Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 38 ♦ - "Viem si vás s Miou predstaviť, ako rodinu."

Keď na sebe dvom ľuďom naozaj záleží, budú vždy hľadať spôsob, ako to môže fungovať, aj bez ohľadu na to, aké ťažké to je.

Pohľad Mii
Zobudilo ma jemné hladenie po líci. Usmiala som sa a pomaly otvorila oči. Celý čas som žila v tom, že to bol Harry. Mýlila som sa.
„Čo tu preboha robíš?“
„Už dosť dlho som ťa nevidel spať. Chýbalo mi to. Si taká nádherná, keď spíš.“
„Ty si sa asi úplne zbláznil! Nemáš tu čo robiť! Vypadni!“ Šepkala som naštvaným hlasom tak, aby som Harryho nezobudila.
„Ničí ma, keď vidím, ako rýchlo ma dokázal nahradiť. Stále spomínam na to, ako si sa takto túlila ku mne.“
„Áno, ale to už je preč. Všetko to pominulo a už sa to nevráti. Nemáš tu čo robiť, tak ťa prosím, odíď.“
„Mia, chýbaš mi a ja sa už nemôžem pozerať na to, ako si ťa privlastnil. Myslí si, že mu patríš, myslí si, že si jeho hračka, on žije v tom, že ťa vlastní.“
„Ale ja mu patrím a nič také si nemyslí, iba mi dokazuje to, ako veľmi ma miluje. Vôbec nie som jeho hračka, pretože on mi dovolí používať svoju vlastnú hlavu. Neovláda ma tak, ako vy s otcom. On mi dovolí všetko a neberie ohľad či je to bezpečné, alebo nebezpečné. On to berie tak, že aj keby to bola najnebezpečnejšia vec na svete, nebude mi to zakazovať, ale naopak bude pri mne, aby ma dokázal ochrániť. Neobmedzuje ma tak, ako vy s otcom. Len s ním som sa naučila žiť a užívať si život, nie len ho prežívať a plaviť sa ním. A teraz ťa prosím odíď, inak ťa odtiaľ nechám vyviesť!“ Hromadilo sa vo mne toľko hnevu, až som sa bála, že vybuchnem, začnem vrieskať a zobudím Harryho. Na moje prekvapenie sa bez slova postavil a odkráčal až k dverám. Ešte sa pri nich zastavil, otočil a pozrel na mňa. Prepaľovala som ho pohľadom. Iba sklonil hlavu a zmizol za dverami, ktoré za sebou následne potichu zavrel. So zavrčaním som sa zvalila do perín a prehrabla si rukami vlasy. Hneď, ako som to urobila, tak som sa pozrela na Harryho, či som ho náhodou nezobudila. Všetka zlosť zo mňa vyprchala, keď som vedľa seba zbadala ležať zmysel môjho života. Ležal na boku, otočený ku mne. Viečka mal zatvorené a pomaly sa mu naddvihovala hruď, čo znamenalo, že bol pokojný. Natiahla som k nemu svoju ruku a túžila sa ho dotknúť, no tesne pri jeho tvári som sa zastavila. Bála som sa, aby som ho svojim dotykom neprebudila. Vyzeral nádherne a pokojne. Teraz, pri pohľade naňho by som ani nebola povedala, že je schopný toho všetkého, čoho je schopný. Vyzeral tak nevinne, ako malé dieťa. Sálalo z neho teplo a mňa už bolela ruka. Odhrnula som mu z čela spadnuté kučery a celého si ho prezrela. Odhalené telo zakryté len do pol pása, posiate tetovaniami. Ani som si neuvedomila, ako silno si hryziem do pery pokiaľ som v ústach nezacítila nepríjemnú chuť železa. Naklonila som sa nad neho a vdýchla do seba tú jeho úžasnú vôňu. Moje pery sa následne prilepili na jeho spánok a zanechali tam letmý, ale láskyplný bozk. Zovretie okolo môjho pásu sa ešte viac utiahlo, čím si ma pritlačil na svoju hruď. Položila som si hlavu na vankúš a oprela si jeho čelo o to moje. Moja dlaň sa jemne dotkla jeho líca a pomaly prechádzala po jeho hebkej pokožke. Žasla som nad tým, ako veľmi ma priťahuje jeho dokonale oholená tvár. Končekmi prstov som mu prechádzala po brade a následne sa dotkla jeho pier tými svojimi. Otrela som sa o ne a potom odtiahla. Stále som ho neprestávala hladiť. Myslím, že to, ako ho hladím ma ukľudňuje viac, ako jeho. Rukou mi vošiel pod tričko a jemne pohladil po chrbte. Z úst mu vyšiel hlasný výdych a ešte viac si ma k sebe pritiahol. Zomkol k sebe viečka, akoby sa chystal otvoriť oči, ale bolo na ňom vidieť, že sa mu ešte nechce vstávať.
