Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 26 ♦ - "Milujem vás oboch. Milujem ťa Mia."

POVINNE PREČÍTAŤ POZNÁMKU AUTORKY!

Tak, ako cítime stále väčšiu náklonnosť k ľuďom, ktorým sme urobili dobre, tak stále prudšie nenávidíme tých, ktorým sme veľmi ublížili. - Jean de La Bruyere

“Čo tu robíš?“ opýtala som sa a okamžite sa postavila z postele. Pozrela som na nás a stáli sme presne v trojuholníku. Harry na posteli, Lucas pri dverách a ja pri balkónových dverách.
“Pokoj Mia, prišiel som si len pre pár vecí. Môžete v kľude pokračovať. Prepáčte, že som vás rušil.“ Otočil sa na odchod. Bežala som za ním do jeho izby, kde si on už hádzal všetko svoje oblečenie do kufrov.
“Pár vecí? Kam vlastne ideš?“ opýtala som sa s pozdvihnutým obočím.
“Odchádzam spolu s Emou. Ideme k nim na dedinu, počul som, že majú ranč. Vždy som chcel koňa.“
“S akou Emou?“
“Ešte som vás nezoznámil? Ema je moja priateľka.“
“Ty máš novú priateľku a ešte si sa nerozišiel s tou starou?“ Kričala som. Bola som tak naštvaná.
“Myslím, že si to urobila za nás.“ Zašepkal, keď prechádzal okolo mňa. „Zdar Harry.“ Zakričal mu od schodov a zmizol. Bežala som za ním, ale tie schody mi prišli nekonečne dlhé, akoby ani nekončili.
“Lucas!“ Stále dookola som kričala jeho meno, ale jeho som nikde nevidela.
“Mia. Mia, zobuď sa.“ Prudko som sa posadila a rukou si prehrabla vlasy. Pozerala som všade naokolo a moje dýchanie bolo zrýchlené.
“Zlatko, bol to len sen.“ Cítila som Harryho silné paže omotané okolo môjho tela. Pritiahol si ma bližšie a ja som sa oprela o jeho hruď.
“Bol to len sen.“ Šepkal mi do vlasov a hladil ma po ruke.
“Bolo to také reálne.“
“Povieš mi, čo sa ti zdalo?“ Opýtal sa ma a ešte viac si ma pritisol k hrudi. Nechcela som mu povedať, že snívam o tom, ako ma preťahuje.
“Vadilo by ti, ak by som si to nechala pre seba?“
“Nie, jasné, že nie. Poď, ľahni si.“ Pustil ma zo svojho zovretia a ja som sa opäť pohodlne uložila v posteli. Hlavu som zaborila do vankúša a pritiahla k sebe perinu. Cítila som, ako sa posteľ za mnou ešte viac prehla a potom už iba Harryho ruku omotanú okolo môjho pásu.
“Dobrú, Harry.“ Zašepkala som a zatvorila oči.
“Dobrú noc aj tebe, zlatíčko.“ Pobozkal ma na líce a mlčal. Myslela som si, že spí, ale mýlila som sa. On premýšľal. Po chvíli sa opäť ozval jeho chrapľavý hlas.
“Vážne mi to nechceš povedať? Vieš, zaujíma ma, čo ti ten hajzel urobil.“ Otočila som sa smerom k nemu s nadvihnutým obočím a nechápavo naňho hľadela.
“Aký hajzel?“
“No, Lucas predsa. Stále si volala jeho meno.“ Teraz pozdvihol jedno z jeho obočí on a ja sklopila svoj pohľad k vankúši.
“On, odišiel.“ Odpovedala som a ďalej to nechcela riešiť.
“Zaujímalo by ma, prečo odišiel? Povieš mi to prosím?“ No tak Mia, nebuď srab a povedz mu to! On sa o tom raz tak, či tak dozvie. Povedz mu to! Kričal na mňa môj vnútorný hlas a ja sa zhlboka nadýchla. Videla som, ako si Harry rukou podoprel hlavu a usmial sa na mňa.
