Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 9 ♦ - "Zlatko, veľmi rýchlo sa vzdávaš."

Len v dávnych bájkach víťazí česť,
rozum a láska nevinná.
Čoraz viac pravdy má tvrdá päsť,
bude to liečba povinná.

Pohľad Mii
Držala som sa ho pevne okolo krku a dívala sa mu do tých jeho smaragdovo zelených očí. Myslela som si, že z jeho pohľadu niečo vyčítam, nejaký náznak emócie, ale nie. Jeho výraz tváre bol kamenný a z očí som nedokázala vyčítať absolútne nič. V tomto momente som myslela na to, ako sa jeho plné pery dotýkajú tých mojich. Ani neviem, ako mi to napadlo, ale túžila som po tom. On mi prišiel, ako nejaké zakázané ovocie a ja som ho túžila pobozkať. Túto myšlienku som však zahnala do kúta pri spomienke na to, ako mi ublížil. S týmto človekom nechcem mať nič spoločné!
“Už ma môžeš pustiť,“ snažila som sa o to, aby to vyznelo chladne, ale z mojich úst vyšiel iba šepot.
“A čo ak nechcem?“ Jeho teplý dych narážal do mojej tváre. Stále sme si boli nebezpečne blízko. Zložila som ruky z jeho krku a zaprela sa nimi do jeho hrude. Priala som si, aby ma pustil, ale jemu asi robilo dobre, keď ma videl takto. Držal ma pevne okolo pásu a nemienil povoliť zovretie. Vedela som, že okrem jeho zábavy to k ničomu inému nevedie. Prestala som sa brániť a teraz mi došlo, čo s rukami? Buď som ho mohla objať, alebo ich vrátiť na pôvodnú pozíciu, čo je okolo jeho krku. Zvolila som tretiu možnosť. Ruky som si položila na jeho ramená a pozrela mu do očí.
“Prosím,“ šepla som so psím pohľadom. Jeho oči na chvíľku stmavli, ale potom zas nabrali pôvodnú farbu.
“Toto na mňa neplatí,“ usmial sa a pohladil ma po líci. Vzal môj neposlušný prameň vlasov a zastrčil mi ho za ucho. Nebránila som sa žiadnym jeho dotykom, pretože  by to aj tak bolo zbytočné.
“Ale, keď tak veľmi prosíš,“ odvrátil svoj zrak odo mňa k oknu. Chvíľu sa díval von a potom znovu pozrel na mňa.
“Môžeš ísť,“ povedal a ja som si vydýchla.
“Ešte stále ma držíš,“ upozornila som ho snažiac sa vymotať z jeho objatia. Povolil svoje zovretie a ja som konečne vykĺzla von. Bola som pripravené na odchod, keď si ma opäť pritiahol k sebe a ja som ucítila tvrdý náraz do jeho tela.
“Zabudol som ti povedať zlatko, že sa veľmi rýchlo vzdávaš.“ Jeho teplý dych narážal na môj krk, na ktorom som následne ucítila jeho bozk. Obišiel ma a už ho nebolo. Zhlboka som si vydýchla a šla za Lucasom. Vyšla som z kuchyne a len tak očkom nazrela do obývačky. Videla som ho tam. Sedel na sedačke pozorujúc televízor popíjajúc niečo tvrdé, asi whisky. Videla som, ako si z tej orandžovo-žlto-hnedej tekutiny nalial do polovice pohára a následne to celé vylial do seba naraz. Otočil sa mojim smerom a keď videl, ako ho sledujem, uškrnul sa. Sklopila som pohľad k zemi a pomalým krokom sa blížila ku schodom. Míňala som ich jeden po druhom, až som došla úplne hore. Namierila som si to cez dlhú chodbu až na jej koniec k mojej izbe. Potichu som otvorila dvere a uvidela Lucasa ležiaceho na mojej posteli.
“Bola si tam nejako dlho nemyslíš?“
“Prepáč, ale trošičku mi to trvalo,“ previnilo som sa usmiala a sadla si vedľa neho.
“Ja len, že si mi chýbala,“ dopovedal a doslova sa po mne hodil a pevne ma objal.  
“Aj ty mne.“ Hladila som ho po vlasoch a usmievala sa, ako idiot. Lucas je perfektný chalan, je milý, chytrý, spoľahlivý a hlavne je to taký chalan, po ako túži každé dievča. Stále som však nemohla prestať myslieť na tu túžbu pobozkať toho záhadného kučervca. Viem, ako mi ublížil, čo všetko mi spôsobil a ani len nedokážem prísť na to, ako mi mohla v hlave vzplanúť myšlienka na to, ako ho bozkávam. Je to zlý človek! To, čo robí je zlé! To, čo urobil mne bolo zlé! A dokonca aj to, čo mi robí teraz je zlé! Blúdila som vo svojej mysli a dúfala som, že prídem na to, prečo som tak na toho kučeravca reagovala a nezavolala na Lucasa, alebo, ako on povedal, rýchlo sa vzdala. V tom ma prerušili Lucasove slová.
