Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 23 ♦ - "Je ako zakázené ovocie. S ním som voľná."

Ak chceš byť šťastný, vedz, že to záleží len od teba.  - Epiktetos

Pohľad Mii
“Si, si tým istá?“
“Som si tým úplne istá, potvrdil to aj doktor. Čakám tvoje dieťa Harry.“ Zašepkala som a pozrela sa naňho. Sedel a pozeral pred seba. Nehýbal sa, iba tam tak sedel. Voda z jeho vlasov kvapkala na jeho biele tričko. Boli sme premočený až na kosť. Obaja.
“Nebude ti vadiť, ak teraz na chvíľu odídem? Potrebujem byť chvíľku sám.“ Opýtal sa.
“Jasné, choď.“
“O chvíľu som späť.“
“Môžeš byť tak dlho, ako len chceš.“ Postavil sa a šiel preč. Tiež som sa postavila a cez terasu prešla dnu. Ocitla som sa na chodbe, kde som si vyzula topánky a pomaly kráčala hore schodmi do svojej izby. Dvere som nechala pootvorené. Harry tu nie je, tak ma nemá kto vidieť. Prešla som do kúpeľne, vyzliekla si sako spolu s tielkom a nohavicami. S tými, to šlo ťažšie. Verte mi, nikdy neseďte v daždi v úzkych rifliach vonku. S námahou som ich zo seba stiahla a všetky veci pohádzala do vane. Dala som zo seba dolu aj spodne prádlo a okolo tela si omotala osušku. Viem, že som sama, ale aj tak mi to príde také nepríjemne chodiť nahá po dome. Veci som dôkladne vyžmýkala a zavesila na radiátor v kúpeľni. Nechám ich trochu preschnúť, aj tak ich potom dám vyprať. Len v osuške som vošla do izby a obliekla si čisté spodné prádlo. Zo skrine som vytiahla sivé rifle, biele tielko, čierny sveter a čiernobiele huňaté papučky. Práve som si na seba obliekala tielko, keď som začula, ako niečo buchlo. Následne kroky po schodoch. Obula som sa, vzala sveter do ruky a pomaly vyšla z izby. Plná strachu som kráčala po schodoch dolu, keď som začula ďalšie buchnutie. Išlo to z obývačky. Pôjdem sa tam pozrieť, alebo nie? Bože, prečo musím byť taká zvedavá? Potichu som vošla do obývačky a pred krbom uvidela kľačať Harryho. Vytiahol z vrecka zapaľovač a zapálil drevo v krbe.
“Nemyslela som si, že keď si povedal chvíľku, tak si to myslel doslovne.“ Pri mojich slovách trošku nadskočil, čo znamenalo, že sa ma zľakol. Celého som si ho prezrela. Mal na sebe tmavomodré jeansy, čierne tričko, bielo-modro-červenú kockovanú košeľu a biele tenisky. Takže to musel byť on, ten, ktorého kroky som počula hore. Určite sa bol prezliecť. Prihodil ešte pár polien, zatvoril sklenené vrátka a postavil sa. Otočil sa smerom ku mne.
“Nemôžem si dovoliť odísť. Majú prísť chlapi a ja im mám dať pokyny. Navyše, keby som sa tu vrátil opitý, tak by si asi veľmi šťastná nebola, že?“ Usmial sa a pomaly prešiel okolo mňa. Schytila som jeho ruku a zastavila ho. Otočil sa na mňa s pozdvihnutým obočím.
“Myslím že, by sme sa mali porozprávať.“
“Na mojom názore nezáleží.“
“Jasné, že záleží. Mne na ňom záleží.“ Ťahala som ho za ruku k sedačke a posadila sa. Harry si sadol vedľa mňa a pustil moju ruku.
“Tak začni, prosím.“
“Nemilujem ťa a ty to vieš. Vzťahy medzi nami sú napäté, ako struny na gitare a hocikedy sa môže hocičo zmeniť. Dieťa som neplánovala, pretože som mladá. Vlastne, som ani nepomyslela na dieťa. Pravdupovediac, prišlo nevhod. Ale aj napriek tomu, kto je toho dieťaťa otec, alebo, ako bolo splodené som sa rozhodla nechať si ho.“ Keď som to dopovedala, Harry sa na mňa vrhol a objal ma. Sedela som s očami doširoka a otvorenými ústami. Tisol si ma k sebe, hladil po chrbte a bozkával do vlasov. Potriasla som hlavou a svoje ruky z mojich kolien presunula na jeho chrbát.