“Videl nás, spolu, v jednej posteli.“ Vravela som potichu, ale ona ma počul, keďže v izbe bolo priam hrobové ticho. Pozrela som na Harryho, ktorého osvetľoval mesačný svit. Cez balkónové dvere dopadal priamo na moju posteľ. Teraz nádherne osvetľoval Harryho.
“A? To len kvôli tomu, že nás spolu videl?“ Nechápavo pokrútil hlavou.
“Bol si len v boxerkách, sedela som na tebe s rukami omotanými okolo tvojho krku a bozkávala ťa.“ Teraz som sa naňho nedokázala už ani len pozrieť.
“Ouu.“ To bolo jediné čo „povedal“. Otočila som sa k nemu chrbtom, ľahla si a priala, aby som sa najradšej teraz niekam prepadla. Najlepšie do pekla, presne tam, kam patrím.
“Čo vlastne k nemu cítiš?“ Opýtal sa ma, keď si opäť za mňa ľahol a pritiahol si ma k sebe. Ruku dal na pôvodné miesto, okolo môjho pásu a pobozkal ma na krku. Čo vlastne k nemu cítim? Cítim vôbec ešte niečo k nemu? Pred skoro mesiacom by som s určitosťou povedala, že ho milujem a chcem si ho vziať, ale teraz? Odkedy sa do môjho živote priplietol Harry mám zmiešané pocity. Čo vlastne cítim? Keď som s Harrym, tak mi Lucas vôbec nechýba. Pravdupovediac, je mi s Harrym lepšie. Neobmedzuje ma. Neviem, ako to mám povedať. Harry je nebezpečný, je nebezpečný pre mňa, je nebezpečný pri mne a ja to milujem. Milujem, keď som s ním a neviem čo ma čaká. Harry so mnou zaobchádza tak drsne a zároveň citlivo. Nestará sa o to, či to je nebezpečné alebo dokonca pre mňa vhodné. Jednoducho to urobí a hotovo. Páči sa mi, ako ma hocikedy zovrie vo svojom objatí alebo pritlačí o stenu. Vyzerá tak nebezpečne, hovorí nebezpečne, ale viem, že mi neublíži.
“J-ja neviem.“ Odpovedala som po dlhom tichu, ktoré nás oboch zabíjalo.
“Miluješ ho ešte?“
“Neviem, čo vlastne k nemu ešte cítim.“
“Čo cítiš ku mne?“ Opýtal sa znovu.
“Neviem prečo a ani ako sa to stalo, ale mám ťa rada. Záleží mi na tebe a som s tebou šťastná. Je mi pri tebe dobre. Až priveľmi dobre na to, ako ťa nenávidím.“
“Miluješ ma?“
“Nie! Možno. Nie, nemilujem ťa. Nemôžem ťa milovať. Nejde to.“
“Nejde to, alebo si to len ty nechceš pripustiť?“
“Harry! Prestaň mi dávať také sprosté otázky! Buď už konečne ticho a spi!“ Zavrčala som a pevne zomkla viečka k sebe. Zhlboka som dýchala a snažila sa ukľudniť. Som naštvaná! Som naštvaná, ale na seba. Ja už neviem, čo vlastne ku komu cítim a to ma štve! Keď som s Harrym som s ním šťastná a keď som s Lucasom, tak som tiež, nejakým tým svojim spôsobom šťastná. Problém je v tom, že som sa do Lucasa buchla, pretože to bol jediný chalan, ktorého som poznala tak dobre. Teraz, keď som spoznala Harryho, tak ma to tiež k nemu tiahne. Možno som sa dala do vzťahu s Lucasom prirýchlo. Cítila som, ako vyhrnul moje tielko vyššie a dlaňou mi prechádzal po bruchu.
“Milujem vás. Oboch vás milujem. Milujem ťa Mia.“ Zašepkal a mne to vyrazilo dych. Prečo? Prečo to musel povedať takto a teraz? Presne tak mi to povedal aj Lucas. V tejto posteli, v noc, kedy mi Harry najviac ublížil.

