Ľudia neplačú preto, že sú slabí, ale preto, že boli silný až pridlho. - Johny Deep
Ležala na posteli schúlená do klbka prikrytá zeleno-červenou prešívanou dekou. Jednu ruku držala blízko svojho brucha a druhú mala položenú na prikrývke. Vlasy jej padali do tváre a ona sa jemne pomrvila zakaždým, keď sa jej pramienok vlasov dotkol jej nosa. Zasmial som sa nad tým a odhrnul vlasy z jej tváre. Vyzerala pokojne. Pod očami mala mierne rozmazanú špirálu od sĺz, ktoré jej spôsobil ten debil. Pohladil som ju po líci a pobozkal na pery.
“Nedovolím, aby ti niekto niekedy ublížil. Nespustím ťa z očí, pokiaľ to nebude vážne nutné a nebudem si istý, že budeš v bezpečí,“ zašepkal som jej do tváre a ešte raz sa na ňu usmial. Vytiahol som deku o trochu vyššie a prikryl ju až po krk. Postavil som sa z postele, zo stolíka vzal svoj mobil a pomaly šiel k dverám. Vo dverách som sa ešte raz otočil a pozrel na ňu. Potom som ich za sebou zatvoril a pomalými krokmi sa vydal ku schodisku. Šiel som pomaly a hlavne opatrne, pretože tieto schody sú dosť staré a nepríjemne vŕzgajú. Nechcem ju zobudiť. Konečne sa upokojila a zaspala. Zišiel som schody a vošiel do kuchyne. Za stolom sedela mamka spolu s Gemmou.
“Tak, ako? Je jej už lepšie?“ opýtala sa Gemma, keď som si akurát sadal k nim. Natiahla sa pre šálku a naliala mi do nej teplý čaj.
“Konečne zaspala,“ odpovedal som a odpil si z čaju.
“Potrebuje čas. Je to pre ňu teraz ťažké obdobie.“ Odvrátil som zrak od šálky a presunul ho na svoju ruku, ktorú práve teraz drvila Anne. Venovala mi súcitný pohľad a ja jej na oplátku venoval malý úsmev.
“Ja ju chápem. Teda, aspoň sa o to snažím.“
“A ide ti to dobre.“
“Stále nechápem, ako mi mohlo jedno dievča takto pomotať hlavu, roztopiť srdce, prinútiť ma cítiť to, čo som ešte k žiadnej inej necítil. Naučila ma znovu milovať. Naučila ma milovať aj niekoho iného, ako len samého seba. Prinútila ma báť sa o ňu, chrániť ju, túžiť po nej. A urobila to nevedome, neplánovane, vzniklo to z čistej nenávisti. Všetko to, čo sa z nás zrodilo začalo nenávisťou.“ Zamýšľal som sa nad tým, ako sa to všetko vlastne medzi nami začalo. Ako sa to z tej nenávisti dokázalo presmerovať na lásku.
“Harry, je to dieťa, ktoré čaká tvoje?“ opýtala sa ma Anne a ja som na sebe ucítil pohľady svojej matky a aj sestry.
“Áno, to dieťa je moje.“ Pozrel som sa na nich a z ich výrazu nedokázal vyčítať absolútne nič.
“Ako dlho sa vlastne poznáte, keď už máte dieťa? Ako ste sa spoznali, keď si vravel, že ste sa najprv nenávideli?“
“Neviem, ako dlho sa poznáme. Možno mesiac, nie som si istý. A my to dieťa ešte nemáme. Čakáme ho.“
“Poznáte sa ani nie mesiac a už čakáte dieťa? Ako ste sa zoznámili?“ opýtala sa ma prekvapená Gemma. Áno, oni sa musia do všetkého starať.
“Dieťa prišlo neplánovane. Nemali sme ho v pláne. Vlastne, ani som nevedel, že ju ešte niekedy uvidím.“
“Harry, povedz nám všetko!“ prehovorila Anne a rukami si pretrela spánky.
“Ja som ju.. proste som... znásilnil som ju.“ Dostal som zo seba s ťažkosťou.
“Čo si?! Takto som ťa nevychovala! Čakala som, že budeš robiť hlúpostí, ale toto?!“ zakričala na mňa a ja som sa vtedy cítil, ako zbitý pes. Hanbil som sa pred vlastnou matkou.
“Ty si ma nechovala vôbec! Nevedel som čo robím. Proste sa to stalo a ona otehotnela!“ teraz som kričal už aj ja.
“Ktorá v poradí ona bola?“ opýtala sa Gemma.
“Ako to myslíš, že ktorá v poradí?“ zavrčal som na ňu.
“Koľko dievčat pred ňou si znásilnil?“
“Čo si ty o mne myslíš? Myslíš si, že som nejaké zviera, alebo čo?!“ Bol som nervózny, veľmi nervózny.
“Ja už neviem, čo si o tebe mám myslieť Harry,“ prehovorila Anne.
“Ona bola prvá, ktorú som znásilnil.“
“Tak toto ti neverím. Neverím, že ona bola jediná s ktorou si mal sex.“
“Nevravím, že bola jediná! Vravím, že bola jediná, ktorú som znásilnil! Predtým som si platil kurvy.“
“A potom?“ Gemma pozdvihla jedno obočie a premerala si ma.
