Love Me Red

3.

,,Vlastne som sa ťa chcel spýtať či si v poriadku,vyzerala si dosť rozrušene."

Cayenne White

Pestrofarebnosť závesov sa stalo objektom mojej pozornosti. Farby prechádzajúce látkou tvoriacou závesy sa zlievali v mojom pohľade a istým spôsobom ma upokojovali.

Časť mojej tváre bola osvetlená prudkými slnečnými lúčmi, pretože závesy nezakrývali celú plochu okien. Avšak nevadilo mi to, keďže práve svetlo zo slnka robilo túto malú kaviareň tak útulnou.Cítila som sa tu neuveriteľne prijemne, hoc Zaynov zrak prepaľoval každý kúsoček mojej tváre.

,,Vieš, Louis nebol takým vždy. Bol takmer dokonalým príkladom milujúceho priateľa. Nemilovala som ho len ja, ale aj moji rodičia, priatelia a dokonca aj môj mladší brat,ktorému prišiel otravný takmer každý. Nikto z môjho okolia nechcel uveriť tomu, že náš vzťah skončil a už úplne nikto nečakal, že sa Louis zachová tak ako sa zachoval. Avšak najhoršie na to je to, že aj napriek tomu ho moja rodina miluje a jediné čo si želá je to, aby sme boli spolu znova," povedala som, pričom sa môj zrak konečne odtrhol od závesov a ja som čelila Zaynovemu pohľadu. V tejto chvíli bol zamyslený a šiel z neho strach, ktorý som pred tým nepostrehla. Pôsobil tak tajomne ako keby výraz jeho tváre bol poskladaný z desiatok tajomstiev tvoriacich pyramídu v jeho malých vráskach na čele.

,,Je to hajzel, nedokážem pochopiť, že ty si to dievča, ktoré bolo s Louisom, naozaj to nedáva zmysel," krútil hlavou ako keby mu mysľou prešiel hurikán zmätenosti, pozorne si ma prezeral a klamala by som keby som povedala, že v tejto chvíli môj strach k nemu nevzrastal. ,,Nemala by si sa kvôli nemu trápiť, nezaslúžiš ti,"dodal a zachripnutosť sprevádzala jeho hlas.

,,Je to takmer rok. Rok čo som každú jednu noc plakala, rok čo som sa si každý jeden deň vyčítala to kým som. Pýtala som sa samej seba prečo mu nestačím, čo je na mne zle, že ma takto hnusne opustil,"oči sa mi plnili slzami, a preto som rýchlo zatrepala mihalnicami a prerušila očný kontakt so Zaynom. ,,Som chudera, ktorá sa z toho stále nedokáže dostať," šepla som a v tej istej chvíli som zacítila slzy kĺžúce sa po mojej tvári.

Dotyk na mojom líci zotierajúc slzy ma vystrašil na toľko, že som prudko vystrela hlavu smerom nahor, avšak dotyk z môjho líca nemizol. ,,Nie si chudera," snažil sa ma upokojiť hoc som na ňom mohla rozpoznať črty nervozity, ktoré mi naznačovali, že nevedel ako sa v tejto chvíli ma chovať.

Po jeho slovách som sa nedokázala ovládať a spustila som lavínu sĺz a vzlykov, čím som sa stala objektom pozornosti viacerých ľudí, no v tejto chvíli som na to nedokázala brať ohľad. Všetky tie týždne strávené zadržiavaním sĺz a obmedzovaním myslenia na Louisa vo mne vybuchli a dostávali sa na povrch rýchlo ako krv z poranenie žily.

Snažila som sa zo všetkých síl upokojiť, pretože som pracovala celé týždne na tom, aby som bola silnejšia. Pracovala som tak strašne dlho na tom, aby ma už Louis nezlomil, no opäť som zlyhala.

Opäť som tento pokus o to byť novým človekom mohla zahodiť tak isto ako tie všetky predošlé.

