Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 30 ♦ - "Nie si nič iné, ako obyčajná kurva!"

Sú bolesti, v ktorých človek iba sám si môže pomôcť, a silné srdce sa chce iba na svoju silu spoľahnúť. - William Shakespeare

Pohľad Harryho

Otvoril som oči a pred sebou uvidel najkrajšiu osobu na svete. Usmial som sa, keď som videl, ako spokojne si spí. Jemne som ju hladil po líci. Mal som v sebe taký divný pocit, akoby som sa bál, že jej ublížim. Niečo, ako keď v rukách držíte porcelánovú bábiku. Takto mi pripadala, keď spala. Ako z toho najdrahšieho a najkrehkejšieho porcelánu. Chcel som sa jej dotýkať všade, presne tak, ako v noci. Nemohol som, nemal som to srdce ju zobudiť. Cítil by som výčitky svedomia. Keď vôbec nejaké mám. Otočil som sa na chrbát a hľadel do stropu. Jednu ruku som si podložil pod hlavu a druhu mal len tak voľne položenú na svojej hrudi. Premýšľal som. Kde je ten bastard, ktorý vo mne bol. Ako to, že ma jedno dievča dokázalo takto zmeniť? Mal som ich nespočetne a ešte žiadna so mnou neurobila to, čo Mia. K žiadnej som nič necítil. Zmenil som sa. Nechcem si to pripustiť, ale je to pravda. Som iný. Som dobrý? Fuj, to nie. To slovo na mňa už dávno nepasuje. Nedá sa ku mne prirovnať. Stále som ten istý bastard a budem ešte väčší, keď budem chrániť svoju rodinu. Áno, beriem Miu, ako rodinu. Čakáme predsa naše dieťa. Vzal som mobil do ruky a pozrel sa do kalendára. Sobota. Štvrtý deň, sobota. V utorok by sa mal vrátiť Miin otec. Som veľmi zvedavý, ako zareaguje na to, že je Mia tehotná. A možno si to do jej pôrodu ani nevšimne. Naivne som sa usmial, pretože som vedel, že to nie je pravda.

“Nad čím rozmýšľaš?“ Strhol som sa pri jej otázke a otočil sa k nej. Pozdvihla jedno obočie, keď si všimla môj divný výraz tváre. Neviem to ani len opísať, ako som sa tváril, ale muselo to byť vážne vtipné, keď sa na mne začala smiať.

“Čo ti príde až také vtipné?“ opýtal som sa.

“Ty.“ Dostala zo seba a pokračovala vo svojom rozkošnom smiechu.

“Ja ti dám smiať sa zo mňa.“ Vrhol som sa na ňu a zahryzol sa do jej kľúčnej kosti. Možno som to prehnal, keď som začul jej bolestný ston.

“Harry, nemôžem dýchať.“ Odtiahol som sa od nej a zaprel sa rukami popri jej hlave. Hľadel som do jej orieškových očí a jazykom si prechádzal po spodnej pere.

“Dobré ránko,“ zašepkala a prstami mi vošla do vlasov.

“Aj tebe.“ Usmial som sa a privrel oči. Zrazu som na svojich perách ucítil tie jej a nedokázal sa ich nabažiť.

“Zaspievaj mi,“ zašepkala, keď sa odtiahla.

“Nie. Ja neviem spievať.“ Protestoval som. Nechcel som jej spievať, cítil som sa trápne.

“Ale vieš. Harry, no tak. Nenechaj sa prosiť.“ Pozrela na mňa smutnými očami a ja som sa posadil vedľa nej. Zhlboka som sa nadýchol a zatvoril oči.

“Možno neskôr áno? Teraz mi nič také nenapadá.“

“Harry.“

“Miuška, neskôr, áno?“ Obrátil som sa na ňu so psími očami. Sklopila pohľad k svojim rukám, ktoré mala položené na perine.

“Tak fajn.“ Odvetila. Natiahol som sa k nej a pohladil ju po líci.

“Idem do sprchy a ty zatiaľ skús niečo vymyslieť.“ Na pery mi vlepila rýchly bozk a s dekou okolo tela sa postavila z postele.

“Nahú som ťa už videl.“ Žmurkol som na ňu a ona sa na mňa otočila.

“A ty si myslíš, že ma takto budeš vidieť stále? Mňa si musíš zaslúžiť. To, že si ma videl v noci, neznamená, že ma môžeš vidieť aj teraz a ani zajtra a možno ani pozajtra a tak to môže ísť celý týždeň a mesiac, rok, dva roky.“ Videl som, ako sa prefíkane usmievala, keď to vravela. Vo mne sa naopak hromadila zlosť.