***

Zobudila som sa na svetlo, ktoré prenikalo do izby cez balkónové dvere. Rukou som si pretrela oči a pozrela sa von. Svetlo síce bolo, ale slnko nikde. Oblohu zas a znovu pokrývali šedé mraky z ktorých sa každú chvíľu spustí silný dážď. Otočila som sa, ale na druhej polovici som nikoho nevidela. Posteľ na druhej polovici bola ustlaná, vankúše napravené a Harry nikde. Posadila som sa a rukou si prešla cez vlasy. Rozhliadala som sa naokolo a premýšľala, či mám dnes vôbec vstať z postele. Počasie je odporné a mne sa vážne nechce nič robiť. Z postele ma však vyhnala moja ranná nevoľnosť. Znovu. Pribehla som k záchodu a vyvrátila svoj obsah žalúdka. Poutierala som sa, spláchla obsah, umyla zuby, zhodila zo seba pyžamo a osprchovala sa. Teraz ma tie ranné nevoľnosti budú sprevádzať každé ráno, počas prvých troch mesiacov. Chvála, že ich nemám aj počas dňa. Teda, len, aby som to nezakríkla. Len v osuške, tak, ako stále som vošla do izby a obliekla si spodné prádlo. Potom som na seba natiahla fialové legíny, čierne tielko, čierny sveter s bielymi hviezdičkami a teplé čierno-biele papučky. Vlasy som si rozčesala a dala do nepodareného drdolu. Pomaly som zišla dolu schodmi a vošla do obývačky. Už tam sedeli chlapi a preberali s Harrym plány na dnes.
“Ahoj Mia.“ Pozdravili sa mi zborovo a Harry zodvihol hlavu od papierov. Keď ma uvidel, tak sa len sladko usmial.
“Ahojte.“ Odvetila som im a milo sa na nich usmiala.
“Mia, smiem otázku?“ Opýtal sa ma Nicolas.
“Jasné, pýtaj sa.“ Oprela som sa o rám dverí a čakala na to, čo sa ma opýta.
“Ty si chorá?“ Opýtal sa ma a ja som ostala v šoku. Pozrela som na Harryho a ten len krútil hlavou na znak súhlasu.
“Nie, prečo?“
“Chceli sme ťa ísť zobudiť s vedrom zimnej vody, ale Harry nám to zakázal. Vraj, pre tvoj zdravotný stav. Tak sa pýtam.“ Odvetil.
“Veď si včera vravela, že na teba niečo lezie.“ Žmurkol na mňa Harry.
“Už ma to prešlo. Čo si dáte na obed?“ Opýtala som sa, aby som zmenila tému.
“Čo slečna navarí, to si dáme.“
“Tak to potom musím pripraviť niečo špeciálne.“ Usmiala som sa a prešla do kuchyne. Otvorila som chladničku a vytiahla odtiaľ jogurt. Do jogurtu som si nasýpala musli a ešte to poliala medom. Premiešala lyžicou a pustila sa do jedenia. Sedela som za stolom, raňajkovala a medzitým listovala v časopise. Prezerala som si nové trendy, recepty, niečo zo života slávnych až pokiaľ som nedojedla. Prázdnu misku spolu s lyžicou som vložila do umývačky a pustila sa do varenia. To by som nebola ja, keby som si medzi tým nemusela odbehnúť. Toto ja tri mesiace v kuse nezvládnem. Umyla som sa, vrátila do kuchyne a keď som prechádzala okolo obývačky, uvidela som Harryho súcitný pohľad. Vrátila som sa k predchádzajúcej činnosti a pokračovala v nej. Teraz nemyslím zvracanie, ale to, čo som robila ešte predtým, než som si odbehla.

