Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 42 ♦ - "Mala by som sa pobaliť."

"Kto je vo svojom srdci doma, toma sa všetky miesta na zemi javia rovnako dobré."

Sedím tu už skoro hodinu a v ruke zvieram plastový pohárik od kávy. Od nervozity poklepávam nohou. Je tam strašne dlho a ja to tu už bez nej nezvládam. Všade okolo mňa sedia ženy s obrovskými bruchami a niečo si medzi sebou šepkajú pričom nespúšťajú zo mňa pohľad. Idem sa z toho zblázniť! Z toľkých pohľadov. Postavil som sa a pomaly kráčal k odpadkovému košu. Vyhodil som tam prázdny pohárik od kávy a potom sa pobral k oknu. Stále som počul šepot tých žien. Mal som ísť radšej s Miou dnu a nie ostať čakať. Neznášam čakanie u doktorov. Strašne tu smrdí a čas tu ide strašne pomaly. Poznáte to, keď sedíte tak dlho a už neviete ako si sadnúť? Potom vás chytia také nervy, že máte chuť sa postaviť a rozkopať všetko okolo seba, ako napríklad v škole? Mňa doslova chytá zúrivosť a neviem, ako sa už udržať na uzde. Nechcem ísť von a čakať na Miu tam, nebolo by to pekné, keby vyšla a ja som tam nebol. Musím to nejako prehryznúť. Pomaly, ale isto som cítil, ako sa celé moje telo napína. Ruky sa mi zovreli v päste a ja neviem, ako sa uvoľniť. Akoby som bol niečím posadnutý a ono ma to ovládalo. Nedokážem sa zastaviť. Nechcem to hovoriť tak priamo, ale môže za to Mia. Ona vo mne prebudila moje staré ja, ktorého som sa konečne zbavil a ono je späť. Bojím sa, že teraz budem pre Miu znovu hrozbou. Aj vtedy, keď došlo k tomu, že som ju znásilnil, som nebol vo svojej koži. Niečo ma ovláda. Ovláda ma moje druhé ja, ktoré sa vo mne prebudilo po tom, ako som zabil otca. A pomocou Miinej lásky sa mi ho podarilo nejako uzemniť a ono je tu znovu! Je to akoby boli dve duše v jednom tele. A keď sa mi prestáva niečo páčiť, alebo ma niečo vytáča, automatický sa vo mne objaví moje zlé dvojča. Musím si teraz dávať sakramentský pozor na to, čo budem robiť. Cítil som, ako sa moje vlastné nechty vrývajú do mojej dlane. Potrebujem si niekde vybiť zlosť, inak asi vybuchnem! Dvere sa konečne otvorili a v nich sa objavila usmievavá Mia. Keď však jej pohľad spočinul na mne, jej tvár sa zamračila. Rýchlim krokom prišla ku mne a premerala si ma pohľadom. „Čo to robíš? Si celý napnutý a tvoje päste, uvoľni ich." Jej ruka sa dotkla tej mojej a ja som pri nej cítil úľavu. Naklonil som sa k nej a nadýchol sa jej nádhernej vône.
„Ja nemôžem."
„Ako to, že nemôžeš?" Šepkala a ja som videl ten strach v jej očiach. Prišlo mi jej ľúto, ale hneď ma to prešlo.
„Pobozkaj ma, prosím." Nečakala, vzala do dlaní moju tvár a prilepila sa na moje pery. Moje paže sa rýchlo obtočili okolo jej drobného tela a pritiahol som si ju bližšie. Cítil som, ako sa za každým jedným bozkom viac a viac uvoľňujem. Pomaly sa odo mňa odtiahla a oprela si svoje čelo o to moje. „Poďme preč." Potiahla ma za ruku a spolu sme vyšli von. Konečne som sa nadýchol čerstvého vzduchu a na mojich perách sa vykúzlil úsmev.
„Potrebujem si kúpiť cigarety, inak to nevydržím." Otočil som sa k nej a pozrel do jej nádherných očí. „Čo to malo znamenať?" V jej očiach sa objavilo zúfalstvo.
„Kúpim si cigarety a cestou do parku ti všetko poviem. Chceš ísť ešte do toho parku, či?" Moje oči sa vpíjali do tých jej a ona len kývla na znak súhlasu.
„Povedz mi to teraz, prosím." Kráčali sme jeden vedľa druhého, ruka v ruke a ja som jej všetko vyrozprával. To, ako som nedokázal počúvať, ako si o mne šepkali. Všetky tie pocity, čo som mal. To o mojom druhom ja, ktoré ona včera prebudila.
„A to som ja." Zakončil som svoj monológ a zastavil sa pred menšou budovou.
