Love Me Red

10.

Zayn Malik
xxx

Stál som uprostred ihriska. Okolo mňa sa nachádzalo niekoľko preliezok a hojdačiek. Počul som krik hrajúcich sa detí, ich smiech sa odrážal od mojich ušných lalôčikov znova a znova až nakoniec zanikol

Avšak nezaujímali ma deti a ich smiech a ani preliezky, či hojdačky. Ale len jedna jediná osoba sediaca na lavičke rovno predo mnou.

Jej čierne vlasy rozhádzal vietor do všetkých svetových strán. A jej úsmev, jej úsmev, ktorý som si chcel pamätať navždy. Chcel som si ho vpísať do srdca a aj do samotnej duše.

,,Zayn, maličký poď pôjdeme domov," patril jej ten najkrajší hlas. Bola najkrajšia na svete. Miloval som ju tak veľmi ako dieťa môže milovať svoju matku. Bola mojou hrdinkou mojím svetom.

A potom sa to stalo, všetko zrazu stmavlo. Detský smiech nahradil plač. Mierny vánok, nahradil vietor ničiaci domy. A moja mama zanikla v tmavom priestore ako všetko okolo mňa. Plakal som a kričal.

,,Mami, mami, prosím neopúšťaj ma. Potrebujem ťa. Mami," kričal som dokým mi vystačili hlasivky, no bolo to málo. Moja mama sa stratila v temnote a ja som zastal sám uprostred ničoho.

xxx

,,Zayn? Ty si Zayn Malik?" Drsný tón hlasu, ktorý sa premenil postupom času na krik má prebudil z môjho sna.

Bol som spotený, kvapky potu stekali po mojej tvári. Obzeral som sa do všetky strán, pretože som sa cítil stratený a úplne dezorientovaný. Ten prekliaty sen, ktorý sa mi sníva od detstva ma znova donútil cítiť sa tak stratene a zúfalo.

,,Kurva, hovorím s tebou!"

Cítil som sa tak slabo, nedokázala som vnímať okolie len ten fakt beznádeje a prázdnoty, ktorý cítim od smrti mojej matky.

Zabralo mi niekoľko minút než som sa bol schopný vžiť do reality.

Moje oči boli až teraz schopné rozoznať tvár človeka stojaceho predo mnou.

Bol to Louis. Ale nie hocijaký Louis. Bol to naštvaný, rozzúrený Louis.

Doteraz som nemal možnosť sa s ním rozprávať osamote. A vedel som, že dôvod prečo mi vtrhol do izby takto náhle bola práve Cayenne.

,,Čo sa deje?" Môj hlas znel pokojne, no stále v ňom boli počuť známky spánku.

,,Chcem vedieť, čo si včera robil s mojou skurvenou priateľkou!" Jeho rysy tváre stvrdli a mohol som povedať, že jeho jedinou emóciou v tejto chvíli je hnev.

,, Pokiaľ viem Cayenne už nie je tvoja priateľka," s nezáujmom som pokročil plecia chystajúc sa pokračovať spánku.

Avšak moje plány boli prerušené, keďže Louisove ruky chytili limec môjho trička a nadvihla má z postele.

,,Na tom nezáleží, Cayenne bude vždy moja," výstražný tón jeho hlasu ma mal pravdepodobne vystrašiť, no ja som sa len sucho zasmial.

,, Nemyslím si, že ona je toho istého názoru," na mojich perách sa objavil úškrn, pričom som sa vyslobodil s Louisovho držania.

,, Tak či tak viem, že ste spolu nič nerobili. Cayenne by ti to nedovolila," istota v jeho hlase ma doslova zarazila.

,,To si naozaj myslíš, že ťa stále beznádejne miluje? Aj potom všetko čo si jej spravil?" Nechápavosť pohltila môj hlas,ale aj moju tvár.

,, Nepoznáš Cayenne," zamračil sa chystajú sa na odchod.

,, Včera mi celkom dôverovala, keď sa podo mnou zvíjala od rozkoše," povedal som ešte predtým ako mohol odísť z mojej izby, čakajúc príval hnevu a možno aj úder. No on sa len neveriacky uškrnul krútiaci hlavu do strán.
,,Neverím ti. Cayenne by ťa ani nepobozkala."