za svojimi rodinami

Do auta som vošla okamžite, ako som jeho dvere spolujazdca otvorila. Nečakala som na nič. Tešila som sa na to kedy budem doma znovu zaborená v perinách. V teple a obklopená vôňou Ryea. Nie je dva krát fér čo si musí kvôli mne vytrpieť. Sme spolu. Mali by sme tvoriť pár vždy a všade. Na miesto toho aby mal presne včera ohrievať voľné miesto na mojej posteli ležal v prítomnosťi Brooklyna v tvrdej hosťovskej posteli. Chcem sa mu za všetko ospravedlniť. Nečakala som že byť vo vzťahu so mnou bude až také ťažké.

----Hayley Lonely----

Hneď ako sme vošli dnu do domu, omámyla nás úžasná vôňa mäsa, ryže a spáleného piré. Ako inak varil šéf kuchár Harper, a navaril skutočne veľmi lahodne. Takáto večera mi chýbala. S ľuďmi ktorých milujem a s jedlom ktoré milujem.  Všetko bolo dokonalé až na Sonnyho zlu náladu.

Od vtedy ako sme sa vrátili so mnou neprehodil ani len jedno slovo. Tvári sa urazene a snaží sa byť nedostupný. Nie som z toho dva krát nadšená. Tešila som sa kedy utečiem z toho pekla v Londýne do jeho hrejivej náruče plnej bezpečná. Na miesto toho som dostala jeho nahnevaný výraz. Som úplne mimo z toho čo som spravila. Skutočne počas celej večere som rozmýšľala nad tým čo som spravila zlé len aby som to mohla napraviť. Vedela som že slovíčko prepáč ma pre tentokrát nezachráni.

Radšej som sa ho na to ani len neopýtala. Bolo to prvý krát čo som sa ho bála osloviť. A chýbala mi odvaha ktorú som stratila. Keď som dojedla odložila som špinavý riad, a utekala do svojej izby v ktorej som sa prezliekla do pyžama, a hodila sa do postele rozmýšľajúc nad všetkým čo sa dnes a včera stalo. Robila som to len pre to aby som zistila chybu.