***

Chlapi v kľude obedovali po úspešne dokončenej práci. Sedela som na barovej stoličke a pozorovala ich. Všetci boli taký zlatý, akoby som viedla škôlku pre veľkých. Sama som sa nad tým pousmiala. Začula som psí brechot a potom niekto zazvonil. Postavila som sa a pozrela na Harryho. Tiež už vstával. Prešla som okolo neho a zohla sa k jeho uchu.
“Ja tam pôjdem, ty len pokojne dojedz.“ Zašepkala som. Vošla som na chodbu a keďže vonku bolo mokro, obula som si prvé botasky, ktoré som videla. Otvorila som vchodové dvere a pomaly kráčala k bránke. Psy medzitým stíchli a ľahli si k mojim nohám.
“Čo to robíte?“ opýtala som sa tak trošku chladne.
“Prišla som za svojim synom. Zavolala by si ho?“
“Možno som hlúpa, ale nie až tak, aby som vám na to znovu skočila. Váš syn vás nechce vidieť, tak prosím odíďte.“ Prehovorila som rázne a bez akéhokoľvek súcitu.
“Chcem sa ti ospravedlniť za všetko, čo som o tebe povedala. Nemyslela som to takto, bola som naštvaná. Naštvaná sama na seba za to, že som vyhodila svojho syna a on sa teraz nechce vrátiť, pretože si už našiel novú rodinu.“
“A mne to prečo vravíte? Mám s vami znovu súcitiť, aby ste ma znovu podviedla?“ Prekrížila som si ruky na prsiach, pretože vonku bola vážne zima.
“Ospravedlňujem sa ti. Nemyslela som to takto. Vravela som skôr, ako premýšľala a to som urobila aj pri Harrymu. Je mi ľúto, čo sa včera stalo. Viem, že som ti dala sľub a porušila ho. Teraz som tu, aby som sa vám obom ospravedlnila.“
“Nebudete od Harryho žiadať, aby sa vrátil?“
“Nebudem ho o to žiadať a už vôbec nie o to, aby sa zmenil. Až teraz som pocítila, ako sa cítil on, keď som ho vyhodila. Nevedela som, ako sa cítil, dokiaľ on nevyhodil zo svojho života mňa.“
“Môžem vám znovu veriť?“
“Prosím ťa o to.“
“Poďte ďalej, vonku je vážne zima.“ Otvorila som bránku a vpustila ju do dvora. Psy slabo zavrčali, keď okolo nich prešla, ale potom sa upokojili. Pustila som ju dnu a vrátila sa do kuchyne.
“Kto to bol?“ Opýtal sa ma Harry a k ústam si priložil pohár s vodou. Sklonila som sa k nemu a obe svoje ruky som položila na jeho ramená.
“Je tu tvoja matka. Vraj sa ti chce ospravedlniť. Nechcela som ju pustiť dnu bez tvojho súhlasu, ale mne už bola vážne zima.“ Keď som dopovedala Harry odtiahol pohár od úst a ďalej len tak sedel za stolom. Jemne schytil moje zápästie a tým naznačil, aby som sa k nemu sklonila.
“Zavolaj ju tu. Vybavím to rýchlo a bezcitne.“ Povedal bez náznaku žiadneho citu a ja len prikývla. Vyšla som na chodbu, kde si ona obzerala naše rodinné fotky a kývla na ňu hlavou, aby vošla do kuchyne. Ani som nečakala či ide a vrátila som sa. Začala som zbierať spred chlapov prázdne taniere a pomaly ich odnášať do umývačky.