“Potom na to už nebola možnosť, keďže sme sa presťahovali k nej do domu a máme za úlohu zistiť, kto to bol.“
“Priznáš sa?“
“Priznám sa a jediné čo ma bude čakať je smrť. Nemám v pláne sa priznať a už vôbec nie jej otcovi.“
“Čo chceš robiť?“
“Niečo vymyslím o to sa ty neboj.“
“Len aby.“ Pokrútila nado mnou hlavu a postavila sa od stola. Zobrala do ruky hrnček a presunula sa s ním k drezu. Pustila vodu a umyla ho. Dopil som svoj čaj, postavil sa od stola a presunul sa do obývačky. Hneď za mnou prišla Gemma a posadila sa vedľa mňa. Pohladila ma po ramene a pevne zovrela v objatí.
“Tak môj malý braček bude otcom.“ Počul som v jej hlase nadšenie. Musel som sa nad tým zasmiať. Natiahol som ruky a ovinul ich okolo Gemminho pásu. Po chvíli sme sa pustili a zapli televíziu. Sledovali sme ju a medzitým prišla aj Anne. Položila na stôl koláč a posadila sa k nám. Konečne som sa cítil spokojne. Bol som so svojimi tromi ženami vo svojom rodnom dome a neplánoval tak skoro odísť. Keď už spomínam tie tri ženy, to mi pripomína, že musím ísť skontrolovať Miu. Postavil som sa zo sedačky a pomaly kráčal hore schodmi do kedysi mojej detskej izby. Tešil som sa, ako uvidím svojho anjelika ležať v mojej posteli. Otvoril som dvere a moje srdce prestalo biť.
Pohľad Mii
Ležala som na posteli a pomaly si pretrela oči. Ponaťahovala som sa a posadila sa na posteľ. Porozhliadla som sa po miestnosti a v rohu uvidela tmavú postavu. Usmiala som sa a znovu sa hodila do perín.
“Bojíš sa si prísť ku mne sadnúť?“ opýtala som sa a pozrela sa smerom do rohu. Hneď som to oľutovala, keď sa postava otočila a pomaly prešla smerom ku mne. Posadil sa na posteľ a rukou mi prešiel po líci.
“Čo ty tu robíš?“ opýtala som sa so strachom v hlase.
“Nezačali sme práve najlepšie. Myslím si, žeby sme sa o to mali pokúsiť ešte raz. Vieš, veľmi si mi chýbala,“ zasmial sa. „Ale nie, len kecám. Za ten čas, čo som bol v nemocnici som si veľmi neužil a ty, keď si sa už rozhodla, že dáš každému, ta som si pomyslel, prečo nie?“ Odtiahla som sa od neho a nechápavo naňho pozrela.
“Nikdy. Nedovolím, aby si sa ku mne viac priblížil. Nenávidím ťa. Zmenil si sa.“
“Nie Mia, ty si sa zmenila. Je to až neuveriteľné, ako sa z ockovej porcelánovej bábiky stala kurva.“ Zatvorila som oči, keď dopovedal túto vetu. Nemal pravdu, vedela som, že nemal pravdu. Aj keď som vedela, že klame, tlačili sa mi slzy do očí. Ranilo ma to, keď mi to povedal človek, na ktorom mi niekedy záležalo.
“Chcem, aby si odišiel. Choď preč!“ Rozkázala som a odtiahla sa od neho ďalej.
“Bojíš sa ma? Nepamätáš si, ako si sa ku mne tisla, keď ťa znásilnili? Na to si nespomínaš však? Napomínaš si ani na to, ako sa s tebou zahrával. Chránil som ťa pred ním najviac, ako som len mohol! A teraz ma od seba odháňaš a pripúšťaš si k telu toho debila. Ty si jediná, kto sa zmenil Mia. Ty!“ Otočil sa a cez otvorené okno vyšiel von. Sedela som na posteli a hľadela do steny predo mnou. Z očí sa mi hrnul slzy a ja som pomaly prestávala vidieť aj tú stenu na ktorú som predtým pozerala.
Poznámka autorky: Po dlhom čase ďalší diel. :) Ospravedlňujem sa vám, že som napridala časť skôr, ale nevedela som, ako napísať ďalší diel. Minulý diel sa mi nepáčil a nevedela som, ako pokračovať, ale nakoniec som sa z toho dostala. :) Dúfam, že sa vám diel páčil a som vám veľmi vďačná za všetky comenty a votes. :3 Ste zlatíčka :3 ♥
PS: Táto časť má presne 1268 slov bez poznámky autorky. :)
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)
Hayran Kurgu!!!POZASTAVENÁ!!! Čo sa stane, ak vypustíte kanárika z klietky a dáte mu voľnosť? Prežije? To je otázka, ktorú si pokláda istý muž, už dosť dlho. Stvorenie tak krásne, múdre, a zároveň tak krehké a zraniteľné. Stvorenie žijúce medzi najnebezpečn...