„Si nebezpečný. Nedokážeš sa ovládať." Prehovorila pomaly.
„Som presne taký, ako na začiatku. Taký, akého si ma poznala. Taký, akého si ma chcela mať."
„Mám sa báť?" Opýtala sa potichu a sklopila pohľad. „Aké pocity si mala, keď si ma spoznala? Spomeň si na to všetko, čo si mi vykričala v noci."
„Bol si nebezpečný, arogantný, riskoval si všetko. Nebála som sa s tebou. Cítila som sa v bezpečí." Šepkala a ja som sa usmial.
„No vidíš. Milujem ťa a aj moje druhé ja ťa miluje. Rozpamätaj sa, ublížil som ti niekedy fyzicky?"„Nie." Opäť pozdvihla hlavu a zahľadela sa do mojich očí.
„Milujem ťa a nikdy by som ti neublížil. Tebe a ani nášmu dieťaťu. Stále som to ja." Venoval som je sladký bozk a ona ma pevne objala.
„Chcem vás oboch naraz." Povzdychla si a ja som sa uchechtol.
„Vieš, že to nejde." Pobozkal som ju do vlasov a zhlboka vydýchol.
„Počkám ťa vonku." Usmiala sa a pohladila ma po líci.
„Nie, nenechám ťa vonku samú! Pôjdeš pekne so mnou, bojím sa o vás!"
„Harry, bude to rýchlovka. Pôjdeš dnu, kúpiš si cigarety a prídeš von. Nič sa mi nestane, sľubujem." „Nie."
„Harry, prosím. Nechcem ísť dnu." Pozerala na mňa smutnými očami a ja som sa s ňou nedokázal hádať. Naklonil som sa k nej a spoza opaska si vytiahol zbraň. Strčil som jej ju do kabelky a usmial sa. „Podľa toho videa, čo som dostal, ťa chce živú. Nie je teda možnosť, že by na teba niekto strieľal. Musel by si po teba prísť. Strieľať som ťa už videl a išlo ti to dobre, neboj sa vystreliť znovu, ak to bude nutné. Hneď som späť." Ani nestihla nič povedať a ja som už rýchlo kráčal dovnútra malého podniku. Prišiel som k pultu a popýtal si balíček cigariet a jeden zapaľovač.
„Fešák, a čo takto ostať a trošku sa zabaviť?" Usmievalo sa na mňa skoro nahé dievča za barom.
„Nie, ďakujem. Vonku ma čaká tehotná priateľka, ktorú nadovšetko milujem a na štetky, ako si ty som myslel, keď som bol v puberte." Hodil som jej na pult peniaze a rýchlo sa pobral von. Nezabudnem na ten jej neveriacky pohľad. Chúďa žieňa. Otvoril som dvere a na chodníku videl čupieť Miu spolu s nejakým malým dievčatkom. Videl som, ako sa rozprávali.
„Tá je krásna." Počul som, ako sa Mia nad niečím roztápa. Pristúpil som bližšie a videl som, ako spolu hladkajú nejakú mačku.
„Mia, zlatíčko, mali by sme ísť." Prehovoril som, keď som si čupol k nej.
„No nie je nádherná Harry?" Pozrela na mňa s iskričkami v očiach.
„Je pekná, ale aj napriek tomu, by si nemala prepadávať deti na ulici! Vrať jej tú mačku a poď."
„Ešte chvíľku." Hladila tú mačku a ona jej spokojne mrnčala pod rukami.
„Dievčatko moje zlaté, ako že sa to voláš?"
„Lucy."
„Lucy, ja sa ti ospravedlňujem za moju priateľku, aj za to, ako ti zobrala mačiatko."
„Nevadí, ale ja by som už mala ísť domov." Usmievala sa na mňa hnedovlasá princezná s nádhernými očami. Ak také nádherné bude aj naše dieťatko, tak sa asi rozpustím.
„Mia, zlatko, Lucy, už musí ísť domov. Vrať jej tú mačičku a poďme už aj my." Videl som, ako jej Mia so smutnými očami podáva naspäť mačku a potom sa konečne postavila zo zeme.
„Nebojíš sa takto chodiť sama po uliciach? Môže tu byť veľa zlých ľudí." Prehovorila Mia a dívala sa k malej Lucy.
„Trošičku, ale nebývam ďaleko." Oboch nás pozorovala a v rukách držala tú mačku.
„Ak chceš, môžeme ťa odprevadiť." Ani som sa nestihol čudovať, čo Mii vyletelo z úst. Lucy iba prikývla a tak sme sa spolu pobrali cez ulicu niekam za roh veľkej budovy.