Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 35 ♦ - "Mia, mám ťa rád, ale tvoju matku milujem."

"Dokonalé šťastie môže človek poznať iba vtedy, keď poznal najväčšiu bolesť." - Liz Taylor

Harryho mohutné telo sa skláňalo nad mojím a tak ma ochraňovalo pred padajúcimi zvyškami črepov. Rukami som si zakrývala uši, pretože ten hluk sa nedal vydržať. Nie som na to zvyknutá a ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, že by sa mohlo teraz niečo také stať. Počula som približujúci sa zvuk policajných sirén a následne výbuch. Bolo počuť krik okoloidúcich ľudí a potom ticho. Tak rýchlo, ako sa to všetko začalo, tak to aj skončilo. Neostalo nič, iba ticho a poriadna spúšť. Harry vyletel na nohy a porozhliadol sa okolo. Rozbehol sa k dverám a bežal von. Ja som ostala ležať na zemi a vedľa mňa Lucas.
„Si v poriadku? Nie si zranená?“ opýtal sa ma, keď sa postavil a strepal zo seba črepiny. Podal mi ruku a pomohol sa mi postaviť. Urobila som presne to isté čo on.
„Som v poriadku, nič mi nie je a čo ty?“ Porozhliadla som sa okolo seba a všade videla iba samé sklo. Celá zatemnená miestnosť bola teraz perfektne osvetlené a odhaľovala všetko, čo sa otec po matkinej smrti snažil ukryť. Osvetlila celú izbu a ja som znovu mala možnosť pozrieť sa do matkinej usmievavej tváre, ktorá visela zavesená na stene. Jej nádherný portrét osvetlilo svetlo. Počula som, ako Lucas niečo hovorí, ale nevnímala som ho. Rozhliadala som sa okolo seba a spomínala, ako to tu niekedy takto vyzeralo každý deň. Všetko bolo krásne a osvetlené, samozrejme sme tu nemali rozbité okno a črepiny. Odvrátila som zrak od odrazu a pozrela na Lucasa.
„Ako si vedel, že sa bude strieľať? Vidieť si to nemohol, nemal si možnosť vidieť niečo podozrivé.“ Skonštatovala som a čakala na jeho odpoveď.
„Zatiaľ, čo vy ste boli zaujatý ja som vnímal. Vnímal som všetko okolo seba. Bolo tu ticho. Predtým, ako ste prišli som počul všetko, štekať psov, spev vtákov a teraz to ticho. Vedel som, že sa niečo stane. Prišli ste vy a my sme sa začali hádať, dobrá príležitosť zaútočiť. Proste som to vycítil.“ Mykol plecami a otočil sa chrbtom. Kráčal k oknu a následne sa cez neho vyklonil. Áno, Lucas je zvláštny. Počuje a vníma to, čo nikto iný nevidí, alebo neregistruje. Preto je pre otca dôležitý, dokáže vystihnúť všetko a v pravý čas. Patrí do rodiny. Prišla som k Lucasovi a tiež sa vyklonila. Pred sebou som uvidela horiace policajné auto a okolo pobehujúcich, vystrašených ľudí. Bolo mi hneď jasné, že polícia nám nepríde na pomoc. Síce išla, ale keď zistila o koho sa jedná, tak to otočili. Neviem, ako sa tu to horiace auto ocitlo, ale museli to urobiť oni. Tí útočníci. S políciou nemáme veľmi dobré vzťahy. Mafia s políciou nikdy dobre nevychádzala a takto to aj ostane. Keď videli koho dom bol napadnutý, hneď to otočili. Všetci v tomto meste vedia, kto je šéfom mafiánskeho podsvetia. Nikto sa ešte neodvážil otcovi vzoprieť a už vôbec nie za bieleho dňa ho prepadnúť vo vlastnom dome. Ten, kto to urobil musí byť pekne naštvaný a šialený. Neviem, do akých problémov sa otec namočil, ale toto nevyzerá vôbec dobre. Jedine blázna môže napadnúť, ísť cez deň strieľať na dom mafiánskeho šéfa.
Do izby vbehol Harry a celý nazlostený sa hodil do kresla. Rukami si prešiel cez tvár, potom vlasy a nakoniec sa postavil. Prešiel ku mne a objal ma. Vtisla som sa mu do náručia a zaborila hlavu do ohybu jeho krku.
„Miláčik, ako ti je? Si v poriadku?“ opýtal sa ma a potom ma pobozkal do vlasov.
„Som z toho všetkého trošku otrasená, ale nič mi nie je.“ Zašepkala so mu do krku a pozrela sa do jeho očí.
„Ty láska? Nie si zranený?“ opýtala som sa a už som mu rukou prechádzala cez vlasy.
„Nie, som v poriadku. Nič mi nie je.“ Zašepkal a na pery mi vtisol malý bozk. Pozrel sa na Lucasa a ten len pokrútil hlavou.
„Kto to bol? Nepoznám nikoho so zdravým rozumom, kto by cez všedný deň napadol Toretu. Každý sa nám oblúkom vyhýba, kto to bol?“ opýtal sa Lucas a zmietol sklo zo sedačky na ktorú sa následne posadil.
