Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 34 ♦ - "Nebol to Lucas. Musí o tom vedieť niekto iný."

V živote stretneš dva druhy ľudí. Tých, ktorí ťa zrazia na kolená, a tých, ktorí ti pomôžu vstať. No nakoniec, poďakuješ obom..

Rýchlo som otvorila oči a so zrýchleným dýchaním sa posadila na posteľ. V rukách som zvierala oblečku a srdce cítila až niekde v krku. Hrudník sa mi rýchlo nadvihoval a ja som sa nedokázala upokojiť. Čo to malo kurva znamenať? Bol to len sen? Som na Harryho posteli, na ktorej som zaspávala, ale keď všetko bolo také reálne. Úplne som cítila, ako som z toho okna padala a potom tú jazdu autom. Tá hádka bola taká skutočná, cítim na svojom líci odtlačky, ako po tej Lucasovej facke. A ten denník. Čo mal kurva znamenať ten denník? Ako sa k nemu Lucas dostal? Vážne si ho Harry píše? Píše si tam o mne? O tom, ako mi ublížil? Rukami som si prehrabla vlasy a pretrela tvár. Čelo som si podopierala rukou a hľadela na deku. V hlave som mala zmätok. Čo tieto sny znamenajú? Všetko, čo sa mi snívalo sa aj splnilo. Sen o Harrymu v otcovej kancelárií, ten malý chlapček, splnilo sa to. Som tehotná. Vie už Lucas o tom, že Harry je otcom môjho dieťaťa? Čo ak sa o tom dozvie aj niekto iný? Necítim sa dobre, potrebujem sa osviežiť. Stiahla som zo seba prikrývku a zvesila nohy z postele. Rýchlo som sa postavila a znovu si sadla. Chytila som sa za hlavu a podoprela sa o malý stolík vedľa postele. Točí sa mi hlava, až priveľmi sa točí. Pomaly som dýchala a poklipkala očami, už to prestávalo. Môj pohľad zamieril k mojím nohám, pri ktorých ležala kniha. Pozrela som sa bližšie. Starý, kožený, hnedý obal obaľoval knihu. Natiahla som sa pre ňu a vzala ju do ruky. Bola stará a trochu poničená, voňala ako Harry. Oči sa mi rozšírili, keď som si spomenula na knihu v sne. Nebola to kniha, bol to denník. Držím v rukách Harryho denník. Pevne som ho zvierala v oboch rukách a tak veľmi som túžila vedieť, čo sa v ňom píše. Píše sa tam aj o mne? Kto ho tu dal? Prečo ho tu niekto dal? Je to náhoda, alebo to má niečo spoločné s tým snom. Premohla som nutkanie pozrieť sa do denníku a tak som ho len položila na nočný stolík vedľa postele. Opatrne som sa postavila a pomaly kráčala k dverám. Potrebujem nájsť kúpeľňu a potom Harryho. Musím mu to všetko povedať. Chytila som sa chladnej kovovej kľučky a s jemným vrznutím som otvorila dvere. Vyšla som na chodbu a dvere nechala otvorené. Jednou rukou som sa pridržiavala steny a pomaly kráčala k najbližším dverám. Otvorila som ich a ocitla sa v spálni. Musí to byť spálňa Gemmy alebo Anne. Zatvorila som dvere a otočila sa. Prešla som cez chodbu a otvorila druhé dvere. Vydýchla som si, keď som sa ocitla v malej, ale útulnej kúpeľni. Je tu wc, umývadlo, vaňa a všetko to vyzerá tak staro, ale aj napriek tomu nádherne. Dvere som nechala pootvorené a podišla k umývadlu. Pustila som studenú vodu a opláchla si tvár. Vodu som zastavila a rukami sa oprela o umývadlo. Pozrela som sa do zrkadla pred sebou a usúdila, že vyzerám strašne. Špirála rozmazaná a aj keď to pod tou špirálou nebolo vidieť, určite som mala aj kruhy pod očami. Oči opuchnuté a tvár bledá, ako stena. Zapozerala som sa na seba a potom som to uvidela. Jemné odtlačky dlhých prsov na mojom krku s pár viditeľnými cucflekmi.
„Mia!“ začula som Harryho hlas a hneď sa rozbehla za ním. Hodila som sa mu do náručia a pevne ho objala.
„Bol tu, dotýkal sa ma,“ šepkala som do Harryho hrude a moje oči zaplňovali slzy.
„Mia, miláčik, upokoj sa. Neplač prosím. Upokoj sa a ešte raz mi to všetko povedz a od začiatku.“ Zodvihol ma na ruky a spolu so mnou sa posadil na posteľ. Posadil si ma do svojho lona a oboch nás zakryl prikrývkou. Trošku som sa upokojila a pozrela sa mu do očí. Hľadeli sme si do nich dlho a intenzívne. Ja som sa snažila prísť na to, na čo myslí on a on sa snažil prísť na to, na čo myslím ja. Prerušila som náš očný kontakt a posadila sa naňho obkročmo. Ovinula som ruky okolo jeho krku a pevne ho objala. Držala som si ho blízko pri tele a už nikdy som si nepriala pustiť ho.
