Love Me Red

27.

Zayn

Nedokážem prestaň myslieť na to ako sa Cayee odo mňa odtiahla. Cítim sa tak trápne a ponížene. Rátal som s tým, že niečo také by sa mohlo stať, no nečakal som, že ma to až tak zasiahne. Nechcel som urobiť v tej chvíli nič iné okrem priloženia mojich pier na tie jej. Chcel som ju bozkávať pri vôni horúcej, sladkej čokolády. Znova a znova, pričom by som zabudol na všetko, čo ma trápi, na otázky týkajúce sa budúcnosti, na ktoré nebudem možno nikdy vedieť odpovedať.

Náš zvyšok večera bol napätý, väčšinou sme boli ticho, čo sa nám predtým stávalo málokedy a naše oči sa skoro ani raz nestretli. Atmosféra bola tak napätá, že keď som ju odprevadil pred jej byt ani som ju neobjal a odišiel bez toho, aby som sa na ňu pozrel alebo jej zaželal dobrú noc.

Samozrejme nebudem si klamať moje ego je zranené, no môžem si za to sám. Možno som týmto činnom úplne zničil naše skvelé priateľstvo, a to len preto, lebo nedokážem ovládať svoje túžby.

Nahnevane buchnem do volanta vo chvíli keď zastavím pred domom bratstva. Hlavu položím na volant a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnem snažiac sa upokojiť a zbaviť sa zvierajúceho pocitu objavujúceho sa na mojej hrudi. Moja myseľ si neustále predstavuje jej pery, ktoré boli tak blízko tých mojich. Aké by to asi bolo znova sa ich dotknúť a stratiť sa v tom pocite, ktoré mi spojenie našich pier prinášalo. Pery jej pery. Pery Cayenne White až príliš krehké a jedinečné, aby ich mohol z času načas vlastniť niekto ako som ja.

Viem vôbec rozmýšľať? Čo by som jej mohol ponúknuť, keď tak nesmierne túžim po jej perách. Len úbohé výhovorky, ktoré ma ospravedlňujú, prečo nechcem vzťah alebo argumenty bez hlbšieho zmyslu. Nedokážem ani len vysloviť slovo vzťah a namiesto toho, aby som si to priznal, sa to snažím zahnať do kúta svojej mysle. Naivne si predstierajúc, že môžem kradnúť bozky Cayenne bez toho, aby som jej ublížil. Možno by som jej ublížil viac než Louis. Nedokážem žiť s tým pocitom, že by som jej mohol ublížiť, že by som jej mohol popliesť hlavu a potom ju nechať tak bez najmenšieho vysvetlenia.

Vyjdem z auta a nahnevane si vyzlečiem bundu, je mi strašne teplo asi od hnevu kolujúceho mojim telom a mysľou.

Keď vstúpim do domu bratstva zaplaví ma ostrý pach alkoholu a niekoľko neznesiteľne hlasných rozhovorov. Je jedenásť hodín z čoho vyplýva, že veľa z mojich spolubývajúcich je podgurážených alkoholom. Hlavne preto lebo zajtra ráno nás nečaká žiaden ranný tréning.

Odpovedám na niekoľko pozdravov, ako kráčam hore schodmi k mojej izbe. Nechcem nadväzovať s nikým rozhovor, som unavený a hlavne podráždený.

Na druhom poschodí náhle zastanem, pretože začujem Louisove meno. Tvárim sa, že niečo hľadám v bunde, aby som nevyvolával žiadne podozrenie.

,,Mohol by si sa spýtať Louisa, či? Má v izbe veľa fotiek so svojou ex priateľkou, museli byť naozaj na veľmi veľa miestach. Možno by ti vedel pomôcť s tým kam máš vziať na výročie Kiaru," ľahostajne prehovorí vyšší z nich. Myslím, že sa volá Tyler, ale nie som si istý, hovoril som s ním len párkrát.

Po jeho slovách sa mierne vystriem, úzkosť sa zase začne objavovať v mojej hrudi bez toho, aby ma pred tým nejako upozornila. Je mi jasné, že na tých všetkých fotkách je Cayee. Každá jedna fotka znamená spomienku, ktorú spolu zažili. Chcem tie fotky vidieť, tak veľmi, že sa vydám smerom k Louisovej izbe. Je na treťom poschodí úplne na konci. Kráčam pomaly, obzerám sa okolo seba, aby som sa uistil, že ma nikto nenasleduje.

Nie som si istý, či bude Louisova izba prázdna ako som si není istý ani tým, čo urobím, keď tam bude. Potrebujem vidieť tie fotky, potrebujem vidieť ak sa na nich Cayee tvárila.