„Nemám ani najmenšie tušenie. Všetko tu prebiehalo, podľa predpisov, ktoré som dostal. Nenapadlo by mi, že by niekto na nás len tak zaútočil a nie cez deň. Vybehol som von, ale nikoho som nevidel. Videl som iba dva vzdiaľujúce sa čierne Jeepy.“ Odpovedal Harry a posadil sa vedľa Lucasa. Stála som pred nimi a pozerala sa na nich. Boli zúfali, obaja.
„Ja neviem, ako to v tomto svete chodí, pretože som ešte nemala tú česť, ale raz mi to stačilo a myslím, že sa na tom zhodneme všetci. Harry, zavoláš chlapom, nech sa okamžite vrátia. Potrebujeme tu byť viacerí, keby sa náhodou niekto vrátil. Lucas, ty zavoláš Antonimu a vybavíš nové okno a to čo najrýchlejšie. Nemôžeme ostať bez okna, okoloidúci budú vidieť všetko. Všetko, čo videné byť nemôže. A ja sa postarám o tento neporiadok. Potom sa tu všetci stretneme a na niečom sa dohodneme. Možno budú niečo vedieť chlapi, predsa len sú s otcom viac, ako my traja dokopy. Spoločne prídeme na to, kto to bol. Treba si len zanechať chladnú hlavu.“ Pozrela som na nich a usmiala sa.
„Mám ešte otázku. O akom denníku ste to hovorili?“ opýtal sa Lucas.
„Ja mám tiež jednu otázku. Ako si si dovolil vlámať sa do môjho domu a označkovať si moju Miu?“ zavrčal Harry a nenávistne ho prepaľoval pohľadom.
„Celý čas som bol tu! Nebol som v žiadnom dome a Miu som nebozkával ani sa na to nepamätám! Nepohol som sa odtiaľto, odkedy ste odišli! Nepáči sa mi, že je Mia s tebou a ja ti vravím, že si ju získam späť, ale tak toto by som neurobil!“ Kričal Lucas a mne to už šlo na nervy.
„Vážne, tak potom, kto to kurva bol?! Mojej Mii sa nikto dotýkať nebude!“
„Chlapci! Pokojne, áno? Myslím si, že máme oveľa horšie problémy, ako toto! Nemôžete aspoň pre tento krát sa nehádať?! To by vás zabilo? Teraz musíme držať spolu, je to jasné? Nechcem počuť žiadne hádky! Od nikoho! Sľubujete?“ S pozdvihnutým obočím som ich oboch pozorovala. Nevyzerali práve nadšene, ale mne je to fuk.
„Sľubujeme.“ Povedali nahlas a ja som si vydýchla. Tak to som zvedavá, ako dlho im to vydrží. Či sa ešte náhodou do večera medzi sebou nepovraždia.
„Som zvedavá, ako dlho vám to vydrží. A teraz, každý poďme robiť svoju prácu.“ Naraz sa postavili a každý si to namieril svojim smerom. Lucas odišiel niekam vedľa a Harry si to namieril ku mne.
„Z teba bude tá najlepšia mamička, akú som kedy videl,“ zašepkal mi do pier a potom na ne vtisol malý bozk. Pohladil ma po líci, vytiahol z vrecka mobil a už vo dverách si ho prikladal k uchu. Harry zmizol a ja som tu ostala sama. Prišla som až k veľkému drevenému stolu a z pod neho vytiahla kôš. Bol celkom prázdny až na pár papierov. Vzala som ho do ruky a položila do stredu miestnosti. Čupla som si a začala zo zeme zbierať väčšie kusy skla. Ukladala som ich na seba a hádzala do koša. Keď sa otec toto dozvie, tak zošalie. Uvidela som pred sebou pár nôh a potom tieň. Zodvihla som pohľad od zeme a pred sebou uvidela stáť Lucasa.
„Volal som s Antonim a ten mi povedal iba to, že okno privezie už dnes, ale má to jeden problém. Tie žalúzie čo mal tu tvoj otec momentálne vyrobiť nemôže z dôvodu nedostatku materiálu. Vysvetlil som mu, čo sa stalo a on povedal, že dá aspoň obyčajné tmavé bambusové žalúzie na začiatok. Vravel že tiež sú dobré a nevidno cez ne dovnútra. Potom ich príde vymeniť.“ Dopovedal a čakal na moju reakciu.
„Dobre, budeme ho čakať. Aspoň niečo,“ odpovedala som a ďalej sa venovala svojej práci. Videla som, ako si Lucas čupol a pomohol mi zbierať sklo zo zeme.
„Ďakujem,“ zašepkala som.
„V poriadku, aj tak nemám čo robiť a ty si predsa tehotná.“ To o tom tehotenstve povedal po tichšie a trošku skleslejšie, ale nebudem to riešiť.
„Všetkých chlapov som zvolal na piatu večer. Skôr sa nedalo.“ S týmito slovami vošiel do miestnosti Harry a aj ten sa k nám pridal. Spoločne som pozbierali všetky väčšie úlomky a pohádzali ich do koša. Chalani sa potom posadili na sedačku a ja som pozametala celú podlahu. Pre istotu som to ešte raz prešla vysávačom a potom mopom.