„Láska, spinkaj ešte. Ešte je málo hodín.“ Šepla som a moja ruka z jeho tváre skĺzla na jeho silné rameno.
„Nechcem, aby si sa nudila pozeraním na mňa.“ Šepol mi späť so zatvorenými očami. Prilepila som sa na jeho pery a vtisla mu na ne bozk.
„Pššt, nechcem, aby si už niečo také hovoril. Ja sa nenudím, ja ťa študujem.“
„Tak dobre zlatíčko.“ Videla som na jeho perách úsmev. Prstami som začala kresliť srdiečka na jeho ramene a pohľadom sledovala všetky jeho tetovania. Niektoré ma vážne zaujali. Videla som na jeho tele tetovania, ktoré by mi v živote nenapadlo dať si namaľovať na svoju pokožku, ale na jeho tele vyzerali perfektne. Akoby mu tam patrili už odjakživa. Pritisla som sa na jeho telo, oprela si hlavu o jeho hruď a ruku spustila dolu po jeho chrbte. Na hrudi som mu zanechala pár letmých bozkov a zatvorila oči. Dlhými nalakovanými nechtami som ho jemne škrabkala po chrbte a on niekedy spokojne zapriadol. Už som zaspávala, keď ma z driemot vytiahlo zvonenie mobilu. Tú zvučku som veľmi dobre poznala, no nebol to môj mobil.
„Harry, láska, zvoní ti telefón,“ šepla som a pohladila ho po líci.
„Však on o chvíľku dozvoní,“ zašepkal mi späť. Natiahla som sa cez neho k stolíku na Harryho strane a vzala z neho mobil. Pozrela som na displej a na tvári sa mi vyčaril úsmev.
„Myslím, že by si to mal zodvihnúť.“ Prehovorila som a pomaly zliezla z Harryho tela.
„Prečo myslíš?“ Opýtal sa a pretrel si oči.
„Volá otec.“ Zasmiala som sa a Harry bleskovo vyletel do sedu. Vzal mi mobil z ruky a zodvihol to.
„Áno pane.“ Izbou sa začal ozývať jeho zaspatý a pritom tak chrapľavý hlas. Znel neskutočne sexy a ja som sa z neho pomaly, ale určite roztápala. Ležala som na posteli a usmievala sa naňho ako idiot.
„Ja som hore už dávno. Nie, nespal som. Možno som si trošičku zdriemol, ale to sa stáva. Všetko mám pod kontrolou. Áno. Budeme vás čakať. Určite sa poteší,“ na chvíľu sa odmlčal a potom pozrel na mňa. „Nemám ani najmenšie tušenie kde je. Od rána som ju nevidel, asi ešte bude vo svojej izbe niekde spať, zatiaľ čo ja už od rána zarezávam. Jasné, dovidenia.“ Zložil a pohodil mobil niekde do perín. Zvalil sa s úsmevom vedľa mňa a len tak sa pozeral do stropu.
„Čo chcel?“ opýtala som sa nedočkavo a jednu ruku si podložila pod hlavu.
„Pýtal sa, či je všetko v poriadku a či to zvládam.“
„A?“
„A mám ťa ísť skontrolovať, pretože ťa mám chrániť a neplním si svoju zodpovednosť,“ žmurkol na mňa a potom dodal: “Hej, ešte som zabudol, dnes sa majú všetci vrátiť.“ Úsmev na tvári sa mi ešte viac rozšíril a oči rozžiarili. Otec sa konečne vráti.
„To vážne? Nerobíš si zo mňa srandu?“
„Nie, prečo by som si mal z teba robiť srandu?“
„Konečne.“ Vyhŕkla som a vrhla sa na Harryho. Pevne som ho objala a pritisla k sebe.
„Počkať, to akože so mnou ti bolo zle?“ Pozdvihol jedno obočie a nechápavo sa na mňa zahľadel.
„S tebou mi bolo úžasne, ale otec mi už chýbal. Nevravím že mi je s tebou zle, ale keď tu bude otec, tak budeš mať menej povinností a budeš sa môcť viac venovať nám.“ Usmiala som sa naňho a jeho nechápavý výraz sa z tváre vytratil. Nahradil ho široký úsmev. Pritúlila som sa k nemu a ostala na ňom ležať. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi a celé moje telo ležalo vodorovne na tom jeho, akurát nohy sa nám trošku preplietli. Rukami ma hladil po chrbte a bozkával do vlasov.
