Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 45. Diel ♦ - Už viac nevládzem

Rýchlosťou blesku som míňal stromy a vetvičky so suchým lístím mi len tak praskali pod nohami. Bol som zúfalý, vystresovaný a hlavne nahnevaný. Nikde som ju nevidel a nemohol nájsť. Kam mohla ísť? Čo ak sa jej niečo stalo? Čo ak je zranená, alebo sa jej niekto pokúsil ublížiť? Ako mi to mohla urobiť? Veď to tu nepozná, tak kam šla? S rukami vo vlasoch som sa rozhliadal okolo seba, keď som zazrel jej nádherné gaštanovo-hnedé vlasy spoza veľkého starého pňa. Sedela pri potoku opretá o ten starý kus stromu a hľadela kdesi pred seba. Môjmu telu sa konečne podarilo trochu upokojiť a ja som sa celú cestu k nej snažil uvoľniť.
„Mia, láska. Toto mi nesmieš robiť." Prehovoril som, čím som prerušil zvuk žblnkotu potoka sa posadil sa vedľa nej.
„Potrebovala som byť chvíľu sama." Prehovorila, ale ani sa na mňa nepozrela. Stále upierala pohľad kamsi pred seba.
„Ja ťa chápem, ale nemôžeš len tak hocikedy odísť kam sa ti zachce bez toho aby si mi o tom povedala. Nepoznáš to tu, je to tu nebezpečné a mohlo by sa ti niečo stať. Veľmi som sa o teba bál. Nevedel som kde ťa mám hľadať. Bál som sa či ti niekto neublížil. Veľmi si ma vystrašila." Natiahol som svoju ruku k nej a objal ju okolo ramien. Chvíľku váhala, no potom sa uvoľnila a oprela sa o mňa. Vtisol som jej bozk do vlasov a pomaly ju hladil po ramene.
„Nechcela som ťa vystrašiť, len som chcela chvíľku iba pre seba. Chcela som popremýšľať." Povzdychla si a preplietla svoje prsty spolu s tými mojimi.
„Popremýšľať nad čím? Deje sa niečo?" Nechápal som čo sa mi tým snaží naznačiť. A musím priznať, že ma to aj celkom znervóznilo.
„Nad všetkým čo sa doteraz stalo. Nad poslednými dvoma mesiacmi môjho života. Na to ako sa môj život obrátil o stoosemdesiat stupňov odkedy si doňho prišiel ty. Na to ako ešte pred dvoma mesiacmi som bola iba obyčajné dievča s nudným životom medzi štyrmi stenami a potom si prišiel ty. Ty si vstúpil do môjho života a celý si ho obrátil hlavou dole. Premýšľala som nad tým, čo by sa stalo ak by som počúvla otca a nešla na tú párty a radšej by som ostala doma. Alebo čo by sa stalo ak by som zavolala Lucasovi nech príde po mňa ako sme boli dohodnutí a my dvaja by sme sa nestretli. Alebo čo by bolo ak by som otcovi hneď povedala ako som ťa uvidela, že to ty si ma znásilnil. Za tie posledné dva mesiace sa toho udialo viac ako za celý môj život. Najprv si ma znásilnil a potom si sa objavil v našom dome ako keby sa nič nedialo. Bol si tam ako doma. Bol si mojou nočnou morou. Videla som ťa všade kde som sa pozrela, tie tvoje zelené oči. A tak ako som ich mala na dohľad každý každučký jediný deň som sa do nich nejako zamilovala. Už mi nevadilo, že ma prenasledujú na každom kroku. Dokonca keď ma neprenasledovali, tak mi začali chýbať. Kvôli tomu som však prišla o Lucasa. Je pravda, že asi som ho ani nikdy nemilovala, skôr mi bol ako brat, ale bol súčasť rodiny. Bola som vďačná za ten vzťah ktorý sme medzi sebou mali. Bola som naňho zvyknutá, bol to jediný človek ktorému som vo všetkom verila a teraz som ho od seba svojim správaním odohnala. Je pravda že niekedy mi chýba, chýbajú mi tie chvíle s ním, chýba mi môj život. Myslela som si, že to čo bolo medzi nami dvoma je len nejaký románik a potom po čase sa to všetko utrasie a zabudne sa na to a obaja si pôjdeme svojou cestou a budeme ďalej pokračovať vo svojich životoch, ale keď som sa dozvedela že s tebou čakám dieťa, tak až vtedy som si uvedomila celú tú zložitú situáciu okolo mňa. Že som vo vzťahu s jedným chalanom ktorý je pre mňa skôr ako brat a viem, že pre mňa by urobil všetko na svete, no napriek tomu sa moje city rozhodli pre niekoho kto je pravým opakom, je nebezpečný, arogantný, svojsky a len tak ma znásilnil. Potom som sa dozvedela, že som s tým človekom nakoniec tehotná a aby toho nebolo málo, môj otec ho z celej duše nenávidí a ešte k tomu po ňom pátra aby mu mohol zotnúť hlavu za to čo mi urobil. Medzitým sa nás niekto pokúsil a stále aj pokúša zabiť. Neviem či z tvojej strany, že niekto ide po tebe, alebo z mojej strany, že niekto ide po mne aby otcovi ublížil a už začínam aj premýšľať nad tým, či za tým všetkým nestojí otec aby nás dvoch rozdelil. Vôbec ničomu som nepomohla tým, že som sa s otcom pohádala a odišla z domu. Neveril že by som to niekedy urobila a ja som bola jediný človek ktorého mal a ktorý mu ostal a takto som ho teraz opustila. Zlomila som mu srdce. Už mám toho všetkého dosť. Už viac nevládzem a mám pocit, že to nezvládnem. Priala by som si, aby sa nič z toho nestalo a ja som sa vrátila späť do toho svojho nudného života. Niekedy vážne netúžim po ničom inom, len žiť život aký som žila doteraz. Žiadne skrývanie, prispôsobovanie sa, rozhodovanie." Vydýchla si a potom uprela svoj pohľad na mňa. Jej oči sa spojili spolu s tými mojimi a ešte viac zosmutnela. Vedel som čo v mojich očiach zbadala. Sklamanie. Dotklo sa ma to čo povedala, to ako to povedala, to nad čím premýšľala. Ja som nikdy ani na chvíľu nepomyslel na to, že by som niečo od okamihu kedy som ju uvidel ľutoval.
„Harry," šepla a dlaňou mi utrela slzu ktorá mi stiekla po líci dole. Tak veľmi som sa snažil ich zadržať, ale aj na mňa už toho bolo v poslednej dobe veľa. Vždy som sa snažil aby sa pri mne cítila dobre, voľne, šťastne a ani som nepremýšľal nad tým, že by jej niečo také mohlo napadnúť. Odtiahol som svoju tvár od jej dlane a posadil sa o trošičku ďalej. Teraz som chcel byť sám ja. „Ja som to nemyslela tak ako to vyznelo. Nechcela som ti ublížiť." Začul som jej zlomený hlas pri svojom uchu, keď si sadla obkročmo za mňa, z celej sily omotala svoje krátke ručičky okolo môjho trupu a hlavu si oprela o môj chrbát. Odkašľal som si a ešte chvíľu mlčal. Potreboval som sa ukľudniť aby som sa nerozplakal.
