Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 40 ♦ - "Milujem niekoho iného."

Vrcholné umenie zobrazuje lásku. Vrcholná láska je umenie. - M. Kochan

Pomaly slnko zapadalo a izba sa stával čím ďalej tým temnejšou. Cez veľké balkónové dvere sem ešte preblyskovalo tlmené svetlo zapadajúceho slnka. Vyzeralo to tak nádherne. Odtrhla som svoj pohľad od balkónových dverí a upriamila ho na spiaceho Harryho. Vyzeral priam rozkošne. Držal ma pod sebou v pevnom zovretí, akoby sa bál, či mu neujdem. Jeho neposedné kučery mu padali do tváre. Odhrnula som ich z jeho čela a rukou vošla do jeho vlasov. Prstami som mu jemne škrabkala a zároveň masírovala pokožku hlavy. Spokojne si vydýchol a pomrvil sa. Usmiala som sa nad ním a do vlasov mu vtisla jemný bozk. Oprela som si bradu o jeho hlavu a zatvorila oči. Vdýchla som do seba nádhernú vôňu z jeho vlasov a pousmiala sa. Kto by to bol povedal, že sa zamilujem do niekoho, kto ma znásilnil? A teraz s ním dokonca čakám dieťa. Páči sa mi, ako to Harry berie. Nemyslela som si, že to vezme takto a bude sa z toho tešiť. Čakala som, že začne na mňa kričať, aby som si dala to dieťa zobrať. Je iný ako som si myslela. Natiahla som sa pre deku, ktorú som mala pohodenú kúsok od seba a prehodila ju cez nás. Vzala som si do ruky mobil a skontrolovala čas. Bolo niečo málo okolo piatej. Skontrolovala som si ešte mail, správy a mobil odložila späť. Hľadela som na stenu pred sebou, keď ma z tranzu vytrhlo pípnutie mobilu a v izbe sa rozsvietilo. Otočila som hlavou k Harryho strane posteli. Na nočnom stolíku sa mu rozsvietil mobil. Zaujímalo by ma, kto mu píše. Keby neboli chalani doma, tak by som si pomyslela, že niekto z chalanov, alebo otec, no teraz mi nikto nenapadal. Bojovala som so silným nutkaním natiahnuť sa po jeho mobil. Neviem prečo, ale z ničoho nič mi napadlo, že mu môže písať nejaká žena. V tom momente ma prepadla chorobná žiarlivosť a strach, že okrem mňa má aj nejakú inú. Už som sa prstami dotkla jeho mobilu, keď sa dvere na mojej izbe otvorili. Rýchlo som sa odtiahla a pozrela k dverám. Stál tam Lucas. Bože, prečo práve teraz musí vyrušovať.
„Neučili ťa klopať?“ Zavrčala som nepríjemne a hodila po ňom nenávistným pohľadom.
„Otec chce, aby si prišla dole.“
„Povedz mu, že spím a odíď.“
„Ale to nie je také ľahké.“ Vošiel do izby, otočil sa, skontroloval, či je čistý vzduch a zatvoril za sebou dvere. Nechápavo som naňho hľadela.
„Prečo nie?“ Opýtala som sa s naddvihnutým obočím a sledovala, ako sa približuje. Posadil sa na okraj postele a zhlboka sa nadýchol.
„Pretože on nevie, že my už spolu nie sme a stále si myslí, že si moja priateľka. Ako mu to asi mám vysvetliť, tak, aby ma nezabil, hm?“ Natiahol sa a vzal moju dlaň do tej svojej. „Čo ak by sme kvôli tvojmu otcovi predstierali, že sme spolu stále?“ Pozrel na mňa psími očami. Vytrhla som svoju ruku z tej jeho a pozrela sa na Harryho.
„Nikdy! Ja mu to vysvetlím sama. S tebou som ja už skončila.“ Pomaly som sa uvoľnila, dostala z Harryho pevného zovretia a na svoje miesto podstrčila obrovského medveďa. Vstala som z postele a pozrela na Lucasa.
„Už idem.“ Postavil sa a otvoril mi dvere. Posledný krát som venovala pohľad Harrymu a jeho mobilu na nočnom stolíku a opustila svoju izbu. Počkala som, pokiaľ odíde aj Lucas a zatvorí za sebou dvere. Kráčali sme dolu schodmi, až sme došli do obrovskej obývačky, kde sa všetci zabávali. Pohľadom som vyhľadala otca, ktorý bol v dobrej nálade a pod menším vplyvom alkoholu, ale to asi každý.