„Myslím, že to nebude také jednoduché,“ prehovoril. „Otec si stále myslí, že chodíš s Lucasom. Čo urobí, keď sa dozvie, že nás včera prepadli a ešte k tomu, že si sa rozišla s Lucasom kvôli mne a o tehotenstve ani nehovorím.“ Dopovedal a mlčal.
„Čo chceš, aby sme teraz urobili? Chceš, aby keď sa otec vrátil, tak aby som hrala, že s Lucasom chodím? A popritom sa vyhýbala tebe? Vieš, že to nedokážem. Nedokážem bez teba existovať.“
„Mia, chceš mu to povedať? Poznáš ho lepšie, ako by reagoval?“
„Určite by zúril.“
„No vidíš. Nehovorí sa mi to ľahko, ale tvoj otec ma nemá až tak v láske, ako Lucasa. Preto myslím, že by sme to mohli skúsiť. Hoci už teraz viem, že ma to bude zabíjať, keď ťa s ním uvidím a pritom nebudem môcť nič robiť.“
„Harry, ale ja nechcem. Nemôžeme mu to takto tajiť. Dokedy mu to chceš tajiť? Mám chodiť s Lucasom a potom o niekoľko dní, týždňov, mesiacov sa s ním len tak z ničoho nič rozísť? Nebolo by to divné? Musíme mu to povedať.“
„Nedokážem sa pozerať na teba v jeho náručí.“
„A ty myslíš, že ja s ním dokážem byť? Myslíš si, že s ním dokážem byť v jednej miestnosti bez teba, keď mi takto celý čas klamal? Vôbec mu na mne nezáležalo. Chce ma len preto, aby ti ukázal, že nad tebou zvíťazil. Chce ma len preto, žeby ti ukázal že mu patrím a ty by si nemohol robiť nič, iba sa bezmocne prizerať. Toto chceš? Ja potrebujem niekoho, kto by mňa, nás miloval. A to dokážeš jedine ty. Jedine ty nás dokážeš úprimne milovať. Ja to otcovi poviem.“
„Povieme mu to spolu.“
„Nie, ja mu to poviem. Niekedy, keď vystihnem ten správny moment.“
„Ako myslíš.“
„Milujem ťa Harry.“
„Ja teba viac.“ Pevne ma zovrel vo svojom náručí. Milujem Harryho a neviem si predstaviť, žeby som mala predstierať svoj vzťah s Lucasom. Po tom všetkom, čo mi povedal sa mi úplne zhnusil. Nikdy ma nemiloval, nikdy po mne netúžil. Jediné čo chcel, bola moja matka. Harry mi ukázal čo je to skutočný život a som rada, že som ho stretla. Nedovolím, aby sa niekedy naše cesty rozišli. Poviem to otcovi a ako to vezme on sa už uvidí.
„Láska?“ opýtal sa ma, čím ma vyrušil z mojich myšlienok.
„Áno Harry?“ Pozrela som sa naňho. Z jeho tváre išli vyčítať obavy. „Čo sa deje miláčik?“
„Chceš mu povedať aj o dieťati?“ Jeho otázka ma prekvapila. Na chvíľku som stiahla obe obočia a zamyslela sa. Potom sa moja tvár uvoľnila a ja som sa usmiala.
„Jasné že nie. Teda aspoň dovtedy, dokiaľ sa bude dať bruško zamaskovať. Potom, keď už to bude viditeľné a dostatočne veľké, aby nemohlo ísť preč, tak mu to poviem. Nechceme predsa, aby ma poslal na potrat. Tepláky a voľné trička, prípadne teraz svetre to istia.“
„Vieš, že ťa milujem?“ Zasmial sa.
„Nie.“
„Ale určite to musíš vedieť. Milujem ťa Miuška moja. Milujem ťa najviac na svete a potrebujem ťa. Oboch alebo obe vás potrebujem.“
„Harry, my teba viac. A teraz by sme už mali vstávať.“
„No jasné, že vy mňa viac, keď ste dvaja. Nejako sa mi nechce.“ Natiahol sa a zatvoril oči.
„Idem do kúpeľne, ty si zatiaľ môžeš ešte poležať.“ Postrapatila som mu rukou vlasy a postavila sa z postele. Po tele sa mi vytvorila husia kože, keď sa moja pokožka dotkla studenej podlahy. Podišla som k balkónovým dverám a odtiahla závesy, čím som prepustila do izby svetlo.
„Ty ma chceš zabiť,“ zastonal Harry, ktorý sa prevalil na brucho a tvár schoval do vankúša.
„Prepáč ty môj upír, ale aj tak myslím, že by si už mal vstávať.“