♦ 11 ♦ - "Som dcérou Dona Toretu a som na to hrdá"

1.3K 68 7
                                    

Človek má tri cesty, ako múdro konať:

Najskôr, premýšľaním: To je tá najušľachtilejšia.

Druhá, napodobňovaní:To je tá najľahšia. 

Tretia, skúsenosťou: To je tá najtvrdšia.

Pohľad Mii

Zobudila som sa na pípanie Lucasovho budíka. Neochotne zo seba stiahol perinu a posadil sa. Omotala som ruky okolo jeho krku a stiahla si ho späť k sebe.

“Neodchádzaj,“ zašepkala som a na pery mu vtisla sladký bozk.

“Nechce sa mi, ale musím.“

“Vieš, ako som ti včera vravela, že si našiel odvahu a zmenil sa na tú bezcitnú špinu?“

“Na to sa nedá zabudnúť.“

“A vieš, ako som ti vravela, že všetci v tomto dome sú také špiny až na mňa?“

“Áno.“

“Tak chcem, aby si aj zo mňa urobil krvilačné monštrum, ktoré sa už nebude ničoho báť. Chcem, aby si zo mňa urobil smrtiacu zbraň.“

“To nie je také ľahké Mia.“

“Prečo nie? Motív a tak isto aj svoj cieľ mám, tak v čom je problém?“

“Mia, si žena. Ovládajú ťa city. Cítiš strach, bolesť, sklamanie, lásku. Svoje city, by si najprv musela vypnúť.“

“Pozri sa! Zabili mi matku a mňa znásilnili. Po mojom dome sa premáva nejaký debil, ktorý ma neustále obťažuje, matkin vrah je na slobode a ten, kto ma znásilnil tiež ešte žije. Jediné po čom túžim je pomsta! A sama to nedokážem, preto potrebujem tvoju pomoc. Alebo, žeby som šla poprosiť jedného z našich hostí?“

“Obliekaj sa o pol hodiny odchádzame!“

“Ja vedela, že ťa prehovorím!“

“A ja ti vraví, že ak do pol hodiny nebudeš pripravená na odchod, tak ťa nechávam doma,“ pousmial sa.

“Však už idem,“ vyskočila som z postele a utekala do svojej izby. Dala som si rýchlu sprchu a zo skrine vytiahla nohavice a tielko. Vlasy som si rozčesala a dala do vysokého copu. Na oči som si naniesla len špirálu a rýchlo zbehla dolu. Lucas už čakal v kuchyni.

“Máš 5 minút,“ upresnil ma. Z misky som si vzala jablko a rýchlo vybehla na chodbu. Vytiahla som z botníku čierne topánky nad kotníky a zaviazala si ich. Na seba som prehodila koženku a zahryzla si do jablka.

“Už som si myslel, že to nestihneš,“ zasmial sa.

“Keď niečo chcem, tak to dosiahnem.“ Zamkla som dom a nasadla k Lucasovi do auta.

“Musím uznať, že si sa obliekla dosť vhodne na to, kam ideme.“

“Vážne? A kam ideme?“

“To ti nepoviem, ale vieš čo ti poviem? Vtip! Chceš ho počuť?“

“Jasné,“ odpovedala som a zahryzla si do jablka.

“Alebo, vieš čo? Radšej nie, je to nevhodné.“

“Lucas! Hovor!“

“Tak dobre,“ pousmial sa a naštartoval. Vyšiel z garáže a pomaly sme sa niesli ulicami.

“No, tak ja začnem, áno?“

“Bože, Lucas! Už hovor!“

“Fajn. Na prvý deň Boh stvoril zem a diabol peklo. Na druhý deň Boh stvoril lásku a diabol zlo. Na tretí deň Boh stvoril teba a diabol pukol od smiechu.“ Hneď, ako to dopovedal sa hlasno rozosmial.

Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz