Zničil si tú, ktorou som bola, zničí ťa tá, ktorou budem (Harry Styles - SK)

♦ 19 ♦ - Chcem sa opiť! Nauč ma piť! Nauč ma fajčiť!

Najhoršie je keď sa posadíš vedľa niekoho koho miluješ, pozeráš sa naňho, dotýkaš sa ho a vieš, že ho nemôžeš mať.

Pohľad Mii
Bozkával tak tvrdo a pri tom tak nádherne. Ruky som obtočila okolo jeho krku a pritiahla si ho bližšie. Jeho silné paže sa omotali okolo môjho malého tela. Prstami som mu zachádzala do vlasov a cítila, ako ma jemne hladí po chrbte. Neviem čo to so mnou robí, ale chcem viac. Oveľa viac, ako len nejaké bozky.
"Harry," zašepkala som proti jeho perám a on sa iba usmial. Odtiahol sa odo mňa a medzi ukazovák a palec uchopil moju bradu. Pozerala som mu do tých jeho nádherných, žiariacich, zelených očí.
"Počkám na teba v izbe." Ešte raz pobozkal moje pery a postavil sa. Vystúpil z vane, jednou rukou si pridržiaval uterák okolo pásu a druhou zo seba stiahol boxerky. Uterák si pevne omotal okolo pásu, pozbieral svoje veci zo zeme a odišiel. Hneď, ako sa za ním dvere zatvorili, som vytiahla zátku z vane a zmyla zo seba všetku penu. Okolo svojho tela som omotala osušku, ktorá siahala do polky stehien. Kráčala som k dverám a pomaly ich otvorila. Harry sedel na posteli len v uteráku. Oči sa mu rozžiarili, keď videl, ako som vstúpila do izby.
"Chýbala si mi." Zašepkal pri mojom uchu. Vzala som jeho tvár do rúk a na pery mu vtisla bozk, za ním ďalší a ďalší. Jednu ruku mal položenú na mojom zadku a druhou mi prechádzal a po chrbte.
"Milujem ťa." Dostala som zo seba a v tom začula výstrel. Harry padol na zem a už sa ani nepohol. Otočila som sa a za sebou uvidela stáť Lucasa. Rýchlo som sa odtiahla od Harryho pier a ešte viac sa ponorila do peny.
"Mia, si v poriadku?" Opýtal sa Harry s vážnym výrazom na tvári.
"Myslím, že by si mal odísť." Prehovorila som tichším hlasom.
"Urobil som niečo zlé?"
"Stále robíš niečo zlé. Už len to, že sa ma dotýkaš a bozkávaš ma, je zlé! Nútiš ma s tebou podvádzať Lucasa, aj keď si to neuvedomuješ!"
"Aha, takže ty si si teraz spomenula na to, že máš aj priateľa."
"Ja som si na to nespomenula teraz!"
"Vážne? A kedy? Keby si naňho myslela, tak mi nedovolíš vliezť k tebe do vane!"
"Aj tak by si tu vliezol!"
"Máš pravdu, ale nedovolila by si mi pobozkať ťa! Že ty niečo ku mne cítiš?!" Povedal to viac vysmievačným tónom, spolu s tým jeho úšklebom na tvári.
"Vypadni!" Zrevala som a počítala do desať, aby som ho nezabila. Postavil sa z vane, okolo pásu si omotal uterák, pozbieral zo zeme svoje veci a odišiel. Awwr, jak ja ho neznášam! Vypustila som vodu, namydlila sa, osprchovala, osušila a len v osuške vyšla do svojej izby. Porozhliadla som sa okolo, našťastie tu Harry nebol. Zo skrine som si vzala čisté spodné prádlo a obliekla si ho. Osušku som zavesila na radiátor a vrátila sa opäť ku skrini. Musím ísť pozrieť Lucasa, sľúbila som mu to. Rozmýšľala som, čo si oblečiem. Nakoniec som zvolila meruňkovo-krémové šaty, čierne topánky na vysokom opätku s otvorenou špičkou a čiernu lesklú kabelku do ruky. Vlasy som si rozčesala a nechala ich rozpustené. Na oči som si naniesla, špirálu, ceruzku a jemné očné tiene. Do