Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 4 ♦ - Milujem ťa

"Prijímame lásku, ktorú si myslíme, že si zaslúžime." -Perks of Being a Wallflower.

 

Pohľad Lucasa

Vošiel som do izby a ona už ležala v posteli. Ani sa jej nečudujem, vyzerala unavene a po tom všetkom, čo sa stalo. V tú chvíľu, keď som zistil, že ju znásilnili som mal chuť niekoho zabiť. Chcelo sa mi kričať, mlátiť do niečoho, ale jediné čo pri mne bolo, bola ona. Keď som sa na ňu pozrel, bolo mi jej ľúto. Mal som takú chuť ju vykričať, že keby mi zavolala, tak toto by sa nestalo, ale nemohol som. Nedokázala by som sa jej pozerať so tých uplakaných hnedých očí a kričať na ňu. Tým by som jej iba ublížil. A to som ja nechcel, pretože mi na nej záleží a mám ju rád. Prišiel som až k posteli a potichu, ale rýchlo som zo seba zhodil nohavice a tak isto aj tričko. Ostal som len v boxerkách, v tých sa mi spí najlepšie. Posadil som sa na posteľ a pozoroval ju. Ľahol som si na bok a prehodil cez ňu ruku. Potreboval som ju objať, chcel som, aby vedela, že som pri nej. Pod mojim dotykom s ňou trhlo. Otočila sa a pozrela na mňa tým jej nádhernými očami. 

"Čšš, pokoj, to som len ja," upokojil som ju a strčil sa k nej pod perinu. Stále ležala otočená smerom ku mne. Ruky mala pod perinou a jediné, čo z pod periny trčalo bola iba jej hlava. Ja som sa zas prikryl iba po hruď. Jednú ruku som si dal pod hlavu a druhú som mal voľne položenú pri nej. To, čo urobila ma trošičku zaskočilo, ale aj milo prekvapilo. Jednou svojou rukou chytila tú moju a pousmiala sa. Viem, čo to gesto znamenalo. Robila to stále, ale, že to urobí aj teraz som nečakal. 

"No tak, poď," odhrnul som perinu a ona si položila hlavu na moju hruď. Objal som ju a pevne držal pri svojom tele. Obaja sme pozerali pred seba a mlčali. To ticho sa mi zdalo trápne. Chcel som ho prerušiť, ale predbehla ma. 

"Prečo si mi nepovedal, že som vyzerala až tak odporne?" Stále ležala na mojej hrudi a jemne ma po nej hladila. Ja som jej hladenie opätoval, ale po chrbte. 

"Prosím?" jej otázka ma zaskočila. 

"No, vyzerala som vážne hrozne."

"Nevyzerala, si nádherná, vždy si bola a aj budeš."

"Vyzerala!"

"Nevyzerala a nehádaj sa so mnou, inak pôjdem preč!" 

"Keď som sa uvidela v zrkadle mala som chuť vyskočiť z okna, bála som sa, že predo mnou stojí nejaký zombík!" 

"To vážne?" zasmial som sa. Pri predstave, ako skáče z okna sama pred sebou. 

"Smej sa!" udrela ma do hrude. 

"Máš na sebe moje tričko!" zmenil som tému. 

"A? Milujem jeho vôňu. Vonia presne, ako ty. A teraz som ťa potrebovala pri sebe a tvoje tričko mi ťa pripomína. Inak, nádherne voniaš."

"A ja zas milujem tú vôňu kokosu všade naokolo teba." 

"Na čo sa môžem zajtra tešiť?"

"Neviem, ale neradím ti vstávať skoro," pousmial som sa. Pozeral som pred seba a hral sa s mobilom. Neprestával som ju hladiť. Myslel som si, že už spí, preto som sa natiahol za lampou na mojom nočnom stolíku a zhasil ju. Už sa mi zatvárali oč, keď som začul jej rozospatý hlas. 

"Lucas?" 

"Prosím?" 

"Objím ma. Prosím, tak, ako, keď si si ku mne ľahol prvý krát." Odtiahla sa a otočila sa ku mne chrbtom. Prevalil som sa na bok a omotal ruku okolo jej pásu. Natisla sa ku mne a hladila ma po ruke. 

"Ďakujem, ďakujem ti za všetko." 

"Nemusíš ďakovať. To je samozrejmosť."

"Môžem ešte otázku?"

"Pýtaj sa."

"Prečo to všetko robíš? Určite to nerobíš len preto, že ťa otec za to platí. Ani ťa vlastne za to neplatí, platí ťa, za niečo úplne iné." 

"Na čo teraz narážaš?"

"Na mňa, prečo sa ku mne tak správaš?"

"Ako sa správam?"

"Tak milo, tak starostlivo a neviem ešte, ako pekne."

"Chceš počuť pravdu?"

"Áno, aspoň ty mi neklam."

"Lebo ťa milujem. Milujem ťa a navždy budem." 

-----------------------------------------------------------------------------------------

Poznámka autorky: Tak, rozhodla som sa dnes ešte napísať taký, kratší diel, ako dodatok :) Dúfam, že sa vám páčil :) Budem rada, za každá komentár a vote :)