„Nevedel som, že o tom premýšľaš takto a je mi vážne ľúto, že som ti zničil život. Myslel som si, že život ťa začal baviť a že dostal zmysel až jak si spoznala mňa, aspoň tak si mi to doteraz tvrdila a ja som tomu veril. Vravela si mi, že predtým to boli len samé zákazy a príkazy či už z otcovej, alebo Lucasovej strany a že pri mne sa cítiš ako slobodný človek s vlastným názorom. To dieťa som neplánoval ani ja, pre mňa to bol tiež šok, ver mi. Ja som neveril, že ťa ešte vôbec niekedy uvidím, určite by som ti nespravil dieťa vedome, alebo nárokom. Možno to tak malo byť, možno to osud tak chcel. Možno chcel, aby sme boli rodina. Odkedy som vstúpil do vášho domu a mal ťa stále na očiach, tak každým jedným pohľadom som sa do teba zamiloval stále viac a viac. Žiarlil som na Lucasa, pretože ja som v sebe cítil potrebu ťa chrániť a byť ti nablízku. Nemáš pravdu v tom, že si si vybrala pravý opak Lucasa, pretože aj ja ťa úprimne milujem z celého svojho srdca. Teba a naše malé a nežiadam od teba aby si si ho nechala zobrať, pretože ho milujem aj keď ho nevidím, ani necítim, ale viem že raz budem. Môj život sa tiež od základu zmenil odkedy som stretol teba, ale nechcel by som ten starý späť a nikdy som nepremýšľal nad tým, že niečo ľutujem. Som pripravený sa stať otcom a manželom a budem vás chrániť aj keby ma to malo stáť život. Vy ste moja rodina a ja urobím všetko preto, aby ste sa cítili šťastní a aby ste boli v bezpečí a nič vám chýbalo. Ja ťa milujem. Milujem ťa tak veľmi, že si to nevieš predstaviť a bolí ma keď o tom pochybuješ. Ja viem, že je to pre teba ťažké, lebo niečo také zažívaš prvý krát v živote, ale ja som v rovnakej situácií a viem, že my dvaja to spolu zvládneme. Ja som tu pre teba a ty pre mňa a so všetkým ti pomôžem, vo všetkom ťa podporím, nie si na to sama, ja som tu s tebou a vždy budem. Spoločne sme silní a hlavne, teraz sme rodina." Odpútal som sa z jej zovretia a otočil priamo k nej aby som videl do jej tváre. Z očí jej stekali slzy, ale na perách sa rozprestieral úsmev. Vzala moju tvár do svojich rúk a spojila naše pery ktoré sa prehĺbili do vášnivého bozku.
„Ešte nikto mi nepovedal niečo tak krásne ako teraz ty. Prepáč o tom, že som pochybovala. Sme rodina a spolu zvládneme všetko. Som šťastná, že ťa mám a milujem ťa. Už nikdy nebudem o nás pochybovať." Tieto jej slová ma zahriali pri srdci. Nedovolím aby ma niekto o ňu pripravil. Konečne som našiel zmysel svojho života, svoju princeznú, manželku a matku svojich detí.
„A aby si vedela, necítil som sa u vás doma tak ako u seba doma. Ver, že som tam žil v strachu z toho, že niečo svojmu otcovi povieš. Možno som to tak nedával najavo, ani to tak nevyzeralo, ale u vás doma som sa každú chvíľu cítil ako na nožoch." Zasmial som sa a pohladil ju po jej rozstrapatených vlasoch.
„Vážne? Tak to som ani len netušila. Vyzeral si tak sebaisto, ako keby ten dom patril tebe a hosťom som bola ja." Zasmiala sa a ja som bol rád, že ju privádzam na iné myšlienky.
„Veľa vecí nevieš, ktoré sa v tom dome udiali." Žmurkol som na ňu a pousmial sa.
„Napríklad?" Založila si ruky na prsiach a pozdvihla obočie.
„Lucas sa mohol tváriť neviem ako naveľa keď každé ráno vychádzal od teba z izby, ale ja viem, že ste spali každý na inej strane posteli a chrbtom k sebe."
„Počkať, ty si nás sledoval?" Nedalo si nevšimnúť jej prekvapený výraz.
„Vás nie. Teba. Celé noci som presedel pri tvojej posteli a sledoval ako kľudne spíš. Hladil ťa po vlasoch, tvári, chrbte ruky, zakrýval som ťa a pobozkal keď sa ti zdalo niečo zlé a začala si sa prevracať na posteli. Nemáš ani tušenie ako veľmi som vtedy túžil vziať ťa na ruky a preniesť do svojej postele."
„To si bol ty? Myslela som si, že to bol on."
„Nie, bol som to ja. Vravel som ti, že pri pohľade na teba som cítil potrebu chrániť ťa a navyše som nechcel aby si Lucas zobral niečo čo je moje."
„Ja som vedela, že ty budeš nejaký psychopat." Rozosmiala sa a ja spolu s ňou.

Poznámka autorky: Ták a som tu späť po dlhej dobe s novým dielom. V tomto diely máte maličký flashback z celej poviedky do teraz, čo sa tam asi dialo a podobne. Budem rada za každý ohlas a podporu. Ľúbim vás ♥