Pohľad Harryho
To, čo mi povedala Mia ma zaskočilo. Nečakal som, že po tom všetkom prilezie. Kde ona berie toľko odvahy? Poslal som Miu pre ňu a som ochotný to vybaviť rýchlo a bezcitne. Mia sa vrátila a začala zbierať prázdne taniere.
“To je ale kočka. Myslím, že máme návštevu.“ Prehovoril Santiago. Áno, on si môže dovoliť pozerať na staršie. On je z nás asi najstarší. Má štyridsaťpäť rokov, ale vyzerá oveľa mladšie. Musím uznať, že aj moja matka vyzerá mlado na to, koľko má rokov. To bude tým, že ju otec prestal mlátiť. A vďaka komu? Vďaka mne. Mne môže vďačiť za svoju mladosť.
“Je to moja matka, tak láskavo prestaň flirtovať.“ Zavrčal som a s nenávistným pohľadom pozrel na Santiaga. „A ty tu čo chceš?“ Opýtal som sa chladne a nalial si do pohára vodu.
“Mohla by som sa s tebou porozprávať osamote?“ Opýtala sa neisto a ja som sa nad tým iba pousmial.
“Nemohla. Povedz čo chceš a vypadni.“ Ani som sa na ňu nepozrel. Nedokázal som sa na ňu pozrieť.
“Harry!“ Okríkla ma Mia, ale keď si všimla môj pohľad, tak iba sklopila pohľad k zemi a prešla okolo mňa, ako zbitý pes.
“K matke by si sa takto nemal správať.“ Napomenul ma Michael a ja som iba prevrátil očami. Vážne nepotrebujem, aby ma tu ktosi napomínal. Keďže dlho neodpovedala, tak som sa rozhodol prehovoriť ja.
“Keď si prišla prosiť, aby som sa vrátil, zmenil a našiel novu prácu, tak ti rovno hovorím vypadni. Nebudem sa meniť, som šťastný taký, aký som. Som vrah, som zlý a som nebezpečný. A takto sa mi to páči. Páči sa mi, keď sa ma ľudia boja a nie, keď sa bojím niekoho ja. Milujem pohľad na tečúci krv. Navyše mám tu rodinu. Som medzi svojimi. Som medzi tými, čo ma neodsudzujú, naopak k nim patrím. Nechcem sa vrátiť do starého života, kde ma každý iba využíval a pracoval som, ako kôň popri škole, aby som uživil teba, svoju sestru a ešte aj toho ožrana, ktorý ťa mlátil a ty si doňho bola bezhlavo zamilovaná. Takýto život sa mi nepáči a ani nikdy nepáčil! Milujem svoj život a som šťastný!“ Nastalo ticho. Ticho, ktoré sa bál ktokoľvek prerušiť. Všetci na nás hľadeli, ale hocikto sa bál čo i len kýchnuť. Medzi nami bolo napätie a to dosť silné napätie. Tým medzi nami nemyslím, medzi všetkými, ale len medzi mnou a matkou. Ona sa ma bála, nevedela čo má povedať. Ja som bol neoblomný, tvrdohlavý, zlý a áno aj sebecký. Po prvýkrát som sa na ňu pozrel. Pozrel som do jej sivých očí a usmial sa. Mňa nezlomí, som, aký som. Buď ma bude takého tolerovať, alebo nech sa mi už neukazuje na oči.
“Harry, ja som ťa neprišla presviedčať a ani nič podobné.“ Prehovorila. Hovorila tichším hlasom, ale každý z nás ju počul.
“Tak prečo si prišla? Miu si možno znovu dostala na jeden z tých tvojich trápnych výlevov srdca, ale mňa nedostaneš. Mia je žena, verím že drží pri tebe a skočí ti na to, ale ja som chlap a ja viem prečo si prišla. A rovno ti hovorím, môžeš odísť.“
“Prišla som sa ti ospravedlniť.“
“Tak, do toho. Chcem počuť to tvoje ospravedlnenie. Mne by si sa nemala ospravedlňovať, mňa vôbec netrápiš. Mala by si sa ospravedlniť Mii za to, čo si jej včera povedala a ako si na ňu v jej vlastnom dome vyletela.“
“S Miou sme si to už vyriešili.“
“Vážne zlato?“ Pozrel som na Miu a tá iba prikývla. Bolo vidieť, že sa ma bojí. Nechcem, aby sa ma Mia bála, to všetko znovu kvôli nej! Neviem na akú riť tu chodila.
“Miuška, neboj sa ma. Neublížim ti. Poď ku mne.“ Stále som pozeral na ňu. Ktokoľvek sa teraz bál ku mne priblížiť, len ona sa ku mne vybrala pomalými krokmi. Pritiahol som si ju k sebe a jemne ju objal. Oprel som si hlavu o jej plece a hral sa s jej prstami.
“Od teba som ešte stále nič nepočul.“ Pozrel som na matku.
“Ja sa ti ospravedlňujem za to, ako som sa k tebe chovala. Ospravedlňujem sa ti za to, ako som ťa vyhodila a tak isto aj za to, ako som ťa včera presviedčala. Je mi ľúto, čo sa medzi nami stalo a bola by som rada, ak by si mi odpustil.“ Prehovorila.
“Fajn, keď je to všetko, môžeš odísť.“ Odvrátil som od nej pohľad a znovu sa pozrel na Miu. Tá hľadela iba na naše ruky a ani sa na mňa nepozrela.
“Toto ti posiela Gemma.“ Pomaly prišla ku mne a na stôl položila striebornú retiazku so srdcom.
“Čo je to?“ opýtal som sa a vzal to do ruky. Otvoril som srdce a vo vnútri bola fotka mňa a Gemmy.
“To je na to, aby si nikdy nezabudol.“ Odvetila a odišla. Počul som zabuchnúť vchodové dvere a v tom sa Mia postavila, zotrela tých pár sĺz, ktoré jej stiekli po líci a rozbehla sa k preč.

Pohľad Mii
Keď som uvidela tú fotku, tak som sa neubránila slzám. Čo by som ja dala za to, keby som mohla znovu uvidieť svoju matku a Harry tú svoju má a správa sa k nej tak odporne. Keď som začula buchnutie vchodových dverí, tak som sa postavila a bežal von. Otvorila som dvere a vybehla.
“Počkajte!“ Zakričala som a Anne sa otočila.

Poznámka autorky: Ja sa vám ospravedlňujem, že som dnes nepridala dve časti, ale v noci som písať nemohla (mamka mi zobrala notebook :/) a ráno som mala napísané iba trošku, preto som prepísala, že časť bude o 14:00, ale jak sme obedovali, tak som sa dozvedela, že ideme opekať do lesa. -_____- Hneď, ako som prišla tak som sa pustila do písania. Dúfam, že moje ospravedlnenie príjmete. Vy ste to vážne splnili a ja som vás sklamala. :( Je mito vážne ľúto.

Ďakujem vám za všetky votes a komentáre, ste vážne úžasny. :* <3 Ľúbkám vás. :3 <3

PS: Časť má 2904 slov bez poznámky autora. :)