“Som rád, že si sa takto rozhodla. Budem vás chrániť a nedovolím, aby vám niekto ublížil.“
“Nečakala som takúto tvoju reakciu.“ Usmiala som sa, keď sa odtiahol.
“Ja som nečakal, že si ho necháš, keď je moje.“
“Je naše. Je mi jedno, kto je jeho otcom. Nemohla by som v noci spať, keby som vzala život nenarodenému tvorovi, ktorý za nič nemôže. Ono nemôže za to, čo je medzi nami dvoma. Nemôže za to, ako bolo splodené a ani, kto je jeho otcom. Nechám si ho a bude mi úplne jedno, čo si o tom bude myslieť otec, Lucas, alebo hocikto iný.“
“Nikto ma nepripraví o moje dieťa. Nedovolím, aby ti to niekto rozhovoril, alebo ti ublížil. Som síce mladý, ale budem otcom. A budem oveľa lepším otcom, než, akého som mal ja.“ Odtiahol sa odo mňa a pohladil ma po tvári.
“Len tak sa pýtam, ty si bol nedávno hore? Myslím, predtým, než som ťa tak škaredo vystrašila.“
“Áno, bol som sa prezliecť. Prečo sa pýtaš? Neverím, že len tak.“
“Počula som kroky po schodoch a tak trošku som sa zľakla, keďže si vravel, že odchádzaš.“
“Nechcel som ťa vystrašiť. Prepáč mi to.“
“To je v poriadku. Ja sa pôjdem teraz naraňajkovať, pretože som ešte nič nejedla a mám taký pocit, že zomriem od hladu.“ Usmiala som sa naňho a šla do kuchyne. Začula som buchnutie vchodových dverí a následne hlboký smiech. Prišli chlapi.
“Zdar Mia, ako sa nám držíš dievča? Dlho sme ťa nevideli.“ Vošli do kuchyne a Michael ma poriadne objal.
“Mám sa fajn. Ďakujem za opýtanie a čo vy? Ako ste dovolenkovali?“ opýtala som sa a rozbila vajíčka na panvicu.
“Ale, čo ti budem hovoriť. Toto je dovolenka, naša práca je dovolenka a nie toto. Celý čas doma pri žene sedieť je na nervy.“ Sťažoval sa William.
“Ty sa máš čo sťažovať! Keď sa moja žena dozvedela, že mám dovolenku, tak ešte aj svoju mamičku zavolala. Žeby sme boli všetci pokope, ako rodina. Keď žena odišla do obchodu, tak som zbalil svokre kufre, postavil ju pred dom, dal jej peniaze na taxík a zamkol.“ Vravel Santiago.
“A čo? Odišla?“ opýtala som sa so smiechom.
“Nie, sviňa. Vyhodíš ju dverami a ona sa oknom vráti!“ Vtedy sme vyprskli všetci do obrovského smiechu. Len chudák Santiago sa neusmieval. Do dverí vošiel Harry a pozeral na nás nechápavým pohľadom.
“Ani sa nepýtaj.“ Usmiala som sa naňho a vybrala vajíčka z panvice na tanier.
“Som rád, že ste sa zabavili, ale teraz musíme pracovať, takže poďme, poďme.“ Hnal ich do roboty Harry a oni sa ani nepohli. Bolo mi z toho tak smiešno, ako sa on trápil a nikto ho nepočúval. Vzala som tanier s príborom do ruky a odniesla si to na stôl.
“A ty si myslíš, že kto si, aby si nám rozkazoval?“ Opýtal sa Tom a ja videla na Harrym, ako ide prasknúť od nervov. Svaly napnuté, žili navreté a päste zaťaté. Musím uznať, že vyzeral sexy.
“Čo to máš?“ Opýtal sa ma Nathan s priam rozžiarenými očami.
“Raňajky. Chceš? Daj si.“ Položila som pred neho tanier a on sa s chuťou pustil do jedenia.