“Cítiť z teba toho bastarda!“ Povedal naštvane a odtiahol sa odo mňa.
“Prosím?“ opýtala som sa dosť zarazene.
“Cítim z teba jeho smradľavú kolínsku!“ Zavrčal. „Čo ti urobil?“
“Nič.“
“Klameš mi!“ Bol čím ďalej tým naštvanejší a mne už tiež začala dochádzať trpezlivosť.
“Bola som v kuchyni a keď som si nalievala vodu, tak som trošičku rozliala. Išla so po handru a pri ceste späť som sa na tej vode pošmykla. On ma zachytil a postavil opäť na nohy. Poďakovala som sa mu a on odišiel za tou svojou partou. Nič viac a nič menej sa nestalo!“
“Stále ti neverím! Prečo mi klameš?“
“Ja? Vieš čo? Spamätaj sa a daj mi pokoj! Nechcem, aby si sa ku mne priblížil čo i len na krok, keď sa ku mne takto mieniš správať!“ Kričala som, postavila som sa z postele a surovo tresla dvermi. Zišla som po schodoch dole a zašla rovno do obývačky. Hodila som sa do kresla a prekrížila si ruky na prsiach.
“Niekto tu má zlú náladu. Ešte pred chvíľkou si bola v pohode,“ zasmial sa kučeravec a premeriaval si ma pohľadom.
“Drž hubu, teba mám už tiež dosť!“ Zavrčala som, keď sa v dverách objavil Lucas.
“Ja som s tebou ešte neskončil! No tak sorry, že žiarlim, pretože ťa milujem! Zabi ma za to! Odídeš preč a objavíš sa až pomaly o hodinu! Čo si o tom mám myslieť?! Vieš čo všetko sa dá za tú hodinu stihnúť?“
“Takže, ty mi ideš teraz naznačiť, že ťa podvádzam! A ešte k tomu s ním?!“ Ukázala som rukou na kučeravca, ktorý sa na nás zabával.
“Nič také som nepovedal!“
“Ale naznačil si to! A čo si mám potom myslieť ja? Ty si odídeš do práce a vrátiš sa o neviem koľko hodín! Kto vie, čo ty za prácu robíš! Ako mám vedieť, či niekde mimo tohto domu neobšťastňuješ iné dievčatá!“
“Ja som ťa nikdy v živote nepodviedol! Dokonca, ani keď sme spolu nechodili na rozdiel od teba!“
“Ja som bola znásilnená! Nechcela som to! Myslíš si, že som z toho šťastná?!“ Teraz môj hnev vystriedali slzy.
“Mia, odpusť, takto som to nemyslel.“ Približoval sa ku mne.
“Nepribližuj sa! Vypadni! Ja ťa už nechcem vidieť!“
“Mia, upokoj sa, veď už som sa ti ospravedlnil.“ Povedal a pritiahol si ma za ruku k sebe.
“Povedala som ti, aby si sa nepribližoval! Pusť ma! To bolí!“ Zastonala som, keď sa jeho stisk ešte viac utiahol.
“Pusť ju!“ postavil sa kučeravec.
“Ty sa do toho nestaraj! To je čisto naša vec!“
“Vravím ti pusť ju, inak ti ukážem svoju zlú stránku!“
“Prestaňte obaja!“ Celou miestnosťou sa rozliahol otcov hlboký hlas. Všetci stíchli a čakali čo sa bude diať. Otec sa k nám približoval pomaly s kamenným výrazom na tvári.
“Ty!“ Ukázal na Lucasa. „Okamžite pusť moje dcéru a choď do svojej izby!“ Lucas urobil presne tak, ako otec prikázal. Pustil ma a odišiel.
“Ty!“ Jeho prst padol na mňa. „Do svojej izby a hneď!“
“A ty?“ Podišiel bližšie ku kučeravcovi. „Za mnou a hneď!“ Otočil sa kráčal k dverám. Ja s kučeravcom sme šli asi pol metra za ním.
“Povedz mi, čo sa bude diať, aby som sa na to pripravil,“ zašepkal kučeravec a jeho pohľad padol na mňa.
“Neviem čo sa teraz stane. Ešte nikdy sme sa v takejto situácií neocitli.“ Pozrela som na kučeravca a čakala som, že v jeho očiach uvidím strach, ale nestalo sa tak. Jeho oči boli tmavé, keď sme zastali pri schodoch.
“Mia, choď do svojej izby! A ty poď za mnou!“ Naznačil kučeravcovi, aby ho nasledoval do jeho kancelárie.

Poznámka autorky: Tak som tu s ďalším dielom. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ja som s ním ani nie som spokojná, ale nič iné mi nenapadlo. :/ Inak, teraz som sa prekonala, táto časť má presne bez poznámky autorky 1 281 slov. :)  Budem rada, za každý votes a komentár, ktorý ma nakopne do písania. <3