Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 27 ♦ - "Keby ťa neodtiahli, tak by si ma uškrtil!"

Prečo sa nedá tak rýchlo zabudnúť ako zaľúbiť?

Pretože, život by bol oveľa jednoduchší a ľahší...

“Je mi ľúto, ako sa Harry k vám choval.“ Prehovorila som a sledovala, ako Anne stekajú slzy po líci. Je mi vážne zle, keď ju takto vidím. Nikdy by som nedovolila, aby moju mamku ktosi rozplakal, ale Harry to sám dokonca urobil.

“Ty za to nemôžeš. Bol naštvaný, má byť na čo naštvaný.“ Odpovedala a už sa pripravovala na odchod. Otočila sa mi chrbtom a pomaly kráčala ku bráničke.

“Môžem vás pozvať na šálku teplého čaju, alebo kávy?“ opýtala som sa neisto.

“Prepáč, ale ja sa už nechcem do tohto domu vrátiť.“

“Nie, ja nemyslím tu. Čo keby sme zašli niekde do kaviarne?“ Sledovala som, ako si ma premerala pohľadom a potom sa usmiala a prikývla.

“Počkáte chvíľku? Zbehnem sa iba prezuť a aj po nejakú bundu.“

“Jasné, počkám ťa pred domom.“ Otočila sa a ja tiež. Vošla som do domu na nohy si natiahla kotníkové čižmičky a prehodila cez seba koženku. Išla som si zobrať z botníka kabelku, keď som ucítila mierne zovretie na mojom zápästí. Vedela som, komu ruka, ktorá ma drží patrila. Vzhliadla som hore a pozrela sa do očí Harrymu.

“Kam si myslíš, že ideš?“ opýtal sa ma trošku podráždene.

“Idem na kávu s tvojou mamkou.“ Odpovedala som a vytiahla ruku z jeho zovretia. Otočila som sa a vrazila do jeho tela. Trošku som sa zapotácala a opäť zodvihla svoj pohľad od podlahy k Harrymu.

“Nikam nepôjdeš a už vôbec nie s ňou!“ Jeho zelené oči ma prepaľovali. Cítila som, ako sa vpíjajú do tých mojich. Chcela som svoj pohľad odtrhnúť od toho jeho, ale nedarilo sa mi. Nejako som sa nedokázala odtrhnúť.

“Uhni mi z cesty Harry.“ Prehovorila som kľudne a stále sa dívala do jeho očí.

“Nie! Povedal som, že nepôjdeš nikam!“ Zavrčal. Jeho oči tmavli a mňa sa začal zmocňovať strach.

“Už som ti to raz povedala, tretí krát ti to hovoriť nebudem! Uhni mi z cesty Harry!“ Teraz som zavrčala ja a udrela ho do hrude.

“To je všetko, čo zo seba dostaneš? Vravím nie!“ Na tvári mu vyrástol prekrásny úškľabok a mňa to poriadne vytočilo. Chcela som ho obísť, no on mi zas skrížil cestu.

“Uhni!“ Zavrčala som ešte prudšie. Chytil moju bradu medzi svoj palec a ukazovák a nadvihol ju tak, aby som mu hľadela do očí. Priblížil sa a naše tváre delilo od seba len pár centimetrov. Cítila som jeho dych na svojej tvári. Bol taký horúci.

“Povedal som nie.“ Usmial sa a prilepil sa na moje pery. Odtiahla som sa od neho a vtedy som urobila to, čo som si nikdy nemyslela, že urobím. Moja ruka vyletela do vzduchu a pristála na Harryho tvári. Jeho hlava sa mierne otočila doľava.

“Upozornila som ťa trikrát.“ Zavrčala som a jeho tvár sa otočila opäť ku mne. Jeho oči boli tmavé, priam, až čierne. Ucítila som jeho ruku okolo svojho krku a potom, ako sa zovretie ešte viac utiahlo. Držala som jeho ruku a zarývala do nej nechty, aby ma pustil. Dochádzal mi dych a ja som nedokázala proti tomu nič robiť.

“Mňa nikto udierať nebude! Oľutuješ, že si mi tú facku dala.“ Keď som si myslela, že už viac nemôže zovrieť moje hrdlo, mýlila som sa. Ešte viac utiahol svoje dlhé prsty okolo môjho kurku a ja vedela, že už to dlho nevydržím. Zatvorila som oči a následne ucítila úplnú voľnosť. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela pred seba. Presne tak, ako mňa držal Harry, teraz Harryho držal Nathan. Vzala som si kabelku, do nej hodila peňaženku, kľúče a mobil z botníka a vybehla von. Dobehla som ku bránke a zavrela ju za sebou. Otočila som sa a pozrela na Anne, ktorá ma čakala.