“Ty si sa tu prišiel nažrať?“ Zasmial sa Santiago.
“Nestihol som sa naraňajkovať.“ Prehovoril s plnými ústami Nathan.
“Hovädo. S plnou hubou sa nehovorí!“ Napomenul ho Gabriel. Krásne. Keď sa takto správajú aj ku vlastným deťom, no pekne.
“Toto nemá cenu, toto.“ Rozčuľoval sa Harry. Prešla som k nemu a rukou mu postrapatila vlasy.
“No tak, nehnevaj sa. Oni sú vždy takýto. Ja ti pomôžem.“ Zašepkala som mu do ucha a on si ma pritiahol k sebe. Jednu ruku držal na mojich krížoch a druhou mi prechádzal prstom po líci. Otočila som sa k Harrymu chrbtom a pozrela na chlapov. Bolo ich presne desať. Michael, William, Santiago, Tom, Nathan, Gabriel, Nicolas, Jack, Franco, Joshua.
“Pozrite sa chlapi, otec odišiel a Harry je jediný, kto vie, čo máme robiť. Tak ho prosím vás vypočujte, urobte čo treba a hotovo. Otec vám nechal prácu, ktorá trvá iba niekoľko hodín, potom poobede budete mať voľno. Čím skôr začnete, tým skôr skončíte. Mám pre vás dohodu. Každý deň tu prídete ráno na pol deviatu, urobíte, čo bude treba a za odmenu tu na vás presne o dvanástej bude čakať teplý obed. Po obede môžete ísť domov. Tak čo, dohodneme sa?“ Usmiala som sa na nich, aby som ich obmäkčila.
“Každý deň čosi iné?“ Opýtal sa Nicolas.
“Každý deň čosi iné.“ Prikývla som.
“Každý deň mäso?“ Opýtal sa Franco.
“Každý deň dva druhy mäsa.“ Odpovedala som.
“Zlatko, teba chcem za dcéru.“ Usmial sa Gabriel.
“Som rada, že sme sa dohodli.“ Chlapi sa postavili a odišli spolu s Harrym, akurát Michael ostal sedieť.
“Tak čo? Vybavil si to stretnutie?“
“Dnes o piatej večer čakaj návštevu. Príde aj ona aj jej dcéra.“
“Ďakujem.“ Usmiala som sa naňho a objala ho. V tom prišiel do kuchyne Harry. Michael sa odtiahol a odišiel.
“Prečo ste sa objímali?“ Opýtal sa Harry pristupujúc ku mne.
“Len tak. Niečo pre mňa urobil, tak som mu poďakovala a objala ho za to.“
“Ty si pre mňa tiež niečo urobila. Smiem sa ti tiež nejako odvďačiť?“
“Smieš, ale nemusíš.“ Prilepil sa na moje pery, jednu ruku držal na mojom zadku a druhou si ma za krk pritiahol bližšie. Keď sme začuli odkašľanie, tak sa odtiahol a otočil.
“Veď už idem!“ Zavrčal a otočil sa späť ku mne. „A takto sa odvďačujem ja a to je len začiatok.“
“Neviem, čo by si robil, keby si ma našiel takto sa tu odvďačovať.“ Usmiala som sa naňho a on odišiel. Super, moje raňajky sú v čudu. Asi si namastím iba rožok so syrom, dám si k tomu paradajku a pôjdem im urobiť obed.

Pohľad Harryho
Kráčali sme po schodoch dolu do garáže. Otvoril som skrinku pri garážových dverách a vybral odtiaľ kľúče s číslami 8, 17, 22, 28, 34, 36 a 40. Vzal som ich do ruky, skrinku zamkol a vošiel do garáže. Prechádzal som okolo veľa áut v celom garáži ich mohlo byť aj sto. Zastavil som sa pri jednom aute a všetci sa  na mňa pozreli.