„Už nikdy ma nenechávaj samú! Prosím.“ Zašepkala som a pobozkala ho. Chytil moju tvár do dlaní a oprel svoje čelo o moje. To ma prinútilo hľadieť mu do očí. Keď si už bol istý, že mu neuhnem pohľadom, pomaly spustil svoju ľavú ruku na môj krk a pravú na môj bok.
„Mia, prosím, povedz mi pravdu. Teraz mi musíš povedať pravdu, nech je akákoľvek.“ Prikývla som na to, že rozumiem a stále nespúšťala pohľad z očí. „Odkiaľ si vzala to, čo je na tomto stolíku? Čítala si to?“ Jeho smaragdovo-zelené oči ma prepaľovali.
„Keď som sa zobudila, tak už to tu ležalo. Teda nie presne na stolíku, ale na zemi pri posteli. Nečítala som to, teda čítala, ale vlastne nečítala.“ Čakala som, ako bude reagovať. Jeho oči začali tmavnúť a stisk na mojom boku trošku viac utiahol. Potichu som mu od bolesti zastonala do pier. Rýchlo zavrel oči a potom ich znovu otvoril. Jeho pohľad bol milý, jeho oči zosvetleli. Tak, ako rýchlo sa v ňom to zlo objavilo, tak rýchlo aj zmizlo. Zhlboka sa nadýchol a na pery mi vtisol jemný bozk. Prstami prechádzal po tepne na mojom krku a potom spojil naše pery. Prstami som mu zašla do vlasov a on si ma pritiahol ešte bližšie. Zvieral ma vo svojom objatí a pomaly bozkával. Bolo to celé také nádherné. Naše pery sa oddelili a my sa obaja nadýchli.
„Prosím, povedz mi, ako si to myslela.“ Vydýchol a pobozkal ma na líce.
„Mala som sen. Zobudila som sa a bol tu Lucas. Vyhrážal sa, že ak si nedám zobrať dieťa, tak ťa zabije. Nechcela som, aby ti ublížil, tak som šla s ním. Neviem kam ma to viezol, ale zastavili sme na nejakej lúke. Vystúpili sme a potom sa hádali. Nechcela som mu povedať, že to ty si otcom môjho dieťaťa, tak mi zovrel hrdlo a keď už som nemohla dýchať, sotil ma na zem. Hodil mi tento denník a povedal, že všetko vie. Vie o tom, ako si ma znásilnil, ako si mi ubližoval a aj to, že ty si otcom dieťaťa. Prinútil ma čítať ho. Potom som sa zobudila a zistila, že to bol sen. Postavila som sa z postele, že sa pôjdem osviežiť a na zemi našla toto. Chcela som vedieť, či všetko to, čo som čítala v sne je pravda, ale nemala som v sebe toľko odvahy, aby som to urobila. Položila som ho na stôl a šla hľadať kúpeľňu. Keď som ju našla, tak som odraze zrkadla uvidela na svojom krku otisky dlhých prstov a pár cucflekov. Bol tu. On tu musel byť. Samo by sa mi to neurobilo. Keď som sa zobudila okno bolo otvorené a keď som zaspávala, tak bolo zatvorené. Chcem sa ťa opýtať, otvoril si to okno ty?“ Pozorne som sledovala jeho tvár, sánka sa mu napínala a oči tmavli. Bol naštvaný. Pozeral smerom k oknu a na čele sa mu tvorili vrásky. Vyzeral tak sexi, že by som ho hneď teraz pomilovala, ale nie je na to čas a ani vhodná chvíľa.
„Keď som od teba odchádzal, okno bolo zatvorené.“ Vyhýbal sa očnému kontaktu, stále hľadel niekam preč.
„Harry, čo je tam napísané?“ Jemne som chytila jeho tvár do rúk. Prinútila som ho, aby sa na mňa pozeral. „Harry prosím, povedz mi pravdu.“ Moje oči začali naplňovať slzy. Neverím, že tam je všetko to, o čom som čítala v sne. Neverím, že Lucas všetko vie. Keď to vie Lucas povie to otcovi a ja môžem prísť o Harryho. Milujem Harryho, potrebujem ho, chcem ho mať pri sebe. Slzy pomaly stekali po mojom líci a Harry mlčal. Pootvoril ústa, že niečo povie a znovu ich zatvoril.
„Harry!“ okríkla som ho. Mala som chuť ho sfackovať, búšiť do jeho hrude, ale k ničomu by to nebolo. Iba som tam tak sedela a hľadela na jeho tvár z ktorej nešlo nič vyčítať.
„Tento denník som si začal viesť už od malička. Je tam všetko, ako otec trápil matku a ja som s tým nemohol nič urobiť. Je tam to, ako som ho zabil a potom, ako som pokračoval. Je tam zaznamenaný každý deň môjho života až dovtedy, dokedy som sa nedostal do tvojho domu, odvtedy som prestal písať. Jediná zmienka o tebe je tam, že som ťa znásilnil. Nechápem odkiaľ ten debil vzal môj denník.“ Pozrel na mňa previnilým pohľadom a ja som sa zmohla iba na to, aby som si rukami zakryla tvár. Teraz o Harryho určite prídem, Lucas to povie otcovi. Určite mu to povie! Aj keď je denník tu, neznamená to že si neurobil kópie. Cítila som Harryho prsty na mojich rukách a potom jeho jemné zovretie. Snažil sa mi dať ruky preč z tváre.
„Mia, mrzí ma to. Ten denník bol v dome, kde sme s chalanmi žili. Neviem, ako sa o ňom dozvedel a ani ako sa tam dostal.“ Prehovoril, bol sklamaný, ranený a zúfali.
„Milujem ťa Harry. Musíme sa vrátiť. Lucas je v dome a to nie je pre nás dobré. Všetko čo vie ho učil môj otec. Lucas vie všetky prístupové kódy, heslá a teraz nie je problém, aby niečo na teba hodil. Chce sa pomstiť. Teraz má údaje o každom z nás vo svojich rukách. Myslíš, že ako sa dozvedel o tom vašom dome s chalanmi? Teraz niekde sedí v otcovej kancelárií, popíja whiskey a číta si celú kópiu tvojho denníka. Čaká na otca, aby mu to mohol predhodiť a to my nesmieme dovoliť Harry. Musíme sa vrátiť. Nemôžeme ho tam nechať samého.“ Pozrela som na Harryho, ktorý mal v tvári mŕtvy výraz.
„Nechcem sa vrátiť Mia.“ Pohladil ma po líci a pobozkal na čelo.
„Ani ja sa nechcem vrátiť Harry, ale teraz nejde o to čo chceme, alebo nechceme. Ide o to, čo musíme.“ Súhlasne prikývol a obaja sme sa postavili. Zišli sme schody a ešte sa rozlúčili s Anne a Gemmou. Prídeme ich ešte navštíviť a keď neprídeme my, tak prídu oni. Harry otvoril dvere od garáže a ja som si nasadla do čierneho Range rovru. Harry sa posadil na miesto vodiča a vyšli na hlavnú cestu. Držal plyn na podlahe a silno zvieral volant, až mu obeleli hánky.
„Ja toho hajzla zabijem.“ Zavrčal a rýchlo strhol volant. Zaparkoval pred domom a rýchlo vyletel z auta. Nečakal za mnou a vbehol do domu. Utekala som za ním a dobehla až do otcovej kancelárie.
„Čo si o sebe myslíš? Si jeden odporný sprostý hajzel! Ako si dovoľuješ dotýkať sa Mii! Ja ťa zabijem!“ Harry zvieral Lucasa vo svojich rukách. Videla som, ako sa Lucas vzpieral a bránil. V Lacasových očiach bolo vidieť, že nevie o čom Harry hovorí.
„Harry, pusť ho! On to neurobil! Nebol to on! On za to nemôže!“ kričala som na Harryho, ktorý pustil Lucasa a škaredo sa na mňa pozrel.
„O čom to kurva hovoríš?“ Vyletel Harry a všetci traja sme sa skenovali pohľadmi.
„Odkiaľ si vzal ten denník hajzel?!“ Zavrčal Harry na Lucasa.
„Nemám ani najmenšie tušenie o čom to hovoríš! Neviem o žiadnom denníku! Nič som nevzal! Myslíš si, že mi ide o teba a tvoje vydrbaný denníček?! Ide mi iba o Miu a nie o tvoje pičoviny!“ Kričal Lucas.
„Harry, musí o tom vedieť aj niekto iný. Nebol to Lucas.“
„O čom to kurva hovoríte? Rýchlo k zemi!“ Zakričal Lucas a ozvala sa streľba, celé sklenené okno sa zosypalo k zemi.   

Poznámka autorky: Základná otázka: Pamätá si ešte niekto tento príbeh?? :D Chcem sa vám ospravedlniť, že som dlho nepridala, ale mala som to ho až nad hlavu a nejako som sa k tomu nedostala :(( Ďalší diel bude zajtra a máte sa na čo tešiť!! :D :D Budem vďačná za každý vote a komentár.

Splníte moju výzvu? Do zajtra 15 votes a 5 komentov (moje komenty sa nerátajú) :) Ak to splníte, zajtra vás čakajú 2 časti, jedna ráno a druhá večer. :) <3
Ľúbim vás!! :* ♥