Zaynove telo sa objavilo vedľa toho môjho, čo by som za iných okolností považovala za veľmi nevhodné, no v tejto chvíli som za to bola vďačná.

Rukami obalil moje telo a privrel ho vo svojom náručí tak pevne, že zo začiatku som mala problém s dýchaním. Jeho omamná vôňa opantala moje zmysly. Voňal po vanilkách a škorici zmiešanej s pálivým cigaretových zápachom, ktorý skoro ani nebol cítiť.

,,Už ho nechcem milovať, už viac nemôžem, ničí ma to,"šepla som unavená z plaču, no nezáležalo na tom ako veľmi unúva pohlcovala moje zmysli a telo.Moje srdce bolo neodbytné a neplánovalo ma poslúchnuť v tom, aby prestalo tvoriť bolesť vyplavujúcu sa na povrch mojej bledej tváre.

Nobody 's point of view

Chlapec ju zovieral v náručí najsilnejšie ako vedel. Videl v nej toľko dobra, hoc ju vôbec nepoznal.

Jej číro-modré oči prekypovali dobrosrdečnosťou a on nevedel ako ju má upokojiť. Tak veľmi jej chcel pomôcť. Väčšinou sa o ľudí nezaujímal, ale ona bola výnimkou. Možno to bolo preto ako slabá mu v tejto chvíli prišla.

Možno to bolo preto lebo jej slzy zmáčali jeho tričko a on sa cítil tak veľmi potrebným.

A práve preto vypustil zo svojich pier slová, ktoré plánoval dodržať nech sa deje čokoľvek.

,,Pomôžem ti naňho zabudnúť, sľubujem," jeho slová boli pre ňu ako rajská hudba, ktorej sa nikdy nechcela vzdať.

Potrebovala, aby jej niekto pomohol, jej srdce potom priam volalo a ona sa za to nehanbila.

Potrebovala sa zbaviť pocitu nazývajúcemu sa láska k mužovi bezcitného ako chladné noci v zimnom období.

Potrebovala sa slobodne nadýchnuť a nájsť iskričky svetla v tej beznádejnej tme obohacujúcej ju už tak dlhú dobu.

Chlapec hnedastej pokožky sa snažil upokojiť chvejúce sa telo dievčaťa tým, že rukami prechádzal po jej ramene. No vedel, že vo chvíli, keď sa rozsvietila obrazovka na jej mobile značiac jej, že jej prišla správe od Louisa, všetky jeho pokusy o jej upokojenie zlyhali.

Modrooké dievča zápasilo s tým, aby nezačalo kričať na celú kaviareň, a tak vyvolať pozornosť u všetkých zákazníkov nachádzajúcich sa na tomto mieste.

Slová napísane v správe pre ňu znamenali tak mnoho, no zároveň vyvolávali v jej vnútri ešte väčšiu bolesť rozširujúcu sa do každej kvapky krvi v jej tele.

Louis: Nechápem prečo si odišla, zachovala si sa ako keby som ti vôbec nechýbal.

,,Prečo sa chová tak ako keby mi vôbec nič zlé nespravil? Prečo sa chová tak ako keby som za všetko mohla ja?" Považovala to skôr za rečnícku otázku, a preto bola prekvapená, keď dostala na túto otázku odpoveď.

,, Niektorý ľudia sú príliš zaslepení druhými a nikdy si neuvedomia svoje chyby, len ich prikladajú tým druhým. Možno práve Louis k takýmto ľuďom patrí," dievča, ktorého vlasy sa dotýkali tváre mladého muža, bola týmito slovami tak veľmi pohltená, že na malú chvíľu zabudla na ostatných. Že na malú chvíľu prestala cítiť bolesť v oblasti jej hrudníka.

A tak ako hviezdy mizli každú jednu noc, tak aj jej bolesť raz nájde únik z jej hrude a navždy zmizne.