“Takže, mám tu vedľa seba autá s číslami 8, 17, 22, 28, 34, 36 a 40. 8, 17, 22 a 28 predáte. Tu máte presne pokyny, komu, kde, aké auto predať a za akú sumu. Peniaze donesiete mne a ja ich dám do Donovej kancelárie. Pod každú sumu sa mi všetci podpíšete. Ak bude niečo chýbať, vybaví si to s vami. Peniaze od vás prevezme Mia a pred vašimi očami ich zamkne do trezoru, od ktorého vie heslo len ona, aby ste nepovedali. Na autách 34, 36 a 40 sa vrátite, čo znamená, že tam na nich pôjdete, ale ich nepredáte. Vrátite sa na nich a mne vrátite kľúče. Papiere máte tu. Nejaké otázky?“ Podal som im papiere a čakal.
“Ja mám jednu.“ Ozval sa Tom.
“Počúvam.“
“Ako si dovoľuješ približovať sa k Mii? Kto si myslíš, že si? Ona chodí s Lucasom.“
“Pozri, mňa a Miu teraz neriešte jasné.“
“Kde je vôbec Lucas? S Miou mal byť on, nie ty. Neverím, že by Don zobral so sebou Lucasa a teba by nechal s Miou.“
“Vravel som vám, aby ste to neriešili. Nezobral so sebou Lucasa, pretože ho zobrať ani len nemohol. Ten chudák len ukázal, ako sa predvádza a skončil v nemocnici. Ja s mojimi kamošmi sme ho vytiahli zo sračiek, pri ktorých mohol zomrieť a Mia s ním. Ohrozil ju, pretože nerozmýšľal. Nedovolil Mii ísť ho navštíviť v ten osudný deň. Prikázal jej prísť až na ďalší. Keď sme tam s Miou včera prišli tak sa láskyplne usmieval na sestričku a držal ju za ruku. Ten hajzel si Miu nezaslúži. Tak sa láskavo neserte do nás, ale robte čo treba. To, čo je medzi Miou a mnou vás zaujímať nemusí!“ Vrieskal som. Neznášam, keď sa niekto serie do vecí, do ktorých nemá. Všetci iba prikývli, nasadli do áut a odišli. Ešte hodnú chvíľu som tam stál a pokúšal sa ukľudniť.

Pohľad Mii
Chlapi sedeli za stolom a obedovali. Prácu mali skončenú, peniaze boli odložené a všetko sme mali konečne z krku. Teda, aspoň na dnes. Vlastne, ani nie tak všetko. Čaká nás ešte stretnutie s Harryho matkou.
“To bolo výborné, akurát že dnes bol iba jeden druh mäsa.“ Upozornil ma Nicolas.
“Prepáč, ale žiadne iné som z mrazničky vybraté nemala.“
“Dnes sa ti to odpúšťa, zajtra už budeme strhávať body!“ Zasmial sa Franco.
“Aké body?“ opýtala som sa nechápavo.
“No, medzi nami chlapmi sme sa dohodli, že budeme bodovať, každé jedlo, ktoré pripravíš. Najväčší počet bodov je desať. A u mňa máš plný počet.“ Prehovoril William.
“Tak to som rada. Ani neviete, ako ste ma potešili.“ Usmiala som sa na nich a ďalej som pokračovala v sedení na kuchynskej linke.
“Viac, ako bozk s Harrym?“ Opýtal sa Jack.
“Možno, ale nie, určite viac. Páči sa mi, keď chlap dokáže oceniť dobré jedlo.“
“Čo je vlastne medzi vami dvoma?“ Opýtal sa Michael a Harry ho prepaľoval pohľadom.
“Sme kamaráti. Zistila som, že je Harry celkom fajn a navyše je s ním sranda.“
“Tak to ti nezožeriem. Povedz pravdu!“ Tlačil na mňa Nathan.
“Tak fajn. S Harrym mi je oveľa lepšie, ako s Lucasom. Áno, chodím s Lucasom, ale Harry je vážne super kamoš. S Lucasom je strašná nuda. Ten sa ku mne chová, ako k porcelánovej bábike. Nesmieš hento, nesmieš tamto. Si dievča Mia, to je pre teba nebezpečné. Nechoď sem, nechoď tam, aby sa ti niečo nestalo. S Harrym je vážne úžasne. Ja sa s ním cítim voľná. Môžem si robiť čo chcem, ísť kam chcem. Neobmedzuje ma, nezakazuje mi. Viem, že Harry môže byť pre mňa nebezpečný, ale to vy všetci. Harry je ako zakázané ovocie. Viem, že nesmiem, ale tým viac ma to k nemu láka. Lucas je zas ako otec. Nudný, predvídateľný a tak. Zato vy všetci ste taký záhadný a to sa mi páči.“
“To je fakt.“ Pridal sa ku mne Michael.

