Love Me Red

26.

Cayenne

,,Nemusíš mi nič kupovať, rád za teba platím. Stalo sa to mojim koníčkom, " žmurkne na mňa, čo ma núti zasmiať sa.

,,Môžeme si sadnúť na tie lavičky, bude sa nám to ľahšie piť," ukáže na lavičky nachádzajúce sa medzi dvoma veľkými stromami, okolo ktorých je omotaných niekoľko svetielok rôznych farieb, a tak to miesto pôsobí romanticky. Je to menší park, v strede je osvetlená fontána a okolo nej sa nachádza hneď niekoľko lavičiek podobných tej, na ktorú pred malou chvíľou ukázal Zayn.

,,To je dobrý nápad, ako ťa niečo také užitočné mohlo napadnúť?" zhíknem, čím sa ho snažím doberať.

,,Vtipné," zamrmle v moment, keď si sadá na lavičku. Jeho činy nasledujem a ocitnem sa na lavičke vedľa jeho tela. Lavička nie je príliš široká, a tak sú naše telá na sebe celkom natlačené. So Zaynoveho tela vyžaruje teplo, čo považujem za veľkú výhodu, keďže je celkom chladno.

Ruky obalím okolo pohára a privonia si k horúcej čokoláde, pred tým než sa jej napijem.

,,Je dokonalá, musíš uznať."

,,Je dobrá, ale mal som už aj lepšiu," nezaujato prehovorím a ja neviem posúdiť, či to myslí vážne alebo si zo mňa uťahuje. ,,Raz ti urobím aj ja tu najlepšiu horúcu čokoládu," nakoniec dodá.

,,Vážne? Podľa mňa nevieš urobiť ani priemernú čokoládu a nie ešte lepšie než je táto."

Cuká mu v kútiku úst, chce sa usmiať, no snaží sa to zamaskovať. Venuje mi šibalský pohľad a priblíži ku mne svoju tvár, znova by som rada dúfala, že ma chce pobozkať, ale túto myšlienku sa snažím zahnať, aby moje sklamanie potom nebolo príliš veľké.

,,Si neuveriteľná, Cayenne White," pokrúti hlavou a hneď na to sa napije horúcej čokolády.

,,V čom presne, Zayn Malik?" napodobním ho a poviem mu celým menom.

,,Vo všetkom, ale v hlavne v tom, že si zo mňa stále uťahuješ, nie je to vôbec slušné."

,,To je pravda, nie je to vôbec slušné, ale je to dosť zábavne."

Pozriem naňho intenzívnym pohľadom snažiac sa v jeho tvári prečítať naviac ako viem. Mojim cieľom je zistiť, čo si práve myslí. Čo si myslí o mne alebo o mojich slovách. Chcela by som to tak veľmi vedieť, vidieť mu do jeho mysle a vyčítať z nej, kto vlastne je. Kto je mladík sediaci vedľa mňa pôsobiaci tak tajomne a zastrašujúcu, no chovajúci sa tak vrúcne a dobrosrdečne. Je taký ku všetkým? Alebo len ku mne. Kto preňho som, len niekto s kým trávi večere a voľný čas?

,, To mi je jasné. Som veľmi rád, že sa zabávaš," uškrnie sa, pričom si prikladá pohár s čokoládou k perám, slastne privrie oči, vyzerá pri tom oveľa mladšie než v skutočnosti je. Mihalnice sa mu jemne trepocú a ako zvyčajne stanú sa predmetom, od ktorého nechcem odvrátiť zrak. Je nádherný ako mesačný svit alebo niečo nadprirodzené, čo nebudem vedieť nikdy opísať.

,,Nepozeraj na mňa tak," otvorí náhle oči, čím ma mierne vystraší.

,,Prepáč," poviem a svojim zrakom mierim na zem, som zahanbená. Cítim sa ako keby ma prichytil pri niečom veľmi chúlostivom hoc som sa pozerala len na jeho tvár. Cítim ako sa mi do líc nahrnie červeň od toho ako sa hanbím. Privriem oči dúfajúc, že si to nevšimne.

Prstami sa dotkne mojej tváre, keď ich obmotáva okolo mojej brady. Nasmeruje si moju tvár bližšie k nemu, mám pocit, že mi srdce vďaka jeho dotyku vyskočí z hrude. Hanbím sa naňho pozrieť, nemám odvahu otvoriť oči a zazrieť tie jeho.