„Oci, musím ti niečo povedať.“ Začala som, no ten sa na mňa iba usmial a kývol rukou.
„Ja už o všetkom viem. Tá kancelária mi nevadí a sprchový kút sa dá opraviť.“ Teraz som si až spomenula, že som otcovi nepovedala o sprchovom kúte a streľbe, ale keď už o tom vie, tak žiadny problém.
„Nie o tom som chcela s tebou hovoriť.“ Začala som pomaly, ale nechcela som to povedať pred všetkými. Teda, nechcela som, aby otec vybuchol pred všetkými.
„Tak začni.“ Odpil si z pohára a ďalej sa zabával.
„Musím s tebou hovoriť osamote. Najlepšie bude, ak to preberieme v tvojej kancelárií.“ Bez slova sa postavil, obišiel pár chlapov a prišiel ku mne.
„No tak poď. Veď mne môžeš povedať všetko.“ Prehodil ruku okolo mojich ramien a spolu sme kráčali do jeho kancelárie. Posadil sa na koženú sedačku a ja som za nami zatvorila dvere.
„Chcela som hovoriť o mne a Lucasovi,“ začala som pomaly a nebola si teraz veľmi istá, ako mu to mám povedať.
„Neboj sa a povedz mi všetko. Čo sa stalo?“ Sklopila som pohľad k zemi a neistá jeho reakciu prehovorila.
„Žiadne ja a Lucas už nie je. Rozišli sme sa. Už je len Lucas a len ja. Dostala som zo seba neisto a pozrela na otca. Otec horel. Doslova horel hnevom. Takého rozčúleného som ho ešte asi ani nevidela.
„Že nemyslíš vážne toto, čo si mi teraz povedala?“ Precedil skrz zuby a mňa sa zmocnil strach. Bolo to, akoby ste stáli nahý, oblečený v kostýme zo surového mäsa pred tigrom, ktorý týždeň nič nejedol. Mohol kedykoľvek zaútočiť.
„S Lucasom sme sa rozišli. Proste k sebe nepatríme. Milujeme sa ako súrodenci, ale to nestačí na to, aby sme spolu dokázali žiť, ako manželia.“ Jeho tvár sa trošičku upokojila. Postavil sa a prešiel sa po kancelárií. Došiel k svojmu stolu o ktorý sa oprel.
„Aj keď sa mi to vôbec nepáči, akceptujem vaše rozhodnutie. Možno sa ešte umúdrite a dáte sa dokopy. Poznám takéto lásky.“ Povedal celkom pokojne, ale do tváre mu vidieť nebolo. Celý čas stál otočený chrbtom ku mne.
„To už nehrozí.“ Odpovedala som teraz isto a s hrdosťou.
„Prečo nie?“ Opýtal sa so záujmom v hlase.
„Pretože milujem niekoho iného.“ Všimla som si, ako sa hánky, ktorými držal okraj dreveného stola utiahli a jeho telo sa naplo.
„Koho?“ Zavrčal a ja som čakala na jeho reakciu, keď sa dozvie, že to je Harry.
„Harryho.“ Zrazu som uvidela, ako sa obrovský drevený stôl pod jeho tlakom prevrhol a zrútil na zem. Vydalo to obrovskú ráno. Všade po zemi boli porozhadzované papiere a dôležité dokumenty. Otočil sa a pozrel smerom ku mne.
„To nemyslíš vážne! Ty si sa rozišla s Lucasom, kvôli takému bastardovi, ako je on?! Uvedomuješ si, akú chybu robíš?!“ Rozhadzoval rukami na všetky strany a všetko čo bolo v jeho blízkosti dopadlo na zem. Od hnevu zhadzoval knihy, vázy, papiere, jednoducho všetko, čo mu prišlo pod ruku.
„Lucas je presne taký istý bastard, ako Harry. Nezabudni kde si našiel Lucasa. Našiel si ho na ulici, ako nejakého prašivého psa!“
„Nemyslí si, že ti dovolím byť s niekým, ako je Harry!“ Vrieskal po mne a čím ďalej, tým viac sa približoval.
„Ale ja ho milujem a ty s tým nič neurobíš!“ Teraz som zvýšila hlas ja a hneď som oľutovala, keď sa jeho ruka priblížila k mojej tvári. Jedna rýchla facka spôsobila to, že som sa zrútila k zemi. Moje líce zaliala obrovská vlna horúčavy, doslova to pálilo. Dvere na kancelárií sa otvorili a do vnútra vstúpil Harry. Najprv jeho pohľad padol na naštvaného otca a potom na mňa. Rýchlo si ku mne kľakol a pevne ma objal.