Chlapi odišli už pred štyrmi hodinami. Je pol piatej a o pol hodiny má prísť Harryho matka. Musím ho nejako dostať z domu. Potom, keď príde a ja sa s ňou trošku zoznámim ho zavolám.
“Harry?“
“Prosím?“ Otočil sa čelom ku mne a usmial sa.
“Dostala som chuť na malinky.“
“A odkiaľ ti ja vezmem malinky?“
“Prosím, choď do obchodu a nejaké zožeň.“
“Mia, je jeseň. Malinky už nie sú.“
“Harry, prosím.“
“Miuška, vyber si čosi iné.“
“Ale to sa nedá, keď už som dostala chuť. To povedz tomu malému, ono to chce.“ Videla som, ako prekrútil očami. Vyzeral tak vtipne.
“Vieš čo? Vyzleč sa a choď sa postaviť vonku, keď to malé ucíti, aká je vonku zima, tak mu dôjde, že malinky už nerastú.“
“V obchode áno. Harry, no ták, mám vedľa seba jedno voľné miesto a myslím si, že v noci bude zima.“ Usmiala som sa a pohladila ho po ruke.
“A v ktorom, že to obchode majú tie maliny?“ Opýtal sa a ja vedela, že som dosiahla to, čo som chcela.
“Ja neviem, ale ty ich nájdeš.“
“Idem len do obchodu. Nikomu neotváraj, nikoho nepúšťaj dnu a hlavne nikam nechoď! Ja som hneď späť. Rozumela si mi?“
“Áno.“
“Fajn.“ Vzal kľúče z poličky a už som iba videla, ako sa za ním zatvárajú dvere. Postavila som sa k oknu a keď som uvidela vychádzať čierny Range rover, nemohla som sa dočkať návštevy. Vošla som do kuchyne, otvorila chipsy, tyčinky a urobila pár, no dobre viac chlebíčkov. Chlebíčky som poukladala na tanier, chipsy nasypala do misky a tyčinky zapichla do pohára. Všetko som to odniesla do obývačky a prihodila pár polien do krbu. Chudák Harry, teraz mi ho je ľúto, že som ho z tohto tepla, takto vyhnala von, do tej zimy. Začula som zvonček a usmiala sa. Otvorila som dvere a vyšla von. Pred bránkou stála žena s dievčaťom v mojom veku, možno starším. Konečne prestalo pršať. Keď ma psy uvideli, hneď stíchli. Prešla som k bránke a otvorila ju.
“Dobrý deň, poďte ďalej.“ Usmiala som sa a oni vkročili do dvora. Pomaly sme prešli do domu a ja som ich usadila v obývačke.
“Prečo ste sa chcela stretnúť? Poznáme sa?“ Opýtala sa ma staršia pani, ktorá vyzerala, dalo by sa povedať, že na svoj vek, aj keď neviem presne, aký je mlado.
“Nie, ale poznám vášho istého známeho.“ Usmiala som sa.
“Nemáme žiadnych známych.“ Prehovorila s neutrálnym výrazom na tvári.
“Ja som počula, že máte. Vraj vám pred niekoľkými rokmi veľmi pomohol a vy ste ho zato znenávideli.“
“Harold? Odkiaľ poznáte Harolda?“

Poznámka autorky: Po dlhej dobe som pridala ďalší diel. :) Viem, že mal byť včera, ale mne to nejako nevyšlo, tak sa vám za to ospravedlňujem. :) Dúfam, že sa vám diel páčil. :)

Som vám veľmi vďačná za všetky komentáre a votes. :) Ani neviete, ako ma tešíte. :3 ♥ Rozhodla som sa, že začnem venovať časti. :3 ♥ Táto časť je venovaná mojej najnovšej čitateľke @LeiaDeLaPaix :) Dúfam, že sa ti diel páčil :) Kto chce venovanie, nech si napíše oň do komentu :) ♥