kabelky som si vložila mobil, kľúče, peňaženku a bola som pripravená vyraziť. Zatvorila som dvere svojej izby a pomaly kráčala dolu schodmi. Zastavila som sa pri otcovej kancelárií. Opatrne som otvorila dvere a nakukla dnu. Táto miestnosť nie je tým, čím bývala. Otcova pracovňa bola najosvetlenejšia miestnosť v celom dome. Na oknách boli kvety, ktoré hladilo usmievavé slniečko. Matka túto miestnosť volala miestnosťou šťastia, úsmevu, radosti. Jej obraz videl na stene oproti oknu a jej nádherný portrét vždy osvetľovali slnečné lúče. No s matkinou smrťou sa vytratilo všetko šťastie, všetok úsmev a aj všetka radosť. Otec dal na tieto okná urobiť špeciálne tmavé žalúzie, aby dovnútra neprepustili ani lúč slnka. Tak isto sa zbavil všetkých kvetov z tejto miestnosti. Teraz v tejto miestnosti nie je nič, iba tma, smútok, žiaľ a nenávisť. Matkin obraz tu stále vidí, akurát ho nie je vidno. Keby som nevedela, kto je na tom obraze, ani by som to nikdy nezistila. Dvere som zatvorila a pomalými krokmi sa pobrala k vchodovým dverám. Šla som okolo obývačky, keď z kuchyne vyšiel oblečený Harry a postavil sa mi rovno pred dvere.
"Kam si myslíš, že pôjdeš?" Opýtal sa s pozdvihnutým obočím.
"Čo si ty o sebe myslíš? Myslíš si, že sa ti budem spovedať?" odvetila som.
"Nikam nepôjdeš!"
"Ty mi nebudeš rozkazovať!" Kto si myslí, že je? On mi nebude rozkazovať, kam pôjdem a kam nie!
"Fajn, tak mi povedz, kam chceš ísť a ja tam pôjdem s tebou."
"Už len tebe budem hovoriť, kam idem."
"Buď pôjdem s tebou, alebo nepôjdeš nikam! Taký bol rozkaz tvojho otca! Mám ťa chrániť, tak prestaň trucovať a povedz, kam si sa vybrala!"
"Idem pozrieť svojho priateľa do nemocnice a nemyslím si, žeby bolo vhodné, keby si tam šiel so mnou!"
"Jebem na to, čo si pomyslí Lucas. Tvoj otec mi dôveruje a ja ho nechcem sklamať!"
"Ani raz sa ma nedotkneš! Ani raz sa ma nepokúsiš pobozkať! Počkáš na chodbe! Sľubuj!"
"Načo bude sľubovať, keď to aj tak poruším?!" Dopovedal, vzal kľúče zo stola od svojho Range rovra, chytil ma za ruku a už aj so mnou šiel do garáže. Odomkol auto, otvoril mi dvere a ja som nastúpila. Následne ich zatvoril, prešiel popred auto a sám nastúpil. Dialkovým ovládačom som otvorila podzemný východ z garáže a potom ho opäť zatvorila. Harry dupol na plyn a bolo mu jedno, že je deň, že ide cez mesto plné ľudí a malých detí.
"Nikdy by som nepomyslela na to, že ty mi otvoríš dvere." Prehovorila som po dlhej chvíli ticha.
"Vieš, chcel som ti tam najprv privrieť nohu, ale potom som si to rozmyslel. Musel by som sa o teba starať a ja mám s tebou iné plány." Uchechtol sa a palubnej dosky vzal balíček cigariet. Jednu si vytiahol a vložil do úst. Balíček pohodil naspäť a z vrecka vytiahol zapaľovač. Pripálil si cigaretu a zapaľovač odložil. Bolo fascinujúce sledovať ho, ako jednou rukou drží volant pri takej rýchlosti a druhou si spokojne drží cigaretu. Otočil sa ku mne a usmial sa.
"Kde je moje džentlmenské chovanie? Dáš si?" Opýtal sa a už ku mne naťahoval ruku so zapálenou cigaretou.
"Nie ďakujem, nefajčím." Odpovedala som a dívala sa pred seba.
"Fajn, ostane viac pre mňa." Potom sa už neozval. Zastavili sme pred nemocnicou. Harry si posledný raz potiahol z cigarety, otvoril dvere a cigaretu vyhodil. Stúpil na ňu a ďalej sa nestaral. Vystúpila som a spolu s ním vošla do veľkej budovy. Sakra, ako tu teraz ja Lucasa nájdem? Zastavila som sestričku a opýtala sa n Lucasa. Dozvedela som sa, že leží na izbe číslo 110. Tretie poschodie. S Harrym sme nastúpili do výťahu.
"Chceš si to rozdať už teraz, alebo až doma?" Mňa s tých jeho blbých pripomienok raz porazí. Iba som pretočila očami a sledovala, ako sa dvere pred nami otvárajú. Vyšli sme na obrovskú chodbu a hľadali izbu číslo 110. Zastavili sme sa pred veľkými bielymi dverami. Nadýchla som sa a pomaly dvere otvorila. Lucas ležal na posteli a vedľa neho stála mladá sestrička, ktorá ho držala za ruku. Ucítila som Harryho ruku na svojom ramene.
"Neruším?" opýtala som sa a vošla do miestnosti. Lucas rýchlo pustil ruku sestričky a obaja sa na nás pozreli.
"Mia, ja ti to vysvetlím." Povedal Lucas a šiel sa postaviť, keď ho v tom tá cundra zastavila.
"Musíš ležať." Odvetila a už mu pomáhala ľahnúť si.
"Páni, tak to si tu už personál tiká s pacientmi."
"Mia, ja..." Chcel niečo povedať, ale v tom som ho prerušila.
"Nemusíš mi vravieť nič. Poď Harry, vzhľadom na to, že sme spolu sami doma niekoľko dní, tak jedlo sa samo nenavarí." Potiahla som Harryho za ruku, ale ten tam stál.
"Harry!" Zavrčala som a ešte viac potiahla jeho ruku.
"Je mi ťa ľúto Lucas. Ja, mať doma takéto dievča, tak sa za žiadnou inou ani neobzriem. Vlastne, ja budem mať doma takéto dievča. Chceš niečo počuť? Miin otec aj so všetkými chlapmi odišli a ja som jediný, kto s Miou ostal. Mám ju strážiť. Verím, že týmto si mi len dopomohol k získaní jej srdca. Ďakujem." Povedal Harry a svoju ruku ovinul okolo môjho pásu. Potlačil ma dopredu a spolu sme vyšli. Ešte som sa obzrela za Lucasom. Sedel na posteli a nemohol sa spamätať z toho, čo mu Harry povedal. Potom som už iba videla, ako k nemu prišla tá sestrička a začala ho hladiť. Prečo sa ja oňho bojím, veď on je v perfektných rukách. Nasadla som do Harryho auta a pripútala sa.
"Chcem aby si šiel najrýchlejšie, ako to auto môže."
"Mia, nemôžem ísť až tak rýchlo." Odvetil, čím ma naštval. Naštartoval a otočil to. Cesta domov bola tichá. Nikto z nás sa neodvážil prehovoriť. Zaparkovali sme v garáži a pomaly vyšli až hore. Vošla som do obývačky a pohodila sa na gauč. Harry zodvihol moje nohy, posadil sa vedľa mňa položil si ich na seba. Jemne ich hladil a masíroval, upokojovalo ma to.
"Chcem sa opiť! Nauč ma piť! Nauč ma fajčiť! Zajtra sa chcem zobudiť s poriadnou opicou!"
"Si si tým istá?" Opýtal sa s mierne zvrašteným obočím.
"Nie je tu otec. Nemá mi kto vynadať ani udeliť zaracha. Som si stopercentne istá!" Harry sa neochotne postavil a prešiel k sekretári. Otvoril ho a vybrala odtiaľ fľašku tvrdej whisky.

Miin outfit na boku ------->
Poznámka autorky: Tak, po dlhej dobe ďalší diel. :) Dúfam, že sa vám páčil :3 Ja sa neskutočne teším na ďalší a myslím, že vy tiež! :3 ♥ Ďakujem vám za ohlasy k minulému diely :3 ♥ Ste zlatíčka! Ani neviete, ako ma tešíte! :3 ♥

PS: Dúfam, že ste všetci pochopili, že to na začiatku si Mia predtavovala :D