„Ani nevieš, ako si ma teraz sklamala! Mala by si sa hanbiť! Ty už viac nie si moja dcéra!“ Zavrčal, odišiel z miestnosti a tresol za sebou dverami. Do očí mi vyhŕkli slzy, ktoré padali po líci dolu čím ďalej, tým rýchlejšie.
„Si v poriadku? Čo ti urobil?“ Pýtal sa ma Harry a ja som sa nezmohla ani na slovo. Pritúlila som sa ešte viac k nemu, zaborila tvár do jeho hrude a rozplakala sa. Vzal si ma na ruky a aj so mnou sa posadil na čiernu koženú sedačku. Privinul si ma k sebe, prehodil cezo mňa deku a vtisol mi bozk do vlasov. Medzi prsty vzal moju bradu a naddvihol tvár tak, aby som mu hľadela do očí. Pootočil hlavou a naskytol sa mu pohľad na červený odtlačok na mojom líci. V jeho očiach sa objavila ľútosť. Perami sa priblížil k môjmu líci a jemne naň fúkol. Naddvihol ma a položil vedľa seba. Bez slova sa postavil a odišiel. Nechápala som, prečo tak urobil. Upokojila som sa však, keď sa o chvíľku vrátil a v ruke držal kus mrazeného mäsa. Posadil sa naspäť a zabalil mäso do utierky, ktorú so sebou taktiež priniesol. Natiahla som sa bližšie k nemu a on jemne priložil kus mrazeného mäsa k môjmu líci. Ešte viac som sa k nemu pritisla a vdýchla do seba jeho vôňu.
„Je mi tak ľúto čo ti urobil. A ešte viac ma to bolí, keď viem, že to bolo kvôli mne.“ Prehovoril, čím prerušil ticho medzi nami.
„Ty za nič nemôžeš. Nič si neurobil. Milujem ťa a jednoducho sa s tým bude musieť zmieriť.“
„Nemala si mu to hovoriť.“
„Prečo nie?“ Pozrela som naňho.
„Vyhla by si sa facke.“ Usmial sa na mňa.
„Keby som mala predstierať, že chodím s Lucasom, objímať ho a počas toho sa pozerať na teba, tak by ma to bolelo oveľa viac, ako tá facka.“ Tiež som sa nad tým pousmiala. Bolesť z facky zmizne, ale keby som mala predstierať, že milujem niekoho, koho v skutočnosti nenávidím je iná bolesť. Väčšia. S Harrym mi je výborne a aj mi to za tú facku stálo.
„Milujem ťa.“
„Keď si spal, tak ti prišla správa. Smiem vedieť, kto ti písal? Teda, pokiaľ to nie je tajomstvo.“
„Mne prišla nejaká správa?“ Opýtal sa prekvapene.
„Nechcela som sa ti hrabať v mobile, tak som to nechala tak. Veľmi ma to však zaujíma. Bojím sa, či ti nepíše aj nejaké iné dievča. Jednoducho, žiarlim.“ Priznala som sa a cítila, ako aj moju druhú polovicu tváre zaliala červeň.“
„Nečítal som žiadnu správu, ale môžem sa na ňu teraz pozrieť. Ak chceš, dám ti ju prečítať. Nemám pred tebou tajnosti.“ Usmial sa a jemne ma pohladil po tvári. Voľnou rukou vytiahol z vrecka telefón, odblokoval ho a videla som, ako sa jeho výraz tváre mení. Vyzeral znepokojene. Bála som sa, čo tá správa obsahuje, ale chcela som to vedieť.
„Harry? Čo je to za správu? Povieš mi, čo sa v nej nachádza?“ Opýtala som sa neisto a svoju dlaň priložila na tú jeho. Bola úplne ľadová od toho mrazeného mäsa.
„Myslím, že toto by si nemala čítať.“ Odtiahol od seba mobil a so strachom v očiach sa na mňa pozrel.

Poznámka autorky: Pamätá si ešte niekto túto poviedku? :)
Ospravedlňujem sa, že diel nebl skôr, ale nejako to nestíham a kvôli škole zanedbávam už aj wattpad. :/
Tento diel sa mi páči a som s ním spokojná. :)
Vemľmi by ma potešili vaše ohlasy v podobe vote, alebo komentu. :) Čím viac ich bude, tým skôr budem pridávať. :)
